Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa aktuálne zverejnených štatistík UNESCO bolo vlani vo svete zabitých 86 novinárov, čo predstavuje výrazný nárast v porovnaní s priemerom 54 zabitých v rokoch 2019 – 2021.
Autor TASR
Paríž 18. januára (TASR) — V roku 2022 bol každý štvrtý deň zabitý jeden novinár, pričom až polovica z nich prišla o život mimo svojho pracovného času. Vo svojej štatistike uviedla Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO), informuje TASR.
Na alarmujúci nárast počtu zabitých novinárov upozornila aj generálna riaditeľka UNESCO Audrey Azoulayová, keďže bezpečnosť novinárov je súčasťou mandátu tejto organizácie v oblasti slobody prejavu vrátane plurality médií, slobodného prístupu k médiám, informačnej gramotnosti a boja proti dezinformáciám.
Podľa aktuálne zverejnených štatistík UNESCO bolo vlani vo svete zabitých 86 novinárov, čo predstavuje výrazný nárast v porovnaní s priemerom 54 zabitých v rokoch 2019 – 2021. Približne polovica sa pritom stala terčom útoku u seba doma, počas cestovania, na parkoviskách či iných verejných priestranstvách.
UNESCO konštatuje, že k vraždám novinárov dochádzalo na každom kontinente, no až 44 sa udialo v krajinách Latinskej Ameriky a v Karibiku. Najviac novinárov bolo zabitých v Mexiku, kde prišlo o život 19 osôb, nasleduje Ukrajina s desiatimi zavraždenými novinármi a na tretej priečke sa umiestnilo Haiti, kde zomrelo deväť reportérov. K nárastu počtu zavraždených novinárov však došlo aj v krajinách, kde v súčasnosti neprebiehajú ozbrojené konflikty.
Alarmujúci je aj fakt, že až 86 percent prípadov vrážd novinárov zostáva nepotrestaných. Pracovníci médií sú okrem toho často terčom vyhrážok, že budú unesení, zadržaní alebo že jednoducho zmiznú. Ženy musia čeliť aj digitálnej šikane v on-line prostredí.
UNESCO aktívne pristupuje k zabezpečeniu slobody prejavu a bezpečnosti novinárov na celom svete. Školí novinárov a zvyšuje globálne povedomie prostredníctvom organizovania podujatí pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače (3. mája) a Medzinárodného dňa boja proti beztrestnosti za zločiny spáchané na novinároch (2. novembra). Monitoruje tiež súdne opatrenia v prípade každého jedného zabitia novinára.
Na alarmujúci nárast počtu zabitých novinárov upozornila aj generálna riaditeľka UNESCO Audrey Azoulayová, keďže bezpečnosť novinárov je súčasťou mandátu tejto organizácie v oblasti slobody prejavu vrátane plurality médií, slobodného prístupu k médiám, informačnej gramotnosti a boja proti dezinformáciám.
Podľa aktuálne zverejnených štatistík UNESCO bolo vlani vo svete zabitých 86 novinárov, čo predstavuje výrazný nárast v porovnaní s priemerom 54 zabitých v rokoch 2019 – 2021. Približne polovica sa pritom stala terčom útoku u seba doma, počas cestovania, na parkoviskách či iných verejných priestranstvách.
UNESCO konštatuje, že k vraždám novinárov dochádzalo na každom kontinente, no až 44 sa udialo v krajinách Latinskej Ameriky a v Karibiku. Najviac novinárov bolo zabitých v Mexiku, kde prišlo o život 19 osôb, nasleduje Ukrajina s desiatimi zavraždenými novinármi a na tretej priečke sa umiestnilo Haiti, kde zomrelo deväť reportérov. K nárastu počtu zavraždených novinárov však došlo aj v krajinách, kde v súčasnosti neprebiehajú ozbrojené konflikty.
Alarmujúci je aj fakt, že až 86 percent prípadov vrážd novinárov zostáva nepotrestaných. Pracovníci médií sú okrem toho často terčom vyhrážok, že budú unesení, zadržaní alebo že jednoducho zmiznú. Ženy musia čeliť aj digitálnej šikane v on-line prostredí.
UNESCO aktívne pristupuje k zabezpečeniu slobody prejavu a bezpečnosti novinárov na celom svete. Školí novinárov a zvyšuje globálne povedomie prostredníctvom organizovania podujatí pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače (3. mája) a Medzinárodného dňa boja proti beztrestnosti za zločiny spáchané na novinároch (2. novembra). Monitoruje tiež súdne opatrenia v prípade každého jedného zabitia novinára.
