Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rusko popiera, že plánuje inváziu, ale tvrdí, že Ukrajina predstavuje bezpečnostnú hrozbu.
Autor TASR
Moskva 29. januára (TASR) - Ruský zákonodarca Viktor Vodolackij povzbudzuje obyvateľov oblastí ovládaných separatistickými povstalcami na východe Ukrajiny, aby vstúpili do ruskej armády. Je to znak, že Moskva sa stále snaží čo najviac tieto oblasti integrovať. Pritom v tomto období sa Západ obáva, že Rusko plánuje vpád na Ukrajinu, napísala v sobotu tlačová agentúra AP.
Vodolackij v sobotu povedal, že obyvatelia oblastí, ovládaných od roku 2014 proruskými povstalcami, sa obávajú útokov ukrajinských síl a že tí, ktorí majú ruské pasy, budú v ruskej armáde vítaní.
"Ak ruskí občania žijúci v týchto oblastiach (na východe Ukrajiny) chcú vstúpiť do ruských ozbrojených síl, Rostovský oblastný vojenský komisariát ich zaregistruje a povolá," uviedol pre ruskú štátnu tlačovú agentúru TASS Vodolackij, podpredseda parlamentného výboru pre vzťahy so susedmi.
Rusko udelilo v spomínaných oblastiach pasy vyše 500.000 ľuďom. Vodolackij vyhlásil, že títo odvedenci budú slúžiť v Rusku - ale to necháva otvorenú aj možnosť, že budú začlenení do nejakých jednotiek pri budúcej invázii.
Rusko zhromaždilo pri Ukrajine odhadom 100.000 vojakov. Americký minister obrany Lloyd Austin v piatok povedal, že prezident Vladimir Putin môže využiť akúkoľvek časť z týchto približne 100.000 vojakov na obsadenie ukrajinských miest a "značných území" alebo na podniknutie "násilných činov či provokačných politických krokov".
Rusko popiera, že plánuje inváziu, ale tvrdí, že Ukrajina predstavuje bezpečnostnú hrozbu. Zároveň od NATO požaduje prísľuby, že nikdy neumožní Ukrajine vstúpiť do tejto vojenskej aliancie, prestane rozmiestňovať svoje zbrane v blízkosti ruských hraníc a stiahne svoje sily z východnej Európy.
USA a NATO oficiálne tieto požiadavky tento týždeň odmietli, aj keď Washington načrtol oblasti, kde sú diskusie možné - ponúkol tak nádej, že je tu možnosť vyhnúť sa vojne.
Ruský prezident sa verejne nevyjadril k odpovedi Západu, ale minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyhlásil, že na dosiahnutie dohody ostáva len malá šanca. "Keď oni tvrdia, že nezmenia svoje postoje, my nezmeníme svoje," povedal Lvrov pre ruské rozhlasové stanice v naživo vysielanom interview. "Nevidím tu priestor na kompromis," dodal.
"Vojna nebude, pokiaľ to bude závisieť od Ruskej federácie, my vojnu nechceme," uviedol Lavrov. "Ale nedovolíme, aby boli pošliapané alebo ignorované naše záujmy," doplnil.
Nemenovaný vysokopostavený predstaviteľ americkej administratívy Joea Bidena povedal, že USA privítali Lavrovove vyjadrenia, že Rusko nechce vojnu. "Ale toto treba podporiť činmi. Musíme vidieť, že Rusko sťahuje časť svojich vojakov, ktorých zhromaždilo neďaleko ukrajinskej hranice, a že podniká ďalšie kroky na zmiernenie napätia."
Ruskí vojaci sa nachádzajú aj v Bielorusku na spoločných vojenských cvičeniach a to zvyšuje obavy Západu, že Moskva môže podniknúť útok na Ukrajinu zo severu. Ukrajinské hlavné mesto Kyjev sa nachádza 75 kilometrov od hranice s Bieloruskom, pripomína AP.
Vodolackij v sobotu povedal, že obyvatelia oblastí, ovládaných od roku 2014 proruskými povstalcami, sa obávajú útokov ukrajinských síl a že tí, ktorí majú ruské pasy, budú v ruskej armáde vítaní.
"Ak ruskí občania žijúci v týchto oblastiach (na východe Ukrajiny) chcú vstúpiť do ruských ozbrojených síl, Rostovský oblastný vojenský komisariát ich zaregistruje a povolá," uviedol pre ruskú štátnu tlačovú agentúru TASS Vodolackij, podpredseda parlamentného výboru pre vzťahy so susedmi.
Rusko udelilo v spomínaných oblastiach pasy vyše 500.000 ľuďom. Vodolackij vyhlásil, že títo odvedenci budú slúžiť v Rusku - ale to necháva otvorenú aj možnosť, že budú začlenení do nejakých jednotiek pri budúcej invázii.
Rusko zhromaždilo pri Ukrajine odhadom 100.000 vojakov. Americký minister obrany Lloyd Austin v piatok povedal, že prezident Vladimir Putin môže využiť akúkoľvek časť z týchto približne 100.000 vojakov na obsadenie ukrajinských miest a "značných území" alebo na podniknutie "násilných činov či provokačných politických krokov".
Rusko popiera, že plánuje inváziu, ale tvrdí, že Ukrajina predstavuje bezpečnostnú hrozbu. Zároveň od NATO požaduje prísľuby, že nikdy neumožní Ukrajine vstúpiť do tejto vojenskej aliancie, prestane rozmiestňovať svoje zbrane v blízkosti ruských hraníc a stiahne svoje sily z východnej Európy.
USA a NATO oficiálne tieto požiadavky tento týždeň odmietli, aj keď Washington načrtol oblasti, kde sú diskusie možné - ponúkol tak nádej, že je tu možnosť vyhnúť sa vojne.
Ruský prezident sa verejne nevyjadril k odpovedi Západu, ale minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyhlásil, že na dosiahnutie dohody ostáva len malá šanca. "Keď oni tvrdia, že nezmenia svoje postoje, my nezmeníme svoje," povedal Lvrov pre ruské rozhlasové stanice v naživo vysielanom interview. "Nevidím tu priestor na kompromis," dodal.
"Vojna nebude, pokiaľ to bude závisieť od Ruskej federácie, my vojnu nechceme," uviedol Lavrov. "Ale nedovolíme, aby boli pošliapané alebo ignorované naše záujmy," doplnil.
Nemenovaný vysokopostavený predstaviteľ americkej administratívy Joea Bidena povedal, že USA privítali Lavrovove vyjadrenia, že Rusko nechce vojnu. "Ale toto treba podporiť činmi. Musíme vidieť, že Rusko sťahuje časť svojich vojakov, ktorých zhromaždilo neďaleko ukrajinskej hranice, a že podniká ďalšie kroky na zmiernenie napätia."
Ruskí vojaci sa nachádzajú aj v Bielorusku na spoločných vojenských cvičeniach a to zvyšuje obavy Západu, že Moskva môže podniknúť útok na Ukrajinu zo severu. Ukrajinské hlavné mesto Kyjev sa nachádza 75 kilometrov od hranice s Bieloruskom, pripomína AP.
