Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Manila v nedeľu informovala, že čínske lode narazili do dvoch filipínskych plavidiel, ktoré privážali zásoby vojakom na základni neďaleko koralového atolu Second Thomas Shoal.
Autor TASR
Washington/Manila 23. októbra (TASR) - Po zrážkach čínskych a filipínskych plavidiel v spornej oblasti Juhočínskeho mora Spojené štáty v pondelok opätovne varovali, že by v prípade ozbrojeného útoku prišli Filipínam na pomoc na základe obrannej dohody z roku 1951. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AP.
"Spojené štáty stoja na strane našich filipínskych spojencov čeliacich nebezpečným a nezákonným akciám pobrežnej stráže Čínskej ľudovej republiky a námorných milícií, ktoré 22. októbra bránili filipínskej zásobovacej misii," uviedlo ministerstvo zahraničných vecí USA prostredníctvom svojho veľvyslanectva v Manile.
Manila v nedeľu informovala, že čínske lode narazili do dvoch filipínskych plavidiel, ktoré privážali zásoby vojakom na základni neďaleko koralového atolu Second Thomas Shoal. Čínska pobrežná stráž zo zrážok viní filipínske lode, ktoré podľa nej vplávali do čínskych vôd bez povolenia napriek opakovaným varovaniam.
Čínska pobrežná stráž i námorné milície podľa Washingtonu porušujú medzinárodné právo tým, že úmyselne zasahujú do výkonu slobody plavby filipínskych plavidiel na otvorenom mori.
Filipínsky prezident Ferdinand Marcos Jr. v tejto súvislosti zvolal mimoriadne stretnutie s ministrom obrany Gilbertom Teodorom a ďalšími vysokými predstaviteľmi armády a bezpečnostných zložiek.
Šéf rezortu obrany po schôdzke na tlačovej konferencii odsúdil Čínu za použitie "hrubej sily", ktorá podľa neho ohrozila Filipíncov a za prekrúcanie faktov so zámerom zakryť agresívne správanie Pekingu.
Filipínske ministerstvo zahraničných vecí si v súvislosti s nedeľňajšími zrážkami lodí predvolalo čínskeho veľvyslanca v Manile Chuanga Si-liena. Hovorkyňa rezortu diplomacie dodala, že Chuang sa dostaviť nemohol a nahradil ho jeho zástupca.
Čínske veľvyslanectvo po predvolaní vydalo vyhlásenie, v ktorom Chuang vyjadril nespokojnosť a rozhodný nesúhlas s "neoprávneným vstupom" filipínskych plavidiel do tejto oblasti.
Sporná oblasť leží vo výlučnej ekonomickej zóne Filipín. Peking si však na ňu robí nároky aj napriek tomu, že podľa rozhodnutia medzinárodného arbitrážneho súdu z roku 2016 nemajú žiadny právny ani historický základ.
"Spojené štáty stoja na strane našich filipínskych spojencov čeliacich nebezpečným a nezákonným akciám pobrežnej stráže Čínskej ľudovej republiky a námorných milícií, ktoré 22. októbra bránili filipínskej zásobovacej misii," uviedlo ministerstvo zahraničných vecí USA prostredníctvom svojho veľvyslanectva v Manile.
Manila v nedeľu informovala, že čínske lode narazili do dvoch filipínskych plavidiel, ktoré privážali zásoby vojakom na základni neďaleko koralového atolu Second Thomas Shoal. Čínska pobrežná stráž zo zrážok viní filipínske lode, ktoré podľa nej vplávali do čínskych vôd bez povolenia napriek opakovaným varovaniam.
Čínska pobrežná stráž i námorné milície podľa Washingtonu porušujú medzinárodné právo tým, že úmyselne zasahujú do výkonu slobody plavby filipínskych plavidiel na otvorenom mori.
Filipínsky prezident Ferdinand Marcos Jr. v tejto súvislosti zvolal mimoriadne stretnutie s ministrom obrany Gilbertom Teodorom a ďalšími vysokými predstaviteľmi armády a bezpečnostných zložiek.
Šéf rezortu obrany po schôdzke na tlačovej konferencii odsúdil Čínu za použitie "hrubej sily", ktorá podľa neho ohrozila Filipíncov a za prekrúcanie faktov so zámerom zakryť agresívne správanie Pekingu.
Filipínske ministerstvo zahraničných vecí si v súvislosti s nedeľňajšími zrážkami lodí predvolalo čínskeho veľvyslanca v Manile Chuanga Si-liena. Hovorkyňa rezortu diplomacie dodala, že Chuang sa dostaviť nemohol a nahradil ho jeho zástupca.
Čínske veľvyslanectvo po predvolaní vydalo vyhlásenie, v ktorom Chuang vyjadril nespokojnosť a rozhodný nesúhlas s "neoprávneným vstupom" filipínskych plavidiel do tejto oblasti.
Sporná oblasť leží vo výlučnej ekonomickej zóne Filipín. Peking si však na ňu robí nároky aj napriek tomu, že podľa rozhodnutia medzinárodného arbitrážneho súdu z roku 2016 nemajú žiadny právny ani historický základ.
