Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Anna Šekatonová je pôvodom z Luhanska, odkiaľ utiekla s rodinou ešte v roku 2014, keď začala vojna medzi vládnymi jednotkami a proruskými separatistami.
Autor TASR
Štrasburg 12. marca (TASR) - Dvojdňové plenárne zasadnutie Konferencie o budúcnosti Európy (CoFoE) v Štrasburgu sa v piatok poobede nieslo v znamení vojny na Ukrajine. V pléne Európskeho parlamentu, kde plenárka prebieha, vystúpili viacerí členovia 30-člennej delegácie občanov Ukrajiny. Ich hlavným odkazom pre Európu je - zatvorte nebo nad Ukrajinou. Zo Štrasburgu informuje spravodajca TASR.
Členmi ukrajinskej delegácie boli poslanci Verchovnej rady, členovia spolku PromoUkraina aj utečenci pred vojnou.
"My nechceme odchádzať do iných krajín. Chceme žiť šťastne a v mieri doma na Ukrajine, vo vlastnom nezávislom štáte," taký je spoločný odkaz Ukrajincov, ktorí prišli do Štrasburgu podať svedectvá o vojne, o každodennom trápení obyvateľov bombardovaných miest a o ľuďoch na úteku pred vojnou.
Anna Šekatonová je pôvodom z Luhanska, odkiaľ utiekla s rodinou ešte v roku 2014, keď začala vojna medzi vládnymi jednotkami a proruskými separatistami. Žije v Poľsku, ale na Ukrajine jej zostal syn, sestry, rodičia a ďalšia širšia rodina. "V Luhansku nezostal nikto, všetci odišli a usadili sa v iných mestách Ukrajiny. Už štyri dni s nikým z nich nemám žiaden kontakt, neviem či žijú alebo nie," uviedla. Podľa jej slov Európa najviac pomôže Ukrajine, ak presadí bezletovú zónu. Vie, že EÚ a NATO to nechcú urobiť, lebo sa boja konfliktu s Ruskom a jeho jadrových zbraní. Zároveň však upozornila, že tým, že Ukrajinci nemajú pod kontrolou dve svoje jadrové elektrárne, nekontroluje ich nikto a prípadná nehoda by spôsobila únik žiarenia, ktoré nepozná hranice.
Lilija Kobová žije pri Štrasburgu od roku 2005, celá jej rodina je však na Ukrajine, v Charkove, Dnepre a Poltave. Hovorí o nesmiernej psychologickej záťaži, ktorej sú vystavení tí v Charkove, ktorý každý deň čelí ruským útokom. Jej bratanec napočítal, že najmenej 450 bômb padlo na mesto. "Na zemi sa naši vojaci dokážu brániť, ale proti leteckým útokom sú bezmocní. Letecké útoky Ukrajincom najviac ubližujú," opísala situáciu. Rodina jej brata prichýlila v Charkove rodinu na úteku, žijú spolu na 9. poschodí a niekoľkokrát denne musia počas leteckého poplachu utekať po schodoch do podzemného úkrytu. Jej sestra z Dnepra písala, že práve tam spadli tri bomby a príbuzní z Poltavy informujú, že tam prišli takmer všetci utečenci z bombardovaných miest, ktorí bývajú po školách, rodinách a po hoteloch.
Jedviha prišla do Štrasburgu z Kyjeva a tvrdí, že má šťastie, lebo býva vo štvrti, kde je zatiaľ pokoj, ale severné predmestia metropoly sú každý deň pod periodickou paľbou agresorov. Aj ona tvrdí, že to, čo Ukrajinci najviac očakávajú od EÚ, je zatvoriť nebo nad Ukrajinou. "Pomáhala som utečencom z Charkova a Dnepra dostať sa do Portugalska. Všetci hovorili, že keby neboli letecké útoky, tak nikam nejdú a zostanú doma," uviedla. Podľa jej slov Ukrajinci vedia, že im Európa pomáha a ďakujú za všetku tú sociálnu, ekonomickú a humanitárnu pomoc členských krajín EÚ a za ochotu prijímať utečencov. "Všetkým krajinám sme veľmi vďační, ale to, čo chceme najviac, je zatvoriť nebo nad našou krajinou," odkázala.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Členmi ukrajinskej delegácie boli poslanci Verchovnej rady, členovia spolku PromoUkraina aj utečenci pred vojnou.
"My nechceme odchádzať do iných krajín. Chceme žiť šťastne a v mieri doma na Ukrajine, vo vlastnom nezávislom štáte," taký je spoločný odkaz Ukrajincov, ktorí prišli do Štrasburgu podať svedectvá o vojne, o každodennom trápení obyvateľov bombardovaných miest a o ľuďoch na úteku pred vojnou.
Anna Šekatonová je pôvodom z Luhanska, odkiaľ utiekla s rodinou ešte v roku 2014, keď začala vojna medzi vládnymi jednotkami a proruskými separatistami. Žije v Poľsku, ale na Ukrajine jej zostal syn, sestry, rodičia a ďalšia širšia rodina. "V Luhansku nezostal nikto, všetci odišli a usadili sa v iných mestách Ukrajiny. Už štyri dni s nikým z nich nemám žiaden kontakt, neviem či žijú alebo nie," uviedla. Podľa jej slov Európa najviac pomôže Ukrajine, ak presadí bezletovú zónu. Vie, že EÚ a NATO to nechcú urobiť, lebo sa boja konfliktu s Ruskom a jeho jadrových zbraní. Zároveň však upozornila, že tým, že Ukrajinci nemajú pod kontrolou dve svoje jadrové elektrárne, nekontroluje ich nikto a prípadná nehoda by spôsobila únik žiarenia, ktoré nepozná hranice.
Lilija Kobová žije pri Štrasburgu od roku 2005, celá jej rodina je však na Ukrajine, v Charkove, Dnepre a Poltave. Hovorí o nesmiernej psychologickej záťaži, ktorej sú vystavení tí v Charkove, ktorý každý deň čelí ruským útokom. Jej bratanec napočítal, že najmenej 450 bômb padlo na mesto. "Na zemi sa naši vojaci dokážu brániť, ale proti leteckým útokom sú bezmocní. Letecké útoky Ukrajincom najviac ubližujú," opísala situáciu. Rodina jej brata prichýlila v Charkove rodinu na úteku, žijú spolu na 9. poschodí a niekoľkokrát denne musia počas leteckého poplachu utekať po schodoch do podzemného úkrytu. Jej sestra z Dnepra písala, že práve tam spadli tri bomby a príbuzní z Poltavy informujú, že tam prišli takmer všetci utečenci z bombardovaných miest, ktorí bývajú po školách, rodinách a po hoteloch.
Jedviha prišla do Štrasburgu z Kyjeva a tvrdí, že má šťastie, lebo býva vo štvrti, kde je zatiaľ pokoj, ale severné predmestia metropoly sú každý deň pod periodickou paľbou agresorov. Aj ona tvrdí, že to, čo Ukrajinci najviac očakávajú od EÚ, je zatvoriť nebo nad Ukrajinou. "Pomáhala som utečencom z Charkova a Dnepra dostať sa do Portugalska. Všetci hovorili, že keby neboli letecké útoky, tak nikam nejdú a zostanú doma," uviedla. Podľa jej slov Ukrajinci vedia, že im Európa pomáha a ďakujú za všetku tú sociálnu, ekonomickú a humanitárnu pomoc členských krajín EÚ a za ochotu prijímať utečencov. "Všetkým krajinám sme veľmi vďační, ale to, čo chceme najviac, je zatvoriť nebo nad našou krajinou," odkázala.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
