Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ide najmä o najchudobnejšie dievčatá, z ktorých mnohé sa do školy už nikdy nevrátia, informuje Azoulayová.
Autor TASR
Paríž 23. júna (TASR) - Takmer 260 miliónov detí nemalo v roku 2018 prístup k vzdelaniu. Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) vo svojej správe, zverejnenej v utorok, poukazuje na to, že nerovnosť v prístupe k vzdelaniu súvisí s chudobou a diskrimináciou. Konštatuje tiež, že táto nerovnosť sa prepuknutím pandémie nového koronavírusu ešte zhoršila.
Spomínaných "258 miliónov detí a mládeže" predstavuje 17 percent všetkých detí školského veku, väčšinou z južnej a strednej Ázie a subsaharskej Afriky.
Agentúra DPA súčasne konštatovala, že počet maloletých bez prístupu k vzdelaniu sa od prelomu tisícročí znížil - vtedy ich bolo viac ako 350 miliónov.
Pretrvávajúce rozdiely v prístupe k vzdelávaniu sa zhoršili s príchodom koronavírusovej krízy, ktorá pre viac ako 90 percent celosvetovej populácie žiakov a študentov priniesla zmeny v obvyklej organizácii vyučovania.
Zatiaľ čo časť detí mohla pokračovať v štúdiu z domu pomocou notebookov, mobilných telefónov a internetu, milióny ďalších boli od vzdelávania úplne odrezané.
Generálna riaditeľka UNESCO Audrey Azoulayová v tejto súvislosti s predhovore správy upozornila, že aj skúsenosti z minulosti, napríklad s epidémiou infekčnej choroby ebola, dokazujú, že zdravotné krízy mnohé deti vyradia z vyučovacieho procesu.
"Ide najmä o najchudobnejšie dievčatá, z ktorých mnohé sa do školy už nikdy nevrátia," napísala Azoulayová.
UNESCO preto vyzýva štáty sveta, aby sa pri otvorení škôl po uvoľnení reštrikcií prijatých pre koronavírus zamerali na znevýhodnené deti.
"Aby sme dostáli výzvam našej doby, je nevyhnutný posun k inkluzívnejšiemu vzdelávaniu," zdôraznila Azoulayová. Naša "neschopnosť konať bude brániť napredovaniu spoločností," varovala.
V správe UNESCO sa okrem iného uvádza aj to, že v dvoch afrických krajinách ešte stále platí nariadenie, že tehotné dievčatá nesmú chodiť do školy. Ďalších 117 krajín povoľuje detské manželstvá a 20 krajín musí ešte ratifikovať medzinárodný dohovor, ktorý zakazuje detskú prácu.
UNESCO vo svojej správe za rok 2018 upozorňuje, že asi 335 miliónov dievčat navštevovalo školy, ktoré im neposkytovali vodu a ďalšie potrebné služby, aby mohli zostať v triede počas menštruácie.
V niekoľkých krajinách strednej a východnej Európy pretrváva segregácia rómskych detí na bežných školách.
Aj mnoho ďalších krajín sveta "stále praktizuje segregáciu v oblasti vzdelávania, ktorá posilňuje stereotypy, diskrimináciu a odcudzenie," uvádza sa v správe UNESCO, pričom ako príklad uviedla prevažne moslimské etnikum mjanmarských Rohingov.
Táto organizácia OSN poukazuje aj na to, že "iba 41 krajín na celom svete oficiálne uznáva znakovú reč a celosvetovo platí, že školám viac záleží na získaní prístupu na internet, ako na starostlivosti o žiakov a študentov so zdravotným postihnutím" alebo špeciálnymi potrebami.
Spomínaných "258 miliónov detí a mládeže" predstavuje 17 percent všetkých detí školského veku, väčšinou z južnej a strednej Ázie a subsaharskej Afriky.
Agentúra DPA súčasne konštatovala, že počet maloletých bez prístupu k vzdelaniu sa od prelomu tisícročí znížil - vtedy ich bolo viac ako 350 miliónov.
Pretrvávajúce rozdiely v prístupe k vzdelávaniu sa zhoršili s príchodom koronavírusovej krízy, ktorá pre viac ako 90 percent celosvetovej populácie žiakov a študentov priniesla zmeny v obvyklej organizácii vyučovania.
Zatiaľ čo časť detí mohla pokračovať v štúdiu z domu pomocou notebookov, mobilných telefónov a internetu, milióny ďalších boli od vzdelávania úplne odrezané.
Generálna riaditeľka UNESCO Audrey Azoulayová v tejto súvislosti s predhovore správy upozornila, že aj skúsenosti z minulosti, napríklad s epidémiou infekčnej choroby ebola, dokazujú, že zdravotné krízy mnohé deti vyradia z vyučovacieho procesu.
"Ide najmä o najchudobnejšie dievčatá, z ktorých mnohé sa do školy už nikdy nevrátia," napísala Azoulayová.
UNESCO preto vyzýva štáty sveta, aby sa pri otvorení škôl po uvoľnení reštrikcií prijatých pre koronavírus zamerali na znevýhodnené deti.
"Aby sme dostáli výzvam našej doby, je nevyhnutný posun k inkluzívnejšiemu vzdelávaniu," zdôraznila Azoulayová. Naša "neschopnosť konať bude brániť napredovaniu spoločností," varovala.
V správe UNESCO sa okrem iného uvádza aj to, že v dvoch afrických krajinách ešte stále platí nariadenie, že tehotné dievčatá nesmú chodiť do školy. Ďalších 117 krajín povoľuje detské manželstvá a 20 krajín musí ešte ratifikovať medzinárodný dohovor, ktorý zakazuje detskú prácu.
UNESCO vo svojej správe za rok 2018 upozorňuje, že asi 335 miliónov dievčat navštevovalo školy, ktoré im neposkytovali vodu a ďalšie potrebné služby, aby mohli zostať v triede počas menštruácie.
V niekoľkých krajinách strednej a východnej Európy pretrváva segregácia rómskych detí na bežných školách.
Aj mnoho ďalších krajín sveta "stále praktizuje segregáciu v oblasti vzdelávania, ktorá posilňuje stereotypy, diskrimináciu a odcudzenie," uvádza sa v správe UNESCO, pričom ako príklad uviedla prevažne moslimské etnikum mjanmarských Rohingov.
Táto organizácia OSN poukazuje aj na to, že "iba 41 krajín na celom svete oficiálne uznáva znakovú reč a celosvetovo platí, že školám viac záleží na získaní prístupu na internet, ako na starostlivosti o žiakov a študentov so zdravotným postihnutím" alebo špeciálnymi potrebami.
