Paríž 2. novembra (TASR) – V uplynulých dvoch rokoch zabili vo svete jedného novinára každé štyri dni, pričom počet zabitých sa oproti predošlému dvojročnému obdobiu zvýšil o takmer dve pätiny. Vyplýva to z novej správy Organizácie OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO), ktorú zverejnili v sobotu pri príležitosti Medzinárodného dňa za ukončenie beztrestnosti za zločiny proti novinárom. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry DPA.

Organizácia overila v rokoch 2022 a 2023 zabitie 162 novinárov, z nich viac ako polovica prišla o život v krajinách postihnutých ozbrojeným konfliktom. Väčšina týchto pracovníkov médií zomrela vo svojich domovských krajinách.

Žurnalistov, ktorých zabili v krajinách nezasiahnutých konfliktom, pripravili o život pre ich prácu týkajúcu sa organizovaného zločinu, korupcie alebo informovania o protestoch, ukázala správa analyzujúca bezpečnosť novinárov, vydávaná každé dva roky.

V správe sa píše, že 162 overených zabití novinárov v rokoch 2022-23 predstavuje nárast o 38 percent oproti rokom 2020-21, v ktorých UNESCO eviduje 117 takýchto prípadov, a súčasne najvyšší počet od rokov 2016-17.

Krajinou, v ktorej v roku 2022 zabili najviac žurnalistov, bolo s 19 prípadmi Mexiko. V roku 2023 zaznamenali najviac, 24, zabitých novinárov na palestínskych územiach, uviedlo UNESCO.

Správa tiež konštatuje, že vo väčšine prípadov sa z týchto vrážd nikto nezodpovedal. Celosvetová miera beztrestnosti je v roku 2024 podľa UNESCO zatiaľ na úrovni 85 percent, čo je mierny pokles oproti 89 percentám v roku 2018 a 95 percentám v roku 2012.

"Tieto zločiny nesmú a nemôžu zostať nepotrestané. Napriek tomu je to tak pri takmer 85 percentách z nich," uviedla vo vyhlásení generálna riaditeľka UNESCO Audrey Azoulayová. Bezpečnosť novinárov je súčasťou mandátu jej organizácie v oblasti slobody prejavu vrátane plurality médií, slobodného prístupu k médiám, informačnej gramotnosti a boja proti dezinformáciám.