Vedci dúfajú, že výsledky ich výskumu pomôžu zlepšiť životné podmienky kurčiat. Ich spokojnosť môže totiž priamo ovplyvniť priberanie či prípadnú úmrtnosť zvierat.
Autor TASR
Hongkong 29. júna (TASR) - Vedci zistili, že s využitím umelej inteligencie by mohli na základe analýzy pišťania kureniec vo veľkochovoch určiť, či sú zvieratá spokojné. Táto technológia dokáže preukázateľne rozlíšiť zvuky vyjadrujúce stresové vypätie od iných zvukov typických pre veľkochovy. TASR správu prevzala z denníka The Guardian.
Nová technológia, ktorá za pomoci umelej inteligencie deteguje a vyhodnocuje zvuky kurčiat a sliepok v priemyselných veľkochovoch, dokáže až s 97-percentnou pravdepodobnosťou určiť, či sa zvieratá nachádzajú v stresovom vypätí. Podobný prístup by sa dal podľa vedcov využiť aj pri iných hospodárskych zvieratách, ako sú napríklad moriaky či ošípané.
"Kurčatá sa prejavujú dosť nahlas, no zvuky vydávané pod stresom sú o poznanie hlasnejšie. Mohli by sme ich nazvať čistým tonálnym zvukom," vysvetlil odborník na správanie zvierat z Hongkonskej univerzity Alan McElligott.
Podľa vedcov by pozorovanie úrovne stresu u kurčiat či sliepok vo veľkochovoch priamo ľuďmi bolo nepraktické, keďže ich prítomnosť by mohla vtáky ešte viac vystresovať a pozorovatelia by pri tisíckach jedincov aj tak nemali šancu zistiť, ktorý z nich "volá o pomoc". Odborníci preto vyvinuli špeciálny softvér, ktorý pri identifikácii zvukov využíva už zaznamenané a klasifikované zvukové prejavy signalizujúce stresové vypätie. Podľa McElligotta by mohla byť táto technológia komerčne dostupná v priebehu piatich rokov.
Vedci dúfajú, že výsledky ich výskumu pomôžu zlepšiť životné podmienky kurčiat. Ich spokojnosť môže totiž priamo ovplyvniť priberanie či prípadnú úmrtnosť zvierat. Výskum ocenila i britská Kráľovská spoločnosť pre prevenciu týrania zvierat, upozornila však, že umelá inteligencia nesmie nahradiť fyzickú kontrolu chovateľom.
Nová technológia, ktorá za pomoci umelej inteligencie deteguje a vyhodnocuje zvuky kurčiat a sliepok v priemyselných veľkochovoch, dokáže až s 97-percentnou pravdepodobnosťou určiť, či sa zvieratá nachádzajú v stresovom vypätí. Podobný prístup by sa dal podľa vedcov využiť aj pri iných hospodárskych zvieratách, ako sú napríklad moriaky či ošípané.
"Kurčatá sa prejavujú dosť nahlas, no zvuky vydávané pod stresom sú o poznanie hlasnejšie. Mohli by sme ich nazvať čistým tonálnym zvukom," vysvetlil odborník na správanie zvierat z Hongkonskej univerzity Alan McElligott.
Podľa vedcov by pozorovanie úrovne stresu u kurčiat či sliepok vo veľkochovoch priamo ľuďmi bolo nepraktické, keďže ich prítomnosť by mohla vtáky ešte viac vystresovať a pozorovatelia by pri tisíckach jedincov aj tak nemali šancu zistiť, ktorý z nich "volá o pomoc". Odborníci preto vyvinuli špeciálny softvér, ktorý pri identifikácii zvukov využíva už zaznamenané a klasifikované zvukové prejavy signalizujúce stresové vypätie. Podľa McElligotta by mohla byť táto technológia komerčne dostupná v priebehu piatich rokov.
Vedci dúfajú, že výsledky ich výskumu pomôžu zlepšiť životné podmienky kurčiat. Ich spokojnosť môže totiž priamo ovplyvniť priberanie či prípadnú úmrtnosť zvierat. Výskum ocenila i britská Kráľovská spoločnosť pre prevenciu týrania zvierat, upozornila však, že umelá inteligencia nesmie nahradiť fyzickú kontrolu chovateľom.