Moskva/New York 14. marca (TASR) - Ruský prezident Vladimir Putin odmietol dnes obvinenia Západu, že referendum o pripojení ukrajinského regiónu Krym k Rusku bude protiprávne. Putin dal zároveň jasne najavo, že ľudové hlasovanie sa uskutoční v nedeľu 16. marca, ako bolo naplánované.

Ruský líder sa takto vyjadril v dnešnom telefonickom rozhovore s generálnym tajomníkom OSN Pan Ki-munom, informovala tlačová agentúra Reuters.

V telefonáte Putin tiež "zdôraznil, že rozhodnutie uskutočniť referendum je v úplnej zhode so zásadami medzinárodného práva a s chartou OSN", uviedol vo vyhlásení Kremeľ.

Šéf OSN po telefonáte s Putinom vyzval Rusko a Ukrajinu, aby sa v nasledujúcich dňoch vyhli provokáciám a unáhleným rozhodnutiam. Varoval, že "existuje obrovské riziko nebezpečnej, klesajúcej špirály udalostí".

Pan Ki-mun povedal, že po nedeľnom referende o pripojení Krymu k Rusku by sa nemali podnikať žiadne "unáhlené opatrenia". Ľudové hlasovanie pritom tiež odsúdil ako krok, ktorý "môže mať dosah na nezávislosť, jednotu a územnú celistvosť Ukrajiny".

"Je jasné, že sme na rázcestí," uviedol Pan Ki-mun.

Šéf OSN novinárov informoval, že dnes s ruským prezidentom Putinom telefonicky diskutovali o "potrebe pracovať na trvalom a spravodlivom politickom riešení".

Pan Ki-mun sa vo štvrtok večer stretol s dočasným ukrajinským premiérom Arsenijom Jaceňukom. V tejto súvislosti oznámil, že spolu rozoberali "nutnosť, aby všetci zainteresovaní rešpektovali zákony a aby zachovali pokoj v tejto čoraz zložitejšej a hrozivejšej situácii".

Kerry varoval Lavrova: USA neuznajú referendum na Kryme

Washington a medzinárodné spoločenstvo neuznajú výsledok nedeľného referenda na Kryme o odtrhnutí sa od Ukrajiny. Vyhlásil to dnes americký minister zahraničných vecí John Kerry po šiestich hodinách rozhovorov s ruským partnerom Sergejom Lavrovom v Londýne. Informácie priniesli tlačové agentúry AP a Reuters.

Foto: TASR/AP

Kerryho vyjadrenia nasledovali po tom, ako ruský minister zahraničných vecí novinárom po stretnutí priznal, že Moskva a Washington nemajú žiadnu "spoločnú víziu" ohľadne krízy na Ukrajine.

Referendum na Kryme, strategickom polostrove v Čiernom mori s dvoma miliónmi obyvateľov, podľa všeobecného očakávania podporí odtrhnutie od Ukrajiny a v určitom časovom bode povedie možno k pripojeniu k Rusku. Nová vláda v Kyjeve je presvedčená, že ľudové hlasovanie je protiústavné, avšak Moskva zasa tvrdí, že neuznáva novú ukrajinskú vládu a považuje ju za nelegitímnu.

USA a 28-členná Európska únia vyhlasujú, že nedeľné hlasovanie na Kryme porušuje ukrajinskú ústavu a medzinárodné právo. Ak sa referendum uskutoční a ak bude Krym hlasovať za odtrhnutie od Ukrajiny, Spojené štáty a EÚ plánujú už v pondelok 17. marca uvaliť sankcie na ruských predstaviteľov i podnikateľov, obvinených zo stupňovania krízy a z podkopávania novej ukrajinskej vlády.

Kerry dnes na rozhovoroch v Londýne predložil niekoľko návrhov, ako rešpektovať nezávislosť Ukrajiny a pritom vyriešiť ruské záujmy aj obavy. Lavrov však dal Kerrymu jasne najavo, že ruský prezident Vladimir Putin neurobí až do nedeľného referenda žiadne rozhodnutia.

Lavrov dnes znovu potvrdil, že Rusko bude "rešpektovať výsledky referenda" na Kryme, a vyhlásil, že sankcie poškodia vzájomné vzťahy. "Naši partneri si takisto uvedomujú, že sankcie sú kontraproduktívne," dodal Lavrov.

Európski a americkí lídri opakovane vyzvali Moskvu, aby stiahla svojich vojakov z Krymu a prestala povzbudzovať miestnu krymskú domobranu, ktorá ľudové hlasovanie prezentuje ako voľbu medzi obnovením dávnych vzťahov s Ruskom alebo návratom k ideám fašizmu z obdobia druhej svetovej vojny na Ukrajine. Vtedy niektorí obyvatelia kolaborovali s nacistickými okupantmi, napísala agentúra AP.

Po dlhých hodinách rokovaní Lavrov uviedol, že rozhovory s Kerrym boli užitočné, avšak Rusko a USA nemajú "žiadnu spoločnú" víziu ohľadne Ukrajiny.

Novinárom v Londýne po tomto poslednom zúfalom stretnutí pred referendom ešte povedal, že Rusko nemá v pláne napadnúť juhovýchodné oblasti Ukrajiny.

Lavrov dodal, že Krym znamená pre Rusko viac, než Falklandy pre Britov.

Argentínske sily napadli ostrovy v roku 1982, čo donútilo vtedajšiu britskú premiérku Margaret Thatcherovú vyslať tam námorné sily, ktoré počas krátkej, ale krvavej vojny dobyli Falklandy späť. Argentína v posledných rokoch stupňuje výzvy voči Británii, aby začala diskutovať o zvrchovanosti ostrovov.

Kerry sa dnes v Londýne stretol samostatne aj s britským premiérom Davidom Cameronom. Ten vyhlásil: "Chcem vidieť Ukrajincov a Rusov za jedným rokovacím stolom. Ak si spolu nesadnú, potom prídu následky."

K situácii sa vyjadril aj britský minister zahraničných vecí William Hague. Povedal, že hoci ešte stále "nie je príliš neskoro" zrušiť referendum na Kryme, je dôležité byť "realistami" ohľadom vývoja situácie. "Keďže Rusko zatiaľ neurobilo nič pre deeskaláciu napätia, je to dnes nesmierne ťažká úloha," povedal Hague.

Ukrajinský ústavný súd vyhlásil referendum na Kryme za neústavné

Za neústavné označil dnes ukrajinský ústavný súd referendum o pripojení sa polostrova Krym k Ruskej federácii, plánované na nedeľu. Súčasne vyhlásil príslušné závery tamojšieho parlamentu za ničotné, informuje internetový server zn.ua.

Na základe tohto rozhodnutia musia byť prerušené všetky aktivity tak ústrednej, ako aj regionálnych a miestnych komisií pre usporiadanie plebiscitu.

Ústavný súd Ukrajiny vyzval súčasne vládu Krymskej autonómnej republiky, aby nepokračovala vo financovaní opatrení smerujúcich k usporiadaniu referenda, zničila všetky propagačné a iné materiály vytlačené v súvislosti s plebiscitom.

Rozhodnutie ústavného súdu je na území Ukrajiny záväzné, konečné a nemožno sa voči nemu odvolať.

NATO varovalo pred Krymským referendom

Severoatlantická aliancia dnes varovala pred nedeľňajším referendom na Kryme. Generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen vo vyhlásení zdôraznil, že referendum bude nelegálne a "jeho konanie poškodí medzinárodné snahy nájsť mierové a politické riešenie" krízy na Ukrajine.

"Ak sa uskutoční, nebude mať žiaden zákonný účinok ani politickú legitimitu," citovala Rasmussena agentúra DPA.

Podľa Rasmussena majú takéto obavy mnohí z 22 partnerov vojenskej aliancie v Euroatlantickej partnerskej rade (EAPC), ktorá sa dnes zišla v Bruseli na žiadosť Ukrajiny. Mnohí tiež "výslovne odsúdili činy Ruska na Kryme", informoval nemenovaný predstaviteľ NATO. Avšak ruský veľvyslanec, ktorý bol na stretnutí prítomný, "argumentoval na obranu" svojej krajiny, dodal.

Rasmussen vyzval Moskvu, aby "bola zodpovedná" a "rešpektovala svoje medzinárodné záväzky", dodala DPA.