Rozhovory v Ženeve sa skončili po približne ôsmich hodinách, uvádza DPA.
Autor TASR
Ženeva 10. januára (TASR) – Námestníčka ministra zahraničných vecí USA Wendy Shermanová informovala, že s ruskou delegáciou rokovala v pondelok v Ženeve o recipročných krokoch týkajúcich sa rozmiestňovania rakiet a vojenských cvičení, ktoré by mohli prispieť k deeskalácii súčasného napätia medzi Ukrajinou a Ruskom. Shermanová zároveň Moskvu opätovne varovala pred vážnymi následkami v prípade ruskej invázie na Ukrajinu, informuje agentúra AFP.
"Prišli sme s viacerými návrhmi ohľadom recipročných krokov, ktoré by mohli podniknúť obe naše krajiny a ktoré by boli v záujme našej bezpečnosti a zlepšili strategickú stabilitu," povedala Shermanová po rokovaniach s námestníkom ruského ministra zahraničných vecí Sergejom Riabkovom, ktorý viedol ruskú delegáciu.
Rozhovory v Ženeve sa skončili po približne ôsmich hodinách, uvádza DPA.
Shermanová novinárom následne povedala, že USA sú otvorené ďalším takýmto rokovania, na ktorých by sa mohlo hovoriť napríklad o recipročnom stanovení limitov na veľkosť a rozsah vojenských cvičení, či zvýšenia ich transparentnosti. Uviedla tiež, že USA sú "otvorené diskusii o budúcnosti určitých raketových systémov v Európe".
Ďalšie rozhovory by sa podľa Shermanovej slov mohli uskutočniť napríklad na zasadnutí Rady Rusko-NATO, ktoré sa bude konať 12. januára v Bruseli. Shermanová však opätovne odmietla poskytnúť Rusku záruky, že NATO sa nebude viac rozširovať smerom na východ a že Ukrajina sa nestane jeho členom.
"Nikomu nedovolíme, aby ukončil politiku otvorených dverí NATO," povedala. Rusko zároveň vyzvala, aby s hraníc s Ukrajinou stiahlo odhadovaných 100.000 vojakov, alebo aby objasnilo dôvod ich nasadenia. Rusko podľa jej slov zatiaľ neposkytlo nijaké záruky, že svojich vojakov od ukrajinských hraníc stiahne.
Shermanová dodala, že ak Rusko pristúpi k invázii na Ukrajinu, bude čeliť "značným postihom a dôsledkom, ďaleko presahujúcim tie, ktorým čelilo v roku 2014" po anexii polostrova Krym a podpore proruských povstalcov na východe Ukrajiny.
"Prišli sme s viacerými návrhmi ohľadom recipročných krokov, ktoré by mohli podniknúť obe naše krajiny a ktoré by boli v záujme našej bezpečnosti a zlepšili strategickú stabilitu," povedala Shermanová po rokovaniach s námestníkom ruského ministra zahraničných vecí Sergejom Riabkovom, ktorý viedol ruskú delegáciu.
Rozhovory v Ženeve sa skončili po približne ôsmich hodinách, uvádza DPA.
Shermanová novinárom následne povedala, že USA sú otvorené ďalším takýmto rokovania, na ktorých by sa mohlo hovoriť napríklad o recipročnom stanovení limitov na veľkosť a rozsah vojenských cvičení, či zvýšenia ich transparentnosti. Uviedla tiež, že USA sú "otvorené diskusii o budúcnosti určitých raketových systémov v Európe".
Ďalšie rozhovory by sa podľa Shermanovej slov mohli uskutočniť napríklad na zasadnutí Rady Rusko-NATO, ktoré sa bude konať 12. januára v Bruseli. Shermanová však opätovne odmietla poskytnúť Rusku záruky, že NATO sa nebude viac rozširovať smerom na východ a že Ukrajina sa nestane jeho členom.
"Nikomu nedovolíme, aby ukončil politiku otvorených dverí NATO," povedala. Rusko zároveň vyzvala, aby s hraníc s Ukrajinou stiahlo odhadovaných 100.000 vojakov, alebo aby objasnilo dôvod ich nasadenia. Rusko podľa jej slov zatiaľ neposkytlo nijaké záruky, že svojich vojakov od ukrajinských hraníc stiahne.
Shermanová dodala, že ak Rusko pristúpi k invázii na Ukrajinu, bude čeliť "značným postihom a dôsledkom, ďaleko presahujúcim tie, ktorým čelilo v roku 2014" po anexii polostrova Krym a podpore proruských povstalcov na východe Ukrajiny.