Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ruský veľvyslanec v Sarajeve Igor Kalabuchov v rozhovore pre bosnianske médiá uznal, že BaH má právo rozhodnúť o svojom členstve v NATO, ale Moskva si vyhradzuje právo na takúto možnosť reagovať.
Autor TASR
Sarajevo 18. marca (TASR) - Spojené štáty odsúdili "nebezpečné" komentáre ruského veľvyslanca v Bosne a Hercegovine (BaH), ktoré súviseli so snahami tohto balkánskeho štátu vstúpiť do NATO.
Ako v piatok pripomenula agentúra AFP, BaH je od vojny v 90. rokoch, pri ktorej zahynulo približne 100.000 ľudí, etnicky rozdeleným štátom. Vládne tam rotujúce trojčlenné predsedníctvo: chorvátski a moslimskí lídri sú za vstup do NATO, zatiaľ čo srbský vodca podporuje vojenskú neutralitu.
Začiatkom tohto týždňa ruský veľvyslanec v Sarajeve Igor Kalabuchov v rozhovore pre bosnianske médiá uznal, že BaH má právo rozhodnúť o svojom členstve v NATO, ale Moskva si vyhradzuje právo na takúto možnosť reagovať.
"Ak sa ona (Bosna a Hercegovina) rozhodne byť niečoho účastníkom, je to jej vnútorná záležitosť. Druhá vec je naša reakcia. Na príklade Ukrajiny sme ukázali, čo očakávame. Ak dôjde k ohrozeniu, budeme reagovať," vyhlásil Kalabuchov.
Podľa ruského veľvyslanca Moskva zatiaľ nemá žiadny plán krokov pre takúto situáciu a jej reakcia sa bude opierať o analýzy strategickej a geopolitickej situácie.
Predseda prezídia BaH Željko Komšič odsúdil vyhlásenie ruského veľvyslanca ako neprijateľné. Upozornil, že nepredstavuje hrozbu len pre BaH, ale aj "pre mier a stabilitu na západnom Balkáne".
BaH bola v roku 2010 alianciou NATO pozvaná, aby sa pripojila k akčnému plánu členstva (MAP).
Srbská časť BaH, Republika srbská, v roku 2017 vyhlásila svoju vojenskú neutralitu.
AFP poznamenala, že v posledných mesiacoch sa vystupňovali obavy z destabilizácie v BaH, a to najmä v súvislosti s výrokmi a konaním vodcu bosnianskych Srbov Milorada Dodika, ktorý je považovaný za spojenca Kremľa.
Súvisí to najmä s tým, že parlament Republiky srbskej v decembri 2021 prijal vyhlásenie o prenesení suverenity z úrovne Bosny a Hercegoviny na jednotlivé autonómne entity, čím sa spustil proces stiahnutia sa Srbov zo spoločnej bosnianskej armády, súdnictva a daňového systému. Táto situácia vyvolala obavy z rozbitia krajiny alebo z vypuknutia nového konfliktu.
AFP poznamenala, že Dodik pred týmto krokom odcestoval do Moskvy a zdalo sa, že má tichú podporu z Ruska, historického spojenca Srbov.
Pokiaľ ide o konflikt na Ukrajine, BaH nedávno na pôde OSN odsúdila ruskú inváziu, ale pre odpor srbských predstaviteľov sa BaH nedokázala dohodnúť na uvalení sankcií proti Kremľu.
Ako v piatok pripomenula agentúra AFP, BaH je od vojny v 90. rokoch, pri ktorej zahynulo približne 100.000 ľudí, etnicky rozdeleným štátom. Vládne tam rotujúce trojčlenné predsedníctvo: chorvátski a moslimskí lídri sú za vstup do NATO, zatiaľ čo srbský vodca podporuje vojenskú neutralitu.
Začiatkom tohto týždňa ruský veľvyslanec v Sarajeve Igor Kalabuchov v rozhovore pre bosnianske médiá uznal, že BaH má právo rozhodnúť o svojom členstve v NATO, ale Moskva si vyhradzuje právo na takúto možnosť reagovať.
"Ak sa ona (Bosna a Hercegovina) rozhodne byť niečoho účastníkom, je to jej vnútorná záležitosť. Druhá vec je naša reakcia. Na príklade Ukrajiny sme ukázali, čo očakávame. Ak dôjde k ohrozeniu, budeme reagovať," vyhlásil Kalabuchov.
Podľa ruského veľvyslanca Moskva zatiaľ nemá žiadny plán krokov pre takúto situáciu a jej reakcia sa bude opierať o analýzy strategickej a geopolitickej situácie.
Predseda prezídia BaH Željko Komšič odsúdil vyhlásenie ruského veľvyslanca ako neprijateľné. Upozornil, že nepredstavuje hrozbu len pre BaH, ale aj "pre mier a stabilitu na západnom Balkáne".
BaH bola v roku 2010 alianciou NATO pozvaná, aby sa pripojila k akčnému plánu členstva (MAP).
Srbská časť BaH, Republika srbská, v roku 2017 vyhlásila svoju vojenskú neutralitu.
AFP poznamenala, že v posledných mesiacoch sa vystupňovali obavy z destabilizácie v BaH, a to najmä v súvislosti s výrokmi a konaním vodcu bosnianskych Srbov Milorada Dodika, ktorý je považovaný za spojenca Kremľa.
Súvisí to najmä s tým, že parlament Republiky srbskej v decembri 2021 prijal vyhlásenie o prenesení suverenity z úrovne Bosny a Hercegoviny na jednotlivé autonómne entity, čím sa spustil proces stiahnutia sa Srbov zo spoločnej bosnianskej armády, súdnictva a daňového systému. Táto situácia vyvolala obavy z rozbitia krajiny alebo z vypuknutia nového konfliktu.
AFP poznamenala, že Dodik pred týmto krokom odcestoval do Moskvy a zdalo sa, že má tichú podporu z Ruska, historického spojenca Srbov.
Pokiaľ ide o konflikt na Ukrajine, BaH nedávno na pôde OSN odsúdila ruskú inváziu, ale pre odpor srbských predstaviteľov sa BaH nedokázala dohodnúť na uvalení sankcií proti Kremľu.
