Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Chrípku v roku 1918 spôsobil vírus H1N1. Jeho pokračovateľmi sú vírusy sezónnej chrípky, proti ktorým dnes bojujeme, ale sú oveľa menej nebezpečné.
Autor TASR
Washington 21. septembra (TASR) – Napriek storočnému pokroku v medicíne zomrelo na ochorenie COVID-19 viac Američanov, než ich podľahlo pandémii chrípky v roku 1918, vyplýva z nových údajov. V pondelok neskoro večer o tom informovala tlačová agentúra AP a následne agentúra AFP.
Najnovší smutný míľnik dosiahli Spojené štáty v čase, keď krajina zažíva štvrtú vlnu pandémie koronavírusu, poháňanú vysoko nákazlivým variantom delta, pričom hlavnou príčinou úmrtí je nízky počet zaočkovaných obyvateľov v mnohých častiach USA, napísala AFP.
Podľa Univerzity Johnsa Hopkinsa mali USA už v piatok 17. septembra 675.722 úmrtí na covid, takže prekonali hranicu 675.000 amerických obetí počas pandémie chrípky, ktorá sa začala v posledný rok prvej svetovej vojny. Niekedy sa nepresne nazýva „španielska chrípka".
Celkovo zomrelo vo svete počas pandémie chrípky približne 50 miliónov ľudí a bola tak najsmrtiacejšou udalosťou v dejinách ľudstva, ako uvádzajú epidemiológovia.
To zatiaľ ďaleko prevyšuje počet úmrtí na covid, ktorých je teraz vo svete približne 4,7 milióna.
USA však tvoria nepomerne veľký podiel z týchto úmrtí, až 14 percent, pritom majú len päť percent svetovej populácie.
Americké obyvateľstvo malo v roku 1918 menej než tretinu zo svojho súčasného počtu, čo znamená, že úmrtia na chrípku by sa v dnešných podmienkach rovnali približne 2,2 milióna.
Na rozdiel od súčasných chrípok, ktoré najviac postihujú deti a starších ľudí, chrípka z roku 1918 spôsobovala neobvykle vysokú úmrtnosť medzi mladými dospelými.
Podľa amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) vtedy neexistovali žiadne očkovacie látky ani antibiotiká na vedľajšie bakteriálne komplikácie, a tak sa kroky na zastavenie chrípky v rokoch 1918 – 1919 obmedzovali iba na nefarmaceutické opatrenia. Boli medzi nimi „izolácia, karanténa, dobré osobná hygiena, používanie dezinfekcie a obmedzovanie verejných zhromaždení", dodalo CDC.
Mnohé z rovnakých opatrení, vrátane rúšok, boli odporúčané, aj keď sa začala pandémia koronavírusu.
Teraz sú však k dispozícii aj početné bezpečné a vysoko účinné vakcíny, ktoré boli vyvinuté a otestované v rekordnom čase – ale 24 percent amerických dospelých, teda takmer 60 miliónov ľudí, ešte nedostalo ani prvú dávku.
Očkovanie brzdí polarizovaná politická scéna a – ako uvádzajú odborníci – gnozeologická kríza, keď dezinformácie zhoršujú pochybovanie o vakcínach, ktoré tak dosahuje historicky najvyššiu mieru.
Okrem očkovacích látok sú vyvinuté aj účinné liečby, ako monoklonálne protilátky a kortikosteroidy, ktoré zmierňujú hyperaktívne obranné reakcie u pacientov s ťažkým priebehom covidu, a tiež vyspelé pľúcne ventilátory.
Pokiaľ ide o chrípku v roku 1918, spôsobil ju vírus H1N1. Jeho pokračovateľmi sú vírusy sezónnej chrípky, proti ktorým dnes bojujeme, ale sú oveľa menej nebezpečné.
Najnovší smutný míľnik dosiahli Spojené štáty v čase, keď krajina zažíva štvrtú vlnu pandémie koronavírusu, poháňanú vysoko nákazlivým variantom delta, pričom hlavnou príčinou úmrtí je nízky počet zaočkovaných obyvateľov v mnohých častiach USA, napísala AFP.
Podľa Univerzity Johnsa Hopkinsa mali USA už v piatok 17. septembra 675.722 úmrtí na covid, takže prekonali hranicu 675.000 amerických obetí počas pandémie chrípky, ktorá sa začala v posledný rok prvej svetovej vojny. Niekedy sa nepresne nazýva „španielska chrípka".
Celkovo zomrelo vo svete počas pandémie chrípky približne 50 miliónov ľudí a bola tak najsmrtiacejšou udalosťou v dejinách ľudstva, ako uvádzajú epidemiológovia.
To zatiaľ ďaleko prevyšuje počet úmrtí na covid, ktorých je teraz vo svete približne 4,7 milióna.
USA však tvoria nepomerne veľký podiel z týchto úmrtí, až 14 percent, pritom majú len päť percent svetovej populácie.
Americké obyvateľstvo malo v roku 1918 menej než tretinu zo svojho súčasného počtu, čo znamená, že úmrtia na chrípku by sa v dnešných podmienkach rovnali približne 2,2 milióna.
Na rozdiel od súčasných chrípok, ktoré najviac postihujú deti a starších ľudí, chrípka z roku 1918 spôsobovala neobvykle vysokú úmrtnosť medzi mladými dospelými.
Podľa amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) vtedy neexistovali žiadne očkovacie látky ani antibiotiká na vedľajšie bakteriálne komplikácie, a tak sa kroky na zastavenie chrípky v rokoch 1918 – 1919 obmedzovali iba na nefarmaceutické opatrenia. Boli medzi nimi „izolácia, karanténa, dobré osobná hygiena, používanie dezinfekcie a obmedzovanie verejných zhromaždení", dodalo CDC.
Mnohé z rovnakých opatrení, vrátane rúšok, boli odporúčané, aj keď sa začala pandémia koronavírusu.
Teraz sú však k dispozícii aj početné bezpečné a vysoko účinné vakcíny, ktoré boli vyvinuté a otestované v rekordnom čase – ale 24 percent amerických dospelých, teda takmer 60 miliónov ľudí, ešte nedostalo ani prvú dávku.
Očkovanie brzdí polarizovaná politická scéna a – ako uvádzajú odborníci – gnozeologická kríza, keď dezinformácie zhoršujú pochybovanie o vakcínach, ktoré tak dosahuje historicky najvyššiu mieru.
Okrem očkovacích látok sú vyvinuté aj účinné liečby, ako monoklonálne protilátky a kortikosteroidy, ktoré zmierňujú hyperaktívne obranné reakcie u pacientov s ťažkým priebehom covidu, a tiež vyspelé pľúcne ventilátory.
Pokiaľ ide o chrípku v roku 1918, spôsobil ju vírus H1N1. Jeho pokračovateľmi sú vírusy sezónnej chrípky, proti ktorým dnes bojujeme, ale sú oveľa menej nebezpečné.
