Spojené štáty a Británia sa dnes po prvý raz zúčastnili na medzinárodnej konferencii o humanitárnom dopade jadrových zbraní, ktorá sa koná vo Viedni.
Autor TASR
Viedeň 8. decembra (TASR) - Spojené štáty a Británia sa dnes po prvý raz zúčastnili na medzinárodnej konferencii o humanitárnom dopade jadrových zbraní, ktorá sa koná vo Viedni. Obe mocnosti čelili tlaku zúčastnených strán na zredukovanie svojho atómového arzenálu, píše agentúra Reuters.
Ďalšie tri oficiálne uznané krajiny s jadrovým vojenským potenciálom - Rusko, Francúzsko a Čína - sa rokovaní, naplánovaných na 8. a 9. decembra, nezúčastnili. Mnohé zo 157 zastúpených štátov kritizujú príliš pomalý posun v jadrovom odzbrojovaní. Konferencia je treťou zo série podujatí, ktorá odštartovala vlani.
Rokovanie prichádza v čase, keď sa začína hovoriť o novej studenej vojne medzi Západom a Ruskom na pozadí ukrajinskej krízy, počas ktorej ruský prezident Vladimir Putin zdôraznil význam jadrového arzenálu Moskvy.
Podľa rakúskeho ministra zahraničných vecí Sebastiana Kurza je prítomnosť dvoch z piatich stálych členov Bezpečnostnej rady OSN "prvým úspechom" konferencie. "Je najvyšší čas posunúť sa od slov k reálnym činom," podotkol šéf rakúskej diplomacie.
Zmienených päť štátov s potvrdeným atómovým arzenálom v roku 1970 na základe Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT) súhlasilo s postupnou likvidáciou svojich atómových bômb. Krajiny bez jadrových zbraní zase prisľúbili, že sa nebudú usilovať o ich získanie. Konferencia, na ktorej sa opäť preskúma táto dohoda, je naplánovaná na budúci rok.
Viedenskej konferencie sa zúčastnili i predstavitelia Pakistanu a Indie, ktoré obe vlastnia jadrové zbrane. Prítomný bol aj zástupca Iránu, čeliaceho podozreniam z úsilia o vyrobenie atómovej zbrane. Izrael, jediná blízkovýchodná krajina, u ktorej sa vlastníctvo jadrového arzenálu predpokladá, sa konferencie nezúčastnil.
Ďalšie tri oficiálne uznané krajiny s jadrovým vojenským potenciálom - Rusko, Francúzsko a Čína - sa rokovaní, naplánovaných na 8. a 9. decembra, nezúčastnili. Mnohé zo 157 zastúpených štátov kritizujú príliš pomalý posun v jadrovom odzbrojovaní. Konferencia je treťou zo série podujatí, ktorá odštartovala vlani.
Rokovanie prichádza v čase, keď sa začína hovoriť o novej studenej vojne medzi Západom a Ruskom na pozadí ukrajinskej krízy, počas ktorej ruský prezident Vladimir Putin zdôraznil význam jadrového arzenálu Moskvy.
Podľa rakúskeho ministra zahraničných vecí Sebastiana Kurza je prítomnosť dvoch z piatich stálych členov Bezpečnostnej rady OSN "prvým úspechom" konferencie. "Je najvyšší čas posunúť sa od slov k reálnym činom," podotkol šéf rakúskej diplomacie.
Zmienených päť štátov s potvrdeným atómovým arzenálom v roku 1970 na základe Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT) súhlasilo s postupnou likvidáciou svojich atómových bômb. Krajiny bez jadrových zbraní zase prisľúbili, že sa nebudú usilovať o ich získanie. Konferencia, na ktorej sa opäť preskúma táto dohoda, je naplánovaná na budúci rok.
Viedenskej konferencie sa zúčastnili i predstavitelia Pakistanu a Indie, ktoré obe vlastnia jadrové zbrane. Prítomný bol aj zástupca Iránu, čeliaceho podozreniam z úsilia o vyrobenie atómovej zbrane. Izrael, jediná blízkovýchodná krajina, u ktorej sa vlastníctvo jadrového arzenálu predpokladá, sa konferencie nezúčastnil.