Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Al-Imám čelí obvineniam zo zabitia alebo zo sprisahania s cieľom zabiť niekoho pri útoku, z poskytovania pomoci teroristom, a z použitia strelnej zbrane v súvislosti s násilným trestným činom.
Autor TASR
Washington 4. novembra (TASR) - Militant Mustafá al-Imám podozrivý z toho, že zohral dôležitú úlohu pri útoku na americký diplomatický komplex v líbyjskom Benghází v septembri 2012, zostane aj naďalej vo vyšetrovacej väzbe. Rozhodol o tom federálny súd vo Washingtone, pred ktorý v piatok al-Imám predstúpil.
Mustafu al-Imáma zadržali 29. októbra členovia špeciálneho komanda americkej armády počas operácie pri severnom pobreží Líbye a následne ho previezli do Washingtonu na súdny proces. Pred súd po prvý raz na krátko predstúpil v piatok, informovala agentúra AP.
Al-Imám čelí v súvislosti so zmieneným útokom trom obvineniam: zo zabitia alebo zo sprisahania s cieľom zabiť niekoho pri útoku, z poskytovania pomoci teroristom, a z použitia strelnej zbrane v súvislosti s násilným trestným činom.
Americký prezident Donald Trump povedal, že on sám nariadil zásah, ktorý viedol k al-Imámovmu zajatiu. Práve dolapenie militanta pritom podľa Trumpa znamená, že na štyroch Američanov vrátane veľvyslanca USA v Líbyi Christophera Stevensa, ktorí pri útoku v Benghází prišli o život, "sa nikdy nezabudne".
Americké ministerstvo spravodlivosti nespresnilo, ako konkrétne bol al-Imám - označovaný za Líbyjčana vo veku zhuba 46 rokov - do zmieneného útoku zapojený. Prokuratúra však pre povahu vznesených obvinení požadovala jeho ponechanie vo väzbe. Sudkyňa Deborah Robinsonová žiadosti vyhovela a ďalšie vypočutie al-Imáma stanovila na budúci štvrtok.
Mustafá al-Imám je druhým podozrivým, ktorého zadržali americké ozbrojené sily a v súvislosti so zmieneným útokom predviedli pred súd. Tým prvým je Líbyjčan Ahmad Abú Chattála, ktorý je podozrivý z organizovania tohto útoku. Chattálu zadržali ešte v roku 2014. Od októbra s ním v USA prebieha súdny proces.
Útok na americký konzulát v Benghází, ku ktorému došlo 11. septembra 2012, viedol k vyšetrovaniu a sérii vypočúvaní pred americkým Kongresom. Z výsledkov vyšetrovania vyplynulo mnoho pochybení a na ich základe sa spustilo tiež vyšetrovanie pôsobenia Hillary Clintonovej, ktorá bola vtedy ministerkou zahraničných vecí. V súvislosti s touto kauzou okrem iného vyšlo na povrch, že Clintonová v tom čase používala súkromný e-mail na vybavovanie pracovných záležitostí.
Mustafu al-Imáma zadržali 29. októbra členovia špeciálneho komanda americkej armády počas operácie pri severnom pobreží Líbye a následne ho previezli do Washingtonu na súdny proces. Pred súd po prvý raz na krátko predstúpil v piatok, informovala agentúra AP.
Al-Imám čelí v súvislosti so zmieneným útokom trom obvineniam: zo zabitia alebo zo sprisahania s cieľom zabiť niekoho pri útoku, z poskytovania pomoci teroristom, a z použitia strelnej zbrane v súvislosti s násilným trestným činom.
Americký prezident Donald Trump povedal, že on sám nariadil zásah, ktorý viedol k al-Imámovmu zajatiu. Práve dolapenie militanta pritom podľa Trumpa znamená, že na štyroch Američanov vrátane veľvyslanca USA v Líbyi Christophera Stevensa, ktorí pri útoku v Benghází prišli o život, "sa nikdy nezabudne".
Americké ministerstvo spravodlivosti nespresnilo, ako konkrétne bol al-Imám - označovaný za Líbyjčana vo veku zhuba 46 rokov - do zmieneného útoku zapojený. Prokuratúra však pre povahu vznesených obvinení požadovala jeho ponechanie vo väzbe. Sudkyňa Deborah Robinsonová žiadosti vyhovela a ďalšie vypočutie al-Imáma stanovila na budúci štvrtok.
Mustafá al-Imám je druhým podozrivým, ktorého zadržali americké ozbrojené sily a v súvislosti so zmieneným útokom predviedli pred súd. Tým prvým je Líbyjčan Ahmad Abú Chattála, ktorý je podozrivý z organizovania tohto útoku. Chattálu zadržali ešte v roku 2014. Od októbra s ním v USA prebieha súdny proces.
Útok na americký konzulát v Benghází, ku ktorému došlo 11. septembra 2012, viedol k vyšetrovaniu a sérii vypočúvaní pred americkým Kongresom. Z výsledkov vyšetrovania vyplynulo mnoho pochybení a na ich základe sa spustilo tiež vyšetrovanie pôsobenia Hillary Clintonovej, ktorá bola vtedy ministerkou zahraničných vecí. V súvislosti s touto kauzou okrem iného vyšlo na povrch, že Clintonová v tom čase používala súkromný e-mail na vybavovanie pracovných záležitostí.
