Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 21. apríl 2025Meniny má Ervin
< sekcia Zahraničie

Ukrajinská titánová baňa dúfa, že dohoda s USA jej prinesie financie

Americký prezident Donald Trump a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP

Americký prezident Donald Trump chce podiel na príjmoch z nerastného bohatstva Ukrajiny ako kompenzáciu za vojenskú a finančnú pomoc USA od začiatku ruskej invázie pred viac ako tromi rokmi.

Kyjev 8. marca (TASR) - Vedenie titánovej bane v srdci Ukrajiny dúfa, že aj napriek napätým vzťahom s USA obe krajiny dokážu uzavrieť dohodu o nerastoch, ktorá by priniesla veľmi potrebné investície. TASR o tom informuje na základe správy AFP.

"Ukrajina je veľmi bohatá na nerastné suroviny a ak ich neťažíme, jednoducho prichádza o príjmy," povedal Dmytro Golik, riaditeľ bane, ktorá sa nachádza v regióne Žytomyr na severozápade Ukrajiny a obsahuje ilmenit - minerál oxidu titaničitého a železa.

Americký prezident Donald Trump chce podiel na príjmoch z nerastného bohatstva Ukrajiny ako kompenzáciu za vojenskú a finančnú pomoc USA od začiatku ruskej invázie pred viac ako tromi rokmi.

Ukrajina, ktorá má približne 5 % svetových nerastných zdrojov, je podľa World Mining Data 11. najväčším producentom titánu na svete.

Jej zásoby by mohli obsahovať približne 185 miliónov ton titánu vrátane až 65 miliónov ton v samotnej oblasti Žytomyr, povedal Golik.

Ukrajinsko-americká dohoda o nerastných surovinách mala byť podpísaná v Bielom dome minulý týždeň, ale bola odvolaná po hádke medzi Trumpom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v priamom prenose. No už pred zlyhaním vo Washingtone boli rokovania o dohode napäté.

Zelenskyj odmietol viacero verzií a poukázal na riziko uvrhnutia "desiatich generácií Ukrajincov" do dlhov.

Kyjev a Washington sa napokon dohodli na rámcovej dohode o vytvorení spoločného fondu, ktorý by narábal s časťou výnosov z ukrajinskej ťažby nerastných surovín.

V predchádzajúcich dňoch ukrajinskí a americkí predstavitelia signalizovali pripravenosť čoskoro podpísať dohodu, no dátum nebol stanovený a podmienky sa môžu opäť zmeniť.

Golik odmietol špekulovať o tom, čo by mohla dohoda obsahovať, a nevie, či by jej súčasťou bola aj jeho baňa, ktorá má rozlohu 400 hektárov a zamestnáva 350 ľudí. Isté však je, že tento sektor "skutočne potrebuje investície", keďže ukrajinské spoločnosti doň nevkladajú peniaze. Silný zahraničný investor by bol takisto akýmsi "druhom dodatočnej ochrany pre krajinu" a dodatočné daňové príjmy by posilnili armádu, poznamenal.

Hoci jeho baňa nie je priamo terčom ruských útokov, jej fungovanie zasiahli pravidelné výpadky elektriny po útokoch na ukrajinský energetický sektor. Golik dúfa tiež, že investori by mohli mať záujem nielen o export ilmenitu, ale aj o výrobu pigmentov na Ukrajine.

Nie všetci na Ukrajine vnímajú USA pozitívne vzhľadom na Trumpove zblíženie sa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a jeho rozhodnutie pozastaviť všetku vojenskú pomoc Ukrajine. Finančné požiadavky USA považovali mnohí za prehnané vzhľadom na to, že krajina je spustošená vojnou.

"Prírodné zdroje sú majetkom ľudí," povedal jeden zo zamestnancov, ktorý v bani pracuje 35 rokov. "Musia patriť Ukrajine," dodal.

VO VEKU 88 ROKOV ZOMREL PÁPEŽ FRANTIŠEK

František zomrel len deň po tom, čo počas Veľkonočnej nedele udelil tradičné požehnanie Urbi et orbi (mestu Rím a svetu) a následne sa previezol po Svätopeterskom námestí v papamobile.

,aktualizované 

- Vodiči sa na viacerých úsekoch slovenských ciest zdržia pre nehody. Situácia je najhoršia najmä na západnom a strednom Slovensku.

- V Chráme Božieho hrobu v Jeruzaleme sa v stredu bude konať omša za pápeža Františka, ktorý zomrel v pondelok ráno vo veku 88 rokov.

- Osemdesiatosem ráz zazvonil v pondelok predpoludním zvon na parížskej katedrále Notre-Dame na počesť pápeža Františka, ktorý ráno zomrel vo veku 88 rokov.

- Všetky futbalové zápasy talianskej Serie A, ktoré sa mali odohrať v priebehu pondelka, odložili. Dôvodom je úmrtie pápeža Františka.

- Cirkev i celý svet stráca smrťou pápeža Františka výnimočného pastiera, ktorý svojím životom a službou zanechal nezmazateľnú stopu. V reakcii na úmrtie pápeža Františka to uviedol predseda Konferencie biskupov Slovenska a košický arcibiskup metropolita Bernard Bober.

- Vo veku 88 rokov zomrel v pondelok pápež František. Oznámil to kardinál Kevin Ferrell, informuje TASR podľa správ agentúr AFP a AP.

- Biely dom vylúčil z okruhu najvyšších ciel elektroniku, na ktorú sa zatiaľ nebudú vzťahovať clá vo výške 145 % pri importe z Číny.

- Americký viceprezident J. D. Vance v pondelok pricestoval do Indie. Počas svojej štvordňovej návštevy sa Vance stretne s indickým premiérom Naréndrom Módím.

- Veľkonočné tradície ako oblievačka či šibačka môžu mať aj dnes význam, ak sa prispôsobia súčasným potrebám spoločnosti. Pre TASR to uviedla etnografka Východoslovenského múzea (VSM) v Košiciach Ľudmila Mitrová.

- Libanonské úrady zadržali niekoľko osôb, ktoré podľa všetkého plánovali raketové útoky na Izrael. Armáda v nedeľu uviedla, že zaistila ich zbrane, informuje TASR na základe správy agentúry AP.

- Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí ostro kritizovalo americkú televíziu Fox News za to, že v popisku reportáže omylom označila Kyjev za „ruské mesto“. TASR o tom informuje na základe nedeľňajšej správy agentúry DPA.

- Prokurátor oddelenia závažnej kriminality Generálnej prokuratúry (GP) SR Jana Tökölyová v reakcii na sobotné (19. 4.) vyhlásenie Úradu vlády (ÚV) SR. GP zároveň považuje za nenáležité, aby úrad vlády hodnotil postupy prokurátora v predmetnej veci.

- Ruský prezident Vladimir Putin nevydal nariadenie o predĺžení prímeria ktoré vyhlásil v sobotu v bojoch na Ukrajine, a preto sa o polnoci moskovského času skončí. Uviedol to v nedeľu popoludní hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, informuje TASR podľa správy stanice Sky News.

- Spojené Štáty by podľa zvažovaného nariadenia Bieleho domu údajne mohli drasticky obmedziť svoje diplomatické pôsobenie v Afrike a tiež zrušiť úrady ministerstva zahraničných vecí, ktoré sa venujú zmene klímy, otázkam demokracie či ľudským právam.

- Zásoby plynu na Ukrajine sú na historickom minime a je možné, že Kyjev bude musieť na zabezpečenie nasledujúcej zimnej sezóny doviezť viac než 6 miliárd kubických metrov (m3) suroviny. Uviedol to bývalý šéf ukrajinskej prepravnej sústavy GTSO Serhij Makogon.

- V Poľsku od štvrtka (17. 4.) rozšírili zákaz fotografovania na približne 25.000 objektov. Tieto objekty budú označené novým výstražným symbolom. Za porušenie zákazu môže hroziť pokuta, zadržanie alebo konfiškácia fotografickej techniky.

- Izraelská armáda v nedeľu priznala zlyhania pri informovaní o zabití zdravotníkov v Pásme Gazy, zástupcu veliteľa vojenskej jednotky prepustia. Armáda počas vyšetrovania zabitia nenašla známky popravy.

- Pri izraelských leteckých útokoch v Pásme Gazy v nedeľu zahynulo najmenej 25 ľudí vrátane detí, oznámil tamojší úrad pre civilnú obranu. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

- Britský kráľ Karol III. a jeho manželka kráľovná Kamila v nedeľu pozdravili účastníkov veľkonočnej bohoslužby v Kaplnke sv. Juraja na Windsorskom hrade. Bohoslužba je dôležitým termínom v kalendári monarchu ako hlavy anglikánskej cirkvi, informoval Reuters.

- Ruský prezident Vladimir Putin a starosta Moskvy Sergej Sobjanin sa pripojili k ostatným veriacim na veľkonočnej bohoslužbe. Viedol ju najvyšší predstaviteľ ruskej pravoslávnej cirkvi a podporovateľ Putina patriarcha Kirill, píše TASR podľa správy agentúry Reuters.