Izrael vyhlásil v reakcii na útok militantného hnutia Hamas zo 7. októbra totálnu blokádu pásma Gazy.
Autor TASR
Ženeva 25. októbra (TASR) - Pásmo Gazy sa podľa Organizácie Spojených národov 16 rokov posúva späť. Rok 2022 bol jedným z najhorších rokov pre Palestínčanov v moderných dejinách, vyplýva zo stredajšej správy Konferencie OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD). TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
"Pásmo Gazy sa 16 rokov posúva späť, zažíva potláčanie ľudského potenciálu a práva na vývoj," uviedla UNCTAD vo výročnej správe o stave palestínskeho hospodárstva za rok 2022.
Podľa správy minulý rok až 80 percent populácie tejto palestínskej enklávy záviselo od medzinárodnej pomoci. Zasiahla ich aj pandémia COVID-19 a hrubý domáci produkt na obyvateľa tam predstavoval len osem percent izraelského HDP. Nezamestnanosť tam dosiahla 45 percent, na západnom brehu Jordánu to bolo 13 percent.
"Začarovaný kruh ničenia a následnej čiastočnej obnovy je potrebné prelomiť rokovaniami o mierovom riešení, ktoré bude založené na medzinárodnom práve a príslušných rezolúciách OSN a Bezpečnostnej rady OSN. Cieľom musí byť ukončenie konfliktov a zvýšenie podpory na obnovu hospodárstva, ktoré zničila vojna," konštatovala UNCTAD v správe.
Riaditeľ pre globalizáciu a rozvojové stratégie UNCTAD Richard Kozul-Wright sa na tlačovej konferencii vyjadril aj k súčasnému dianiu v pásme Gazy. Uviedol, že "hospodárske následky prebiehajúcej humanitárnej krízy v pásme Gazy je teraz nemožné určiť". Dodal, že "správa dokumentuje vážne hospodárske výzvy okupovanej komunity, ktorá je v prípade pásma Gazy spojená od roku 2007 s ekonomickou blokádou a opakovanými vojenskými operáciami".
Izrael vyhlásil v reakcii na útok militantného hnutia Hamas zo 7. októbra totálnu blokádu pásma Gazy, v rámci ktorej prerušil pre 2,4 milióna obyvateľov tohto palestínskeho územia dodávky potravín, vody, paliva a elektriny. Hrozí, že akútny nedostatok týchto komodít môže v Gaze spôsobiť humanitárnu katastrofu.
"Pásmo Gazy sa 16 rokov posúva späť, zažíva potláčanie ľudského potenciálu a práva na vývoj," uviedla UNCTAD vo výročnej správe o stave palestínskeho hospodárstva za rok 2022.
Podľa správy minulý rok až 80 percent populácie tejto palestínskej enklávy záviselo od medzinárodnej pomoci. Zasiahla ich aj pandémia COVID-19 a hrubý domáci produkt na obyvateľa tam predstavoval len osem percent izraelského HDP. Nezamestnanosť tam dosiahla 45 percent, na západnom brehu Jordánu to bolo 13 percent.
"Začarovaný kruh ničenia a následnej čiastočnej obnovy je potrebné prelomiť rokovaniami o mierovom riešení, ktoré bude založené na medzinárodnom práve a príslušných rezolúciách OSN a Bezpečnostnej rady OSN. Cieľom musí byť ukončenie konfliktov a zvýšenie podpory na obnovu hospodárstva, ktoré zničila vojna," konštatovala UNCTAD v správe.
Riaditeľ pre globalizáciu a rozvojové stratégie UNCTAD Richard Kozul-Wright sa na tlačovej konferencii vyjadril aj k súčasnému dianiu v pásme Gazy. Uviedol, že "hospodárske následky prebiehajúcej humanitárnej krízy v pásme Gazy je teraz nemožné určiť". Dodal, že "správa dokumentuje vážne hospodárske výzvy okupovanej komunity, ktorá je v prípade pásma Gazy spojená od roku 2007 s ekonomickou blokádou a opakovanými vojenskými operáciami".
Izrael vyhlásil v reakcii na útok militantného hnutia Hamas zo 7. októbra totálnu blokádu pásma Gazy, v rámci ktorej prerušil pre 2,4 milióna obyvateľov tohto palestínskeho územia dodávky potravín, vody, paliva a elektriny. Hrozí, že akútny nedostatok týchto komodít môže v Gaze spôsobiť humanitárnu katastrofu.