Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Kariérna diplomatka z Kyjeva v rozhovore rázne odmietla špekulácie, že by sa na budúci rok mohli začať mierové rozhovory s Ruskom v dôsledku zmeny americkej administratívy či únavy z vojny.
Autor TASR
Ženeva 19. novembra (TASR) - Ukrajinská veľvyslankyňa pri OSN Jevhenija Filipenková v rozhovore s agentúrou Reuters varovala pred akýmikoľvek ústupkami voči šéfovi Kremľa Vladimirovi Putinovi. Posledné ruské útoky proti Ukrajine podľa nej ukazujú, že Putin netúži po mieri, ale po vojne. Informuje o tom TASR.
Rusko v nedeľu pri najväčšom raketovom útoku za posledné takmer tri mesiace bombardovalo ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Podľa Filipenkovej to iba demonštruje Putinovo odhodlanie pokračovať vo vojne, ktorá trvá už 1000 dní, a úmysel "uvrhnúť Ukrajinu do temnoty a chladu".
Kariérna diplomatka z Kyjeva v rozhovore rázne odmietla špekulácie, že by sa na budúci rok mohli začať mierové rozhovory s Ruskom v dôsledku zmeny americkej administratívy či únavy z vojny.
"(Putin) považuje tieto pokusy (začať rokovania) za slabosť. A čo my teraz potrebujeme, nie je slabosť a ústupky. Potrebujeme silu," uviedla ukrajinská veľvyslankyňa bez spresnenia, kto sa o tieto rozhovory usiluje. Niektorí spojenci kritizovali nemeckého kancelára Olafa Scholza za telefonát s Putinom ako znak oslabovania jednoty Západu, pripomína Reuters.
Dosluhujúci prezident USA Joe Biden podľa nedeľných medializovaných informácií povolil Ukrajine použiť americké rakety ATACMS na údery na ciele hlboko v Rusku. Kremeľ rozhodnutie Bidena označil za ľahkovážne a varoval pred rizikom konfrontácie so Severoatlantickou alianciou (NATO) pod vedením USA.
Ukrajina týmito raketami podľa ruského ministerstva obrany po prvýkrát zaútočila v noci na utorok v ruskej Brianskej oblasti. Ukrajinská armáda tvrdí, že v noci zasiahla veľký sklad zbraní pri ruskom meste Karačev ležiacom viac ako 110 kilometrov od hraníc s Ukrajinou.
"Nemali by sme sa báť hrozieb Ruska. Namiesto toho by sme mali podniknúť rozhodné kroky proti ruskej agresii," uviedla Filipenková. Zároveň požiadala o ďalšiu pomoc v oblasti protivzdušnej obrany a o väčší diplomatický tlak na Moskvu.
Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 sa Filipenková spolu so západnými spojencami snažila odsúdiť a izolovať Moskvu v európskom sídle OSN v Ženeve. Za úspechy v tomto smere podľa svojich slov považuje, že ruským predstaviteľom bol zablokovaný prístup do 40 kľúčových medzinárodných funkcií, a tiež zavedenie desiatok ďalších opatrení v OSN. "U partnerov nepociťujeme únavu z vojny," dodala.
Rusko v nedeľu pri najväčšom raketovom útoku za posledné takmer tri mesiace bombardovalo ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Podľa Filipenkovej to iba demonštruje Putinovo odhodlanie pokračovať vo vojne, ktorá trvá už 1000 dní, a úmysel "uvrhnúť Ukrajinu do temnoty a chladu".
Kariérna diplomatka z Kyjeva v rozhovore rázne odmietla špekulácie, že by sa na budúci rok mohli začať mierové rozhovory s Ruskom v dôsledku zmeny americkej administratívy či únavy z vojny.
"(Putin) považuje tieto pokusy (začať rokovania) za slabosť. A čo my teraz potrebujeme, nie je slabosť a ústupky. Potrebujeme silu," uviedla ukrajinská veľvyslankyňa bez spresnenia, kto sa o tieto rozhovory usiluje. Niektorí spojenci kritizovali nemeckého kancelára Olafa Scholza za telefonát s Putinom ako znak oslabovania jednoty Západu, pripomína Reuters.
Dosluhujúci prezident USA Joe Biden podľa nedeľných medializovaných informácií povolil Ukrajine použiť americké rakety ATACMS na údery na ciele hlboko v Rusku. Kremeľ rozhodnutie Bidena označil za ľahkovážne a varoval pred rizikom konfrontácie so Severoatlantickou alianciou (NATO) pod vedením USA.
Ukrajina týmito raketami podľa ruského ministerstva obrany po prvýkrát zaútočila v noci na utorok v ruskej Brianskej oblasti. Ukrajinská armáda tvrdí, že v noci zasiahla veľký sklad zbraní pri ruskom meste Karačev ležiacom viac ako 110 kilometrov od hraníc s Ukrajinou.
"Nemali by sme sa báť hrozieb Ruska. Namiesto toho by sme mali podniknúť rozhodné kroky proti ruskej agresii," uviedla Filipenková. Zároveň požiadala o ďalšiu pomoc v oblasti protivzdušnej obrany a o väčší diplomatický tlak na Moskvu.
Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 sa Filipenková spolu so západnými spojencami snažila odsúdiť a izolovať Moskvu v európskom sídle OSN v Ženeve. Za úspechy v tomto smere podľa svojich slov považuje, že ruským predstaviteľom bol zablokovaný prístup do 40 kľúčových medzinárodných funkcií, a tiež zavedenie desiatok ďalších opatrení v OSN. "U partnerov nepociťujeme únavu z vojny," dodala.
