Účastníkmi rokovaní sú spravidla bývalí úradníci a akademici, ktorí môžu autoritatívne hovoriť o pozícii svojej vlády, aj keď sa priamo nepodieľajú na jej stanovovaní.
Autor TASR
Hongkong 22. júna (TASR) - Spojené štáty a Čína v marci po prvý raz po piatich rokoch obnovili polooficiálne rokovania o jadrových zbraniach, pričom podľa dvoch amerických delegátov, ktorí sa na nich zúčastnili, zástupcovia Pekingu americkým partnerom povedali, že sa neuchýlia k atómovým hrozbám v súvislosti s Taiwanom. TASR o tom informuje podľa piatkovej správy agentúry Reuters.
Čínski predstavitelia poskytli uistenia po tom, ako ich americkí partneri vyjadrili obavy, že Čína by mohla použiť jadrové zbrane alebo pohroziť ich použitím, ak by v konflikte o Taiwan čelila porážke. Peking považuje tento demokraticky spravovaný ostrov za svoje územie, čo však vláda v Tchaj-peji odmieta.
"Americkej strane povedali, že sú absolútne presvedčení, že sú schopní zvíťaziť v konvenčnom boji o Taiwan bez použitia jadrových zbraní," povedal americký vedec David Santoro.
Účastníkmi rokovaní sú spravidla bývalí úradníci a akademici, ktorí môžu autoritatívne hovoriť o pozícii svojej vlády, aj keď sa priamo nepodieľajú na jej stanovovaní.
Washington na dvojdňových rokovaniach, ktoré sa konali v konferenčnej miestnosti šanghajského hotela, zastupovalo približne pol tucta delegátov vrátane bývalých úradníkov a vedcov.
Peking vyslal delegáciu vedcov a analytikov, v ktorej bolo aj niekoľko bývalých dôstojníkov Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády (ČĽOA).
Takéto diskusie nemôžu nahradiť formálne rokovania, "ktoré si vyžadujú, aby sa účastníci autoritatívne vyjadrovali k otázkam, ktoré sú v (čínskych) vládnych kruhoch často veľmi rozdelené", uviedol hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí.
Neformálne rokovania medzi jadrovými mocnosťami sa uskutočnili v čase, keď sa USA a Čína rozchádzajú v dôležitých hospodárskych a geopolitických otázkach, a lídri vo Washingtone a Pekingu sa navzájom obviňujú zo "zlých úmyslov", píše Reuters.
Obe krajiny vlani v novembri nakrátko obnovili rozhovory o jadrových zbraniach, ale odvtedy tieto rokovania uviazli na mŕtvom bode, pričom jeden z najvyšších predstaviteľov USA verejne vyjadril frustráciu z reakcie Číny.
Pentagón, ktorý odhaduje, že jadrový arzenál Pekingu sa v rokoch 2021 až 2023 zvýšil o viac ako 20 percent, vlani v októbri uviedol, že Čína "by zvážila aj použitie jadrových zbraní na obnovenie odstrašenia, ak by konvenčná vojenská porážka na Taiwane" ohrozila vládu Komunistickej strany Číny (CCP).
Čína sa nikdy nezriekla použitia sily s cieľom dostať Taiwan pod svoju kontrolu, a za uplynulé štyri roky zintenzívnila vojenské aktivity v okolí tohto ostrova.
Rozhovory sú súčasťou dve desaťročia trvajúceho dialógu o jadrových zbraniach a postoji, ktorý sa zastavil po tom, ako administratíva bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa v roku 2019 ukončila financovanie.
Čínski predstavitelia poskytli uistenia po tom, ako ich americkí partneri vyjadrili obavy, že Čína by mohla použiť jadrové zbrane alebo pohroziť ich použitím, ak by v konflikte o Taiwan čelila porážke. Peking považuje tento demokraticky spravovaný ostrov za svoje územie, čo však vláda v Tchaj-peji odmieta.
"Americkej strane povedali, že sú absolútne presvedčení, že sú schopní zvíťaziť v konvenčnom boji o Taiwan bez použitia jadrových zbraní," povedal americký vedec David Santoro.
Účastníkmi rokovaní sú spravidla bývalí úradníci a akademici, ktorí môžu autoritatívne hovoriť o pozícii svojej vlády, aj keď sa priamo nepodieľajú na jej stanovovaní.
Washington na dvojdňových rokovaniach, ktoré sa konali v konferenčnej miestnosti šanghajského hotela, zastupovalo približne pol tucta delegátov vrátane bývalých úradníkov a vedcov.
Peking vyslal delegáciu vedcov a analytikov, v ktorej bolo aj niekoľko bývalých dôstojníkov Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády (ČĽOA).
Takéto diskusie nemôžu nahradiť formálne rokovania, "ktoré si vyžadujú, aby sa účastníci autoritatívne vyjadrovali k otázkam, ktoré sú v (čínskych) vládnych kruhoch často veľmi rozdelené", uviedol hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí.
Neformálne rokovania medzi jadrovými mocnosťami sa uskutočnili v čase, keď sa USA a Čína rozchádzajú v dôležitých hospodárskych a geopolitických otázkach, a lídri vo Washingtone a Pekingu sa navzájom obviňujú zo "zlých úmyslov", píše Reuters.
Obe krajiny vlani v novembri nakrátko obnovili rozhovory o jadrových zbraniach, ale odvtedy tieto rokovania uviazli na mŕtvom bode, pričom jeden z najvyšších predstaviteľov USA verejne vyjadril frustráciu z reakcie Číny.
Pentagón, ktorý odhaduje, že jadrový arzenál Pekingu sa v rokoch 2021 až 2023 zvýšil o viac ako 20 percent, vlani v októbri uviedol, že Čína "by zvážila aj použitie jadrových zbraní na obnovenie odstrašenia, ak by konvenčná vojenská porážka na Taiwane" ohrozila vládu Komunistickej strany Číny (CCP).
Čína sa nikdy nezriekla použitia sily s cieľom dostať Taiwan pod svoju kontrolu, a za uplynulé štyri roky zintenzívnila vojenské aktivity v okolí tohto ostrova.
Rozhovory sú súčasťou dve desaťročia trvajúceho dialógu o jadrových zbraniach a postoji, ktorý sa zastavil po tom, ako administratíva bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa v roku 2019 ukončila financovanie.