V 47-člennej Rade OSN pre ľudské práva, ktorá sídli v Ženeve, v súčasnosti zasadajú Rusko a ďalší štyria stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN: Británia, Čína, Francúzsko i Spojené štáty.
Autor TASR
New York 4. apríla (TASR) - Spojené štáty sa chcú pokúsiť o suspendovanie Ruska z Rady OSN pre ľudské práva. V pondelok o tom informovala americká veľvyslankyňa pri OSN Linda Thomasová-Greenfieldová. Ako informovala agentúra AFP, Ruská diplomatická misia v Ženeve oznámenie americkej veľvyslankyne bezprostredne nekomentovala .
"Nemôžeme dovoliť členskému štátu, ktorý podkopáva všetky princípy, ktoré si ctíme, aby sa zúčastňoval na práci v Rade OSN pre ľudské práva," napísala veľvyslankyňa na Twitteri v súvislosti s množiacimi sa podozreniami, že ruské jednotky sa na Ukrajine zrejme dopustili činov, ktoré by mohli byť kvalifikované ako vojnové zločiny.
Thomasová-Greenfieldová narážala na víkendové správy o násilnostiach spáchaných voči civilistom v meste Buča v Kyjevskej oblasti, ktoré ukrajinské jednotky zistili, keď túto lokalitu obsadili po ústupe ruských síl.
Správy o telách desiatok civilistov na uliciach mesta alebo v masových hroboch vyvolali vo svete vlnu rozhorčenia a odsúdenia voči Rusku.
Veľvyslankyňa USA sa súčasne obrátila na 140 krajín, ktoré už hlasovali za odsúdenie ruskej invázie na Ukrajinu: "Zábery z Buče a devastácie na celej Ukrajine nás teraz nútia prejsť od slov k činom".
Akékoľvek rozhodnutie o suspendovaní Ruska si vyžaduje rozhodnutie Valného zhromaždenia OSN v New Yorku, dodala AFP.
Jeho hovorkyňa Paulina Kubiaková v pondelok uviedla, že zatiaľ nebola doručená žiadna žiadosť týkajúca sa prípadného suspendovania Ruska.
V 47-člennej Rade OSN pre ľudské práva, ktorá sídli v Ženeve, v súčasnosti zasadajú Rusko a ďalší štyria stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN: Británia, Čína, Francúzsko i Spojené štáty.
USA boli za člena tohto grémia zvolené vlani v októbri, keď v ňom pred tým 3,5 roka nepracovali, čo súviselo s rozhodnutím vtedajšieho prezidenta USA Donalda Trumpa.
Rada OSN pre ľudské práva bola zriadená rezolúciou Valného zhromaždenia OSN z 15. marca 2006 ako jeden z jeho pomocných orgánov a nahradila Komisiu OSN pre ľudské práva, kritizovanú za slabú reakciu na zlý stav dodržiavania ľudských práv v niektorých štátoch.
Čoskoro sa však aj Rada OSN pre ľudské práva stala terčom rovnako motivovanej kritiky. Práve pre absenciu zásadných reforiem z nej Spojené štáty v júni roku 2018 vystúpili.
USA vtedy kritizovali členstvo takých krajín ako Čína, Kuba a Venezuela, ktoré sú samy obviňované z porušovania ľudských práv. Deklarovali tiež, že rada je "chronicky zaujatá voči Izraelu".
Rada sídli v Ženeve a pozostáva zo 47 členov, ktorých vyberá 193 členských štátov OSN.
"Nemôžeme dovoliť členskému štátu, ktorý podkopáva všetky princípy, ktoré si ctíme, aby sa zúčastňoval na práci v Rade OSN pre ľudské práva," napísala veľvyslankyňa na Twitteri v súvislosti s množiacimi sa podozreniami, že ruské jednotky sa na Ukrajine zrejme dopustili činov, ktoré by mohli byť kvalifikované ako vojnové zločiny.
Thomasová-Greenfieldová narážala na víkendové správy o násilnostiach spáchaných voči civilistom v meste Buča v Kyjevskej oblasti, ktoré ukrajinské jednotky zistili, keď túto lokalitu obsadili po ústupe ruských síl.
Správy o telách desiatok civilistov na uliciach mesta alebo v masových hroboch vyvolali vo svete vlnu rozhorčenia a odsúdenia voči Rusku.
Veľvyslankyňa USA sa súčasne obrátila na 140 krajín, ktoré už hlasovali za odsúdenie ruskej invázie na Ukrajinu: "Zábery z Buče a devastácie na celej Ukrajine nás teraz nútia prejsť od slov k činom".
Akékoľvek rozhodnutie o suspendovaní Ruska si vyžaduje rozhodnutie Valného zhromaždenia OSN v New Yorku, dodala AFP.
Jeho hovorkyňa Paulina Kubiaková v pondelok uviedla, že zatiaľ nebola doručená žiadna žiadosť týkajúca sa prípadného suspendovania Ruska.
V 47-člennej Rade OSN pre ľudské práva, ktorá sídli v Ženeve, v súčasnosti zasadajú Rusko a ďalší štyria stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN: Británia, Čína, Francúzsko i Spojené štáty.
USA boli za člena tohto grémia zvolené vlani v októbri, keď v ňom pred tým 3,5 roka nepracovali, čo súviselo s rozhodnutím vtedajšieho prezidenta USA Donalda Trumpa.
Rada OSN pre ľudské práva bola zriadená rezolúciou Valného zhromaždenia OSN z 15. marca 2006 ako jeden z jeho pomocných orgánov a nahradila Komisiu OSN pre ľudské práva, kritizovanú za slabú reakciu na zlý stav dodržiavania ľudských práv v niektorých štátoch.
Čoskoro sa však aj Rada OSN pre ľudské práva stala terčom rovnako motivovanej kritiky. Práve pre absenciu zásadných reforiem z nej Spojené štáty v júni roku 2018 vystúpili.
USA vtedy kritizovali členstvo takých krajín ako Čína, Kuba a Venezuela, ktoré sú samy obviňované z porušovania ľudských práv. Deklarovali tiež, že rada je "chronicky zaujatá voči Izraelu".
Rada sídli v Ženeve a pozostáva zo 47 členov, ktorých vyberá 193 členských štátov OSN.