Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa správy Rozvojového programu OSN (UNDP) sa počet nových členov extrémistických skupín zvýšil o 92 percent v porovnaní s predošlou správou z roku 2017. Hlavnou motiváciou je lepšie živobytie.
Autor TASR
Nairobi 7. februára (TASR) - Novým globálnym epicentrom násilného islamistického extrémizmu sa stala subsaharská Afrika. Ľudia sa k nemu pridávajú skôr z ekonomických ako náboženských dôvodov, upozornil v utorok Rozvojový program OSN (UNDP). TASR prevzala správu z agentúry AP.
Podľa správy UNDP sa počet nových členov extrémistických skupín zvýšil o 92 percent v porovnaní s predošlou správou z roku 2017. Hlavnou motiváciou je lepšie živobytie.
Pandémia ochorenia COVID-19, vysoká inflácia a zmena klímy vážne ovplyvnili životy mnohých Afričanov. Zo správy zároveň vyplýva, že počet ľudí vstupujúcich do extrémistických skupín z náboženských dôvodov sa znížil o 57 percent.
Správa vznikla na základe rozhovorov s takmer 2200 ľuďmi v ôsmich afrických štátoch: Burkina Faso, Kamerun, Čad, Mali, Niger, Nigéria, Somálsko a Sudán. Viac ako 1000 z nich sú bývalí členovia násilných extrémistických skupín. Do ich radov vstúpili dobrovoľne aj z prinútenia, uvádza správa.
Od roku 2017 bolo podľa správy UNDP v rámci celej Afriky zdokumentovaných najmenej 4155 útokov. Vyžiadali si 18.417 úmrtí, najviac v Somálsku.
"Subsaharská Afrika sa stala novým globálnym epicentrom násilného extrémizmu," uviedol na tlačovom brífingu pred zverejnením správy šéf UNDP Achim Steiner. V dôsledku terorizmu bolo v roku 2021 v regióne zaznamenaných 48 percent celosvetových úmrtí.
Nárast extrémizmu v Afrike podľa Steinera "nepriaznivo ovplyvňuje životy, bezpečnosť a mier, ale tiež ohrozuje ťažko dosiahnutý rozvoj". Vojenské protiteroristické kampane sa podľa neho neukázali ako úspešné.
Približne 71 percent z tých, ktorí sa pridali k extrémistickým skupinám, ovplyvnilo porušovanie ľudských práv štátnymi bezpečnostnými silami vrátane zabíjania alebo zatýkania rodinných príslušníkov, dodáva správa.
UNDP vo svojej správe odporúča zlepšiť základné služby vrátane starostlivosti o deti, vzdelávania a kvalitného živobytia, čo obmedzí záujem ľudí dobrovoľne sa pridávať k extrémistickým skupinám.
Podľa správy UNDP sa počet nových členov extrémistických skupín zvýšil o 92 percent v porovnaní s predošlou správou z roku 2017. Hlavnou motiváciou je lepšie živobytie.
Pandémia ochorenia COVID-19, vysoká inflácia a zmena klímy vážne ovplyvnili životy mnohých Afričanov. Zo správy zároveň vyplýva, že počet ľudí vstupujúcich do extrémistických skupín z náboženských dôvodov sa znížil o 57 percent.
Správa vznikla na základe rozhovorov s takmer 2200 ľuďmi v ôsmich afrických štátoch: Burkina Faso, Kamerun, Čad, Mali, Niger, Nigéria, Somálsko a Sudán. Viac ako 1000 z nich sú bývalí členovia násilných extrémistických skupín. Do ich radov vstúpili dobrovoľne aj z prinútenia, uvádza správa.
Od roku 2017 bolo podľa správy UNDP v rámci celej Afriky zdokumentovaných najmenej 4155 útokov. Vyžiadali si 18.417 úmrtí, najviac v Somálsku.
"Subsaharská Afrika sa stala novým globálnym epicentrom násilného extrémizmu," uviedol na tlačovom brífingu pred zverejnením správy šéf UNDP Achim Steiner. V dôsledku terorizmu bolo v roku 2021 v regióne zaznamenaných 48 percent celosvetových úmrtí.
Nárast extrémizmu v Afrike podľa Steinera "nepriaznivo ovplyvňuje životy, bezpečnosť a mier, ale tiež ohrozuje ťažko dosiahnutý rozvoj". Vojenské protiteroristické kampane sa podľa neho neukázali ako úspešné.
Približne 71 percent z tých, ktorí sa pridali k extrémistickým skupinám, ovplyvnilo porušovanie ľudských práv štátnymi bezpečnostnými silami vrátane zabíjania alebo zatýkania rodinných príslušníkov, dodáva správa.
UNDP vo svojej správe odporúča zlepšiť základné služby vrátane starostlivosti o deti, vzdelávania a kvalitného živobytia, čo obmedzí záujem ľudí dobrovoľne sa pridávať k extrémistickým skupinám.
