UNESCO vo vyhlásení zdôraznila, že v období medzi rokmi 2009 až 2023 bolo zavraždených 44 novinárov.
Autor TASR
Santiago 3. mája (TASR) - Novinári, ktorí informujú o environmentálnych kauzách, na celom svete čelia narastajúcemu násiliu zo strany štátnych i súkromných aktérov, oznámila v noci na piatok Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO). TASR informuje podľa agentúry Reuters.
UNESCO vo vyhlásení zdôraznila, že v období medzi rokmi 2009 až 2023 bolo zavraždených 44 novinárov. Títo novinári pokrývali širokú škálu tém vrátane protestov, ťažobných a pozemkových konfliktov, ťažby dreva a odlesňovania, extrémnych výkyvov počasia, znečistenia a poškodzovania životného prostredia či fosílnych palív.
Viac než 70 percent z 905 žurnalistov, ktorých organizácia podrobila prieskumu v dovedna 129 krajinách sveta, uvádza, že sa stali terčom útokov, vyhrážok alebo nátlaku, a že sa miera násilia voči nim zhoršuje. Len za uplynulých päť rokov bolo zaznamenaných 305 útokov tohto druhu.
UNESCO vo svojej správe zaznamenala okrem iných aj fyzické útoky ako zranenia, zatýkanie a obťažovanie, ako aj právne kroky vrátane súdnych sporov za ohováranie a trestných stíhaní.
Najmenej 749 novinárov, novinárskych zoskupení a médií bolo v 89 krajinách terčom útokov, píše Reuters s tým, že najmenej za polovicu z nich boli zodpovední štátni a za menej než štvrtinu súkromní aktéri.
"Štátni aktéri - polícia, vojenské sily, vládni úradníci a zamestnanci, miestne úrady – zodpovedajú za väčšinu útokov, pre ktoré sú informácie o páchateľoch k dispozícii," uvádza sa v správe UNESCO.
Vo všeobecnosti sa pritom viac útočilo na mužov, ženy však boli do väčšej miery vystavené digitálnym útokom. Zo 44 novinárov, ktorí boli v 15 krajinách zavraždení počas informovania o environmentálnych kauzách, sa len päť prípadov skončilo odsúdením páchateľov, píše Reuters. Páchatelia zostali neidentifikovaní v dovedna 19 prípadoch. Pokusy o vraždu prežilo najmenej 24 novinárov.
UNESCO vo vyhlásení zdôraznila, že v období medzi rokmi 2009 až 2023 bolo zavraždených 44 novinárov. Títo novinári pokrývali širokú škálu tém vrátane protestov, ťažobných a pozemkových konfliktov, ťažby dreva a odlesňovania, extrémnych výkyvov počasia, znečistenia a poškodzovania životného prostredia či fosílnych palív.
Viac než 70 percent z 905 žurnalistov, ktorých organizácia podrobila prieskumu v dovedna 129 krajinách sveta, uvádza, že sa stali terčom útokov, vyhrážok alebo nátlaku, a že sa miera násilia voči nim zhoršuje. Len za uplynulých päť rokov bolo zaznamenaných 305 útokov tohto druhu.
UNESCO vo svojej správe zaznamenala okrem iných aj fyzické útoky ako zranenia, zatýkanie a obťažovanie, ako aj právne kroky vrátane súdnych sporov za ohováranie a trestných stíhaní.
Najmenej 749 novinárov, novinárskych zoskupení a médií bolo v 89 krajinách terčom útokov, píše Reuters s tým, že najmenej za polovicu z nich boli zodpovední štátni a za menej než štvrtinu súkromní aktéri.
"Štátni aktéri - polícia, vojenské sily, vládni úradníci a zamestnanci, miestne úrady – zodpovedajú za väčšinu útokov, pre ktoré sú informácie o páchateľoch k dispozícii," uvádza sa v správe UNESCO.
Vo všeobecnosti sa pritom viac útočilo na mužov, ženy však boli do väčšej miery vystavené digitálnym útokom. Zo 44 novinárov, ktorí boli v 15 krajinách zavraždení počas informovania o environmentálnych kauzách, sa len päť prípadov skončilo odsúdením páchateľov, píše Reuters. Páchatelia zostali neidentifikovaní v dovedna 19 prípadoch. Pokusy o vraždu prežilo najmenej 24 novinárov.