Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Termín volieb stanovil prezident Volodymyr Zelenskyj po svojej inaugurácii 20. mája tohto roku.
Autor TASR
Kyjev 21. júla (TASR) - Obyvatelia Ukrajiny si v nedeľu 21. júla budú voliť nové zloženie Najvyššej rady (Verchovna rada, skrátene: Rada, zákonodarný zbor) v predčasných parlamentných voľbách zmiešaným systémom.
Termín volieb stanovil prezident Volodymyr Zelenskyj po svojej inaugurácii 20. mája tohto roku. Volebné miestnosti sa na Ukrajine otvoria v nedeľu o 08.00 h miestneho času a zostanú otvorené do 20.00 h, informovala ukrajinská tlačová agentúra UNIAN.
Najvyššia rada pozostáva zo 450 poslancov volených zmiešaným systémom. Polovica poslancov sa do Rady dostane na základe hlasovania podľa volebných zoznamov kandidátov za politické strany (proporčný systém). Ďalších 225 poslancov sa do Rady volí v jednomandátových obvodoch väčšinovým spôsobom.
Celkovo sa o kreslo poslanca Najvyššej rady v predčasných voľbách uchádza 5967 kandidátov z 21 politických subjektov. Ústredná volebná komisia (ÚVK) v Kyjeve zaregistrovala z toho celkového počtu 2747 kandidátov z volebných zoznamov politických strán a 3220 kandidátov vzíde na základe hlasovania väčšinovým spôsobom.
Voľby do Najvyššej rady sa tradične konajú každých päť rokov v poslednú októbrovú nedeľu. V riadnom termíne sa mali uskutočniť 27. októbra 2019. Avšak novozvolený prezident Volodymyr Zelenskyj po inaugurácii 20. mája tohto roku oznámil, že rozpustí súčasný parlament a vypíše predčasné voľby. Podľa Zelenského príčinou rozpustenia doterajšieho parlamentu bola nízka dôvera Ukrajincov v súčasný zákonodarný zbor a faktická absencia koalície v ňom.
Tri dni pred inauguráciou prezidenta Zelenského v parlamente vyhlásili rozpad koalície. Druhá najpočetnejšia frakcia, Ľudový front, vyhlásila odchod z koalície. Následne predseda parlamentu Andrij Parubij vyzval poslancov, aby začali pracovať na formovaní novej väčšiny, pripomenul spravodajský portál RBK (RosBiznesKonsalting).
Po oznámení rozpustenia súčasného parlamentu sa prezident Zelenskyj 21. mája stretol s predstaviteľmi frakcií v Rade na konzultáciách o predčasných voľbách. V ten istý deň podpísal nariadenie o pozastavení právomocí súčasného parlamentu a o zorganizovaní predčasných volieb do Rady v termíne 21. júla 2019.
Zelenskyj sa 22. mája obrátil na predsedu Rady Parubija, aby v ten istý deň zvolal mimoriadne zasadnutie parlamentu s programom prerokovať zmeny Zákona o voľbách ľudových poslancov. Prezidentovo nariadenie bolo zverejnené v novinách Uriadovyj Kurier (orgán ústredných inštitúcií moci v krajine) 23. mája, a tým nadobudlo platnosť.
V súlade s čl. 77 ústavy Ukrajiny sa voľby do Rady konajú 60 dní od zverejnenia rozhodnutia o predčasnom pozastavení jej právomocí. Najneskôr dva týždne po voľbách ÚVK vyhlási oficiálne výsledky parlamentných volieb; prvé zasadnutie poslancov novozvolenej Rady sa môže začať už 31. augusta 2019.
Podľa webovej stránky ukrajinskej televíznej stanice 24tv.ua zo 16. júla sa na základe predvolebného prieskumu má do Rady dostať päť politických subjektov: Sluha národa, Opozičná platforma - Za život, Európska solidarita, Vlasť a strana Sila a česť.
Všetky tieto strany v prieskume prekonali päťpercentný prah zvoliteľnosti. Vyplynulo to z prieskumu, ktorý vykonal Kyjevský medzinárodný inštitút sociológie (KIIS) v dňoch 3.-13. júla. Podľa neho by za stranu Sluha národa hlasovalo 52,3 percenta opýtaných, za Opozičnú platformu - Za život 10,3 percenta respondentov, za Európsku solidaritu 7,9 percenta, za Vlasť 5,8 percenta a za stranu Sila a česť 5,1 percenta opýtaných.
SLUHA NÁRODA (Sluha narodu)
líder: Dmytro Razumkov
Je to strana súčasného prezidenta Volodymyra Zelenského. Bola zaregistrovaná 13. apríla 2016 pod názvom Strana rozhodujúcich zmien. V decembri 2017 strana zmenila názov na Sluha národa a jej predsedom sa stal Ivan Bakanov. Názov strany prebrali z humoristického ukrajinského televízneho seriálu, producentom ktorého bolo Štúdio Kvartal 95. Sloganom seriálu bolo: Príbeh nasledujúceho prezidenta.
Predstavitelia strany vyhlásili, že sa nebudú spájať so starými politickými silami. Ešte nedávno strana nemala program ani majetok a neviedla nijakú činnosť, fakticky išlo o virtuálnu stranu. Dňa 27. mája sa stalo známym faktom, že predsedom tohto politického subjektu sa stal Dmytro Razumkov, poradca súčasného prezidenta Zelenského.
Strana vo svojom predvolebnom programe sľubovala zrušenie imunity poslancov; zavedenie mechanizmu "ľudového veta" na nové návrhy zákonov, s ktorými spoločnosť nebude spokojná; obnovenie zodpovednosti pre úradníkov za nezákonné obohatenie sa; odmenu pre občanov, ktorí nahlásia korupciu; najmenej päť percent HDP dať na rezort obrany; euroatlantickú orientáciu rozvoja; regulovať právo s vlastnením a držaním zbrane; vykonať národný ekonomický audit; uskutočniť celoukrajinské sčítanie obyvateľstva.
Web strany: https://sluganarodu.ua/
OPOZIČNÁ PLATFORMA - ZA ŽIVOT (Opozycijna platforma)
líder: Jurij Bojko
Založená bola v roku 1999 pod názvom Celoukrajinské zjednotenie Centr. V novembri 2018 predseda Opozičného bloku Jurij Bojko a líder strany Za život Vadym Rabynovyč podpísali dohodu o spolupráci vo voľbách v roku 2019.
Do predčasných parlamentných volieb išiel tento politický subjekt so sloganom "Mier! Zodpovednosť! Starostlivosť!" Strana na svojej webovej stránke hlása, že "skoncuje s politikou diskriminácie, xenofóbie a radikalizmu". Chce mierové urovnanie konfliktu a renintegráciu Donbasu. Politické urovnanie konfliktu na Donbase chce dosiahnuť formou dialógu a kompromisov a obnovením garancií bezpečnosti.
Cieľom strany v ekonomickej oblasti je obnovenie Ukrajiny ako moderného priemyselného štátu s vysokou úrovňou vedeckého a technologického rozvoja, konkurencieschopným priemyslom a vysokým sociálnym zabezpečením občanov. Cieľom je aj vysoká životná úroveň občanov krajiny.
Hlavnými prioritami v zahraničnopolitickej oblasti bude ochrana záujmov Ukrajiny.
Web strany: http://zagittya.com.ua/
EURÓPSKA SOLIDARITA (Jevropejska solidarnisť)
líder: Petro Porošenko
Do 27. augusta 2014 mala strana názov Solidarita; do 24. mája 2019 niesla názov Blok Petra Porošenka.
V zahraničnej oblasti má strana jednoznačný cieľ: Budúcnosť Ukrajiny je len v NATO a v EÚ, pričom členstvo v NATO už v roku 2023. V oblasti vojny na východe Ukrajiny a anexia Krymu: postoj strany je nasledovný - zaviesť mierové sily OSN na územie Donbasu a návrat týchto území pod suverenitu Ukrajiny. Strana chce zmenu v daňovej oblasti.
Web strany: https://eurosolidarity.org/
VLASŤ (Baťkivščyna)
líder: Julija Tymošenková
Celoukrajinské zduženie Vlasť (doslova "Otčina") sa profiluje ako centristická, umiernene nacionalisticky zameraná sociálnoliberálna strana. Baťkivščyna bola založená v roku 1999 po úpadku strany Hromada, ktorej predseda Pavlo Lazarenko vycestoval do USA. Vyhol sa tak vyšetrovaniu svojich podvodov. Tymošenková s Olexandrom Turčynovom v marci 1999 založili parlamentnú frakciu Baťkivščyna, v septembri sa frakcia stala stranou.
Baťkivščyna sa chystá "rýcho znovuzrodiť Ukrajinu" pridŕžajúc sa programu "Nový kurz Ukrajiny". V oblasti zahraničnej politiky sú dve kľúčové tézy tejto strany: budúcnosť Ukrajiny je v Európskej únii a bezpečnosť krajiny je v NATO.
V otázke Donbasu a Krymu strana navrhuje okrem minského a normandského formátu rozhovorov začať rozkovania na základe formuly Budapešť plus. Znamená to, že do rokovaní sa majú zapojiť aj USA a Británia.
V oblasti platov chce táto strana za nasledujúcich päť rokov dosiahnuť úroveň priemernej mzdy v Poľsku, tá je teraz 3,5-krát vyššia než na Ukrajine. Strana chce zrušiť 37 daní. V oblasti zdravotníctva sľubuje zaviesť povinné zdravotnícke poistenie s tým, že ho zabezpečia zamestnávatelia. Tým sa znížia daňové náklady na podniky.
Strana sľubuje, že prvú etapu svojho programu zrealizuje za prvých 100 dní po voľbách.
Web strany: https://ba.org.ua/
SILA A ČESŤ (Syla i Česť)
líder strany: Ihor Smeško
Strana bola zaregistrovaná 29. decembra 2004; Smeško sa do jej čela dostal v roku 2009.
V predvolebnom programe strana okrem iného sľubovala reálnu reformu ozbrojených síl a riešenie problému s bývaním vojakov; opatrenia v boji s korupciou; deoligarchizáciu, demonopolizáciu, deoffshorizáciu v ekonomickej oblasti; energetickú nezávislosť Ukrajiny; zákon o transparentnej forme odvolania prezidenta krajiny; obmedzenie poslaneckej imunity; dokončenie reformy decentralizácie.
Termín volieb stanovil prezident Volodymyr Zelenskyj po svojej inaugurácii 20. mája tohto roku. Volebné miestnosti sa na Ukrajine otvoria v nedeľu o 08.00 h miestneho času a zostanú otvorené do 20.00 h, informovala ukrajinská tlačová agentúra UNIAN.
Najvyššia rada pozostáva zo 450 poslancov volených zmiešaným systémom. Polovica poslancov sa do Rady dostane na základe hlasovania podľa volebných zoznamov kandidátov za politické strany (proporčný systém). Ďalších 225 poslancov sa do Rady volí v jednomandátových obvodoch väčšinovým spôsobom.
Celkovo sa o kreslo poslanca Najvyššej rady v predčasných voľbách uchádza 5967 kandidátov z 21 politických subjektov. Ústredná volebná komisia (ÚVK) v Kyjeve zaregistrovala z toho celkového počtu 2747 kandidátov z volebných zoznamov politických strán a 3220 kandidátov vzíde na základe hlasovania väčšinovým spôsobom.
Voľby do Najvyššej rady sa tradične konajú každých päť rokov v poslednú októbrovú nedeľu. V riadnom termíne sa mali uskutočniť 27. októbra 2019. Avšak novozvolený prezident Volodymyr Zelenskyj po inaugurácii 20. mája tohto roku oznámil, že rozpustí súčasný parlament a vypíše predčasné voľby. Podľa Zelenského príčinou rozpustenia doterajšieho parlamentu bola nízka dôvera Ukrajincov v súčasný zákonodarný zbor a faktická absencia koalície v ňom.
Tri dni pred inauguráciou prezidenta Zelenského v parlamente vyhlásili rozpad koalície. Druhá najpočetnejšia frakcia, Ľudový front, vyhlásila odchod z koalície. Následne predseda parlamentu Andrij Parubij vyzval poslancov, aby začali pracovať na formovaní novej väčšiny, pripomenul spravodajský portál RBK (RosBiznesKonsalting).
Po oznámení rozpustenia súčasného parlamentu sa prezident Zelenskyj 21. mája stretol s predstaviteľmi frakcií v Rade na konzultáciách o predčasných voľbách. V ten istý deň podpísal nariadenie o pozastavení právomocí súčasného parlamentu a o zorganizovaní predčasných volieb do Rady v termíne 21. júla 2019.
Zelenskyj sa 22. mája obrátil na predsedu Rady Parubija, aby v ten istý deň zvolal mimoriadne zasadnutie parlamentu s programom prerokovať zmeny Zákona o voľbách ľudových poslancov. Prezidentovo nariadenie bolo zverejnené v novinách Uriadovyj Kurier (orgán ústredných inštitúcií moci v krajine) 23. mája, a tým nadobudlo platnosť.
V súlade s čl. 77 ústavy Ukrajiny sa voľby do Rady konajú 60 dní od zverejnenia rozhodnutia o predčasnom pozastavení jej právomocí. Najneskôr dva týždne po voľbách ÚVK vyhlási oficiálne výsledky parlamentných volieb; prvé zasadnutie poslancov novozvolenej Rady sa môže začať už 31. augusta 2019.
Podľa webovej stránky ukrajinskej televíznej stanice 24tv.ua zo 16. júla sa na základe predvolebného prieskumu má do Rady dostať päť politických subjektov: Sluha národa, Opozičná platforma - Za život, Európska solidarita, Vlasť a strana Sila a česť.
Všetky tieto strany v prieskume prekonali päťpercentný prah zvoliteľnosti. Vyplynulo to z prieskumu, ktorý vykonal Kyjevský medzinárodný inštitút sociológie (KIIS) v dňoch 3.-13. júla. Podľa neho by za stranu Sluha národa hlasovalo 52,3 percenta opýtaných, za Opozičnú platformu - Za život 10,3 percenta respondentov, za Európsku solidaritu 7,9 percenta, za Vlasť 5,8 percenta a za stranu Sila a česť 5,1 percenta opýtaných.
Podľa prieskumu sa do Verchovnej rady dostane päť strán
SLUHA NÁRODA (Sluha narodu)
líder: Dmytro Razumkov
Je to strana súčasného prezidenta Volodymyra Zelenského. Bola zaregistrovaná 13. apríla 2016 pod názvom Strana rozhodujúcich zmien. V decembri 2017 strana zmenila názov na Sluha národa a jej predsedom sa stal Ivan Bakanov. Názov strany prebrali z humoristického ukrajinského televízneho seriálu, producentom ktorého bolo Štúdio Kvartal 95. Sloganom seriálu bolo: Príbeh nasledujúceho prezidenta.
Predstavitelia strany vyhlásili, že sa nebudú spájať so starými politickými silami. Ešte nedávno strana nemala program ani majetok a neviedla nijakú činnosť, fakticky išlo o virtuálnu stranu. Dňa 27. mája sa stalo známym faktom, že predsedom tohto politického subjektu sa stal Dmytro Razumkov, poradca súčasného prezidenta Zelenského.
Strana vo svojom predvolebnom programe sľubovala zrušenie imunity poslancov; zavedenie mechanizmu "ľudového veta" na nové návrhy zákonov, s ktorými spoločnosť nebude spokojná; obnovenie zodpovednosti pre úradníkov za nezákonné obohatenie sa; odmenu pre občanov, ktorí nahlásia korupciu; najmenej päť percent HDP dať na rezort obrany; euroatlantickú orientáciu rozvoja; regulovať právo s vlastnením a držaním zbrane; vykonať národný ekonomický audit; uskutočniť celoukrajinské sčítanie obyvateľstva.
Web strany: https://sluganarodu.ua/
OPOZIČNÁ PLATFORMA - ZA ŽIVOT (Opozycijna platforma)
líder: Jurij Bojko
Založená bola v roku 1999 pod názvom Celoukrajinské zjednotenie Centr. V novembri 2018 predseda Opozičného bloku Jurij Bojko a líder strany Za život Vadym Rabynovyč podpísali dohodu o spolupráci vo voľbách v roku 2019.
Do predčasných parlamentných volieb išiel tento politický subjekt so sloganom "Mier! Zodpovednosť! Starostlivosť!" Strana na svojej webovej stránke hlása, že "skoncuje s politikou diskriminácie, xenofóbie a radikalizmu". Chce mierové urovnanie konfliktu a renintegráciu Donbasu. Politické urovnanie konfliktu na Donbase chce dosiahnuť formou dialógu a kompromisov a obnovením garancií bezpečnosti.
Cieľom strany v ekonomickej oblasti je obnovenie Ukrajiny ako moderného priemyselného štátu s vysokou úrovňou vedeckého a technologického rozvoja, konkurencieschopným priemyslom a vysokým sociálnym zabezpečením občanov. Cieľom je aj vysoká životná úroveň občanov krajiny.
Hlavnými prioritami v zahraničnopolitickej oblasti bude ochrana záujmov Ukrajiny.
Web strany: http://zagittya.com.ua/
EURÓPSKA SOLIDARITA (Jevropejska solidarnisť)
líder: Petro Porošenko
Do 27. augusta 2014 mala strana názov Solidarita; do 24. mája 2019 niesla názov Blok Petra Porošenka.
V zahraničnej oblasti má strana jednoznačný cieľ: Budúcnosť Ukrajiny je len v NATO a v EÚ, pričom členstvo v NATO už v roku 2023. V oblasti vojny na východe Ukrajiny a anexia Krymu: postoj strany je nasledovný - zaviesť mierové sily OSN na územie Donbasu a návrat týchto území pod suverenitu Ukrajiny. Strana chce zmenu v daňovej oblasti.
Web strany: https://eurosolidarity.org/
VLASŤ (Baťkivščyna)
líder: Julija Tymošenková
Celoukrajinské zduženie Vlasť (doslova "Otčina") sa profiluje ako centristická, umiernene nacionalisticky zameraná sociálnoliberálna strana. Baťkivščyna bola založená v roku 1999 po úpadku strany Hromada, ktorej predseda Pavlo Lazarenko vycestoval do USA. Vyhol sa tak vyšetrovaniu svojich podvodov. Tymošenková s Olexandrom Turčynovom v marci 1999 založili parlamentnú frakciu Baťkivščyna, v septembri sa frakcia stala stranou.
Baťkivščyna sa chystá "rýcho znovuzrodiť Ukrajinu" pridŕžajúc sa programu "Nový kurz Ukrajiny". V oblasti zahraničnej politiky sú dve kľúčové tézy tejto strany: budúcnosť Ukrajiny je v Európskej únii a bezpečnosť krajiny je v NATO.
V otázke Donbasu a Krymu strana navrhuje okrem minského a normandského formátu rozhovorov začať rozkovania na základe formuly Budapešť plus. Znamená to, že do rokovaní sa majú zapojiť aj USA a Británia.
V oblasti platov chce táto strana za nasledujúcich päť rokov dosiahnuť úroveň priemernej mzdy v Poľsku, tá je teraz 3,5-krát vyššia než na Ukrajine. Strana chce zrušiť 37 daní. V oblasti zdravotníctva sľubuje zaviesť povinné zdravotnícke poistenie s tým, že ho zabezpečia zamestnávatelia. Tým sa znížia daňové náklady na podniky.
Strana sľubuje, že prvú etapu svojho programu zrealizuje za prvých 100 dní po voľbách.
Web strany: https://ba.org.ua/
SILA A ČESŤ (Syla i Česť)
líder strany: Ihor Smeško
Strana bola zaregistrovaná 29. decembra 2004; Smeško sa do jej čela dostal v roku 2009.
V predvolebnom programe strana okrem iného sľubovala reálnu reformu ozbrojených síl a riešenie problému s bývaním vojakov; opatrenia v boji s korupciou; deoligarchizáciu, demonopolizáciu, deoffshorizáciu v ekonomickej oblasti; energetickú nezávislosť Ukrajiny; zákon o transparentnej forme odvolania prezidenta krajiny; obmedzenie poslaneckej imunity; dokončenie reformy decentralizácie.
