Spojené štáty americké sú prvou krajinou, ktorá sa rozhodla od tejto dohody odstúpiť.
Autor TASR
,aktualizované Washington 4. novembra (TASR) - Spojené štáty v stredu oficiálne odstúpili od parížskej klimatickej dohody - deň po prezidentských voľbách, v ktorých sa Donald Trump uchádza o opätovné zvolenie do funkcie hlavy štátu. Informovala o tom agentúra AFP.
Pokiaľ sa 46. americkým prezidentom stane demokrat Joe Biden, môže sa stať, že sa USA vrátia ku klimatickej dohode. V opačnom prípade bude musieť svet v boji o zastavenie otepľovania Zeme pokračovať bez vlády druhého najväčšieho producenta emisií skleníkových plynov na svete, konštatuje AFP.
Ďalší osud Parížskej dohody tak závisí od výsledku utorňajších volieb, v ktorých obaja kandidáti predpovedali svoje víťazstvo.
Parížska dohoda bola uzavretá v roku 2015 so zámerom obmedziť emisie skleníkových plynov po roku 2020 a nadviazať tak na starší Kjótsky protokol, dohodnutý v roku 1997. Parížsku klimatickú dohodu podpísalo takmer 200 krajín.
USA sú prvou krajinou, ktorá sa rozhodla od tejto dohody odstúpiť. Úmysel odstúpiť avizoval Trump už v júni 2017, niekoľko mesiacov po svojom nástupe do úradu. Pravidlá dohody však znemožňovali Spojeným štátom odstúpiť počas obdobia prvých troch rokov od ratifikácie dohody zo 4. novembra 2016. Toto rozhodnutie tak nadobudlo účinnosť až v roku 2020.
12. decembra 2015
Na klimatickom summite v Paríži sa podarilo dosiahnuť globálnu dohodu o zmene klímy. Predstavuje plán na obmedzenie globálneho otepľovania výrazne pod úroveň 2 °C respektíve na úroveň 1,5 °C. Vzťahuje sa na obdobie od roku 2020 a nadobudne platnosť po tom, ako ju ratifikuje 55 krajín zodpovedných za najmenej 55 % celosvetových emisií.
21. apríla 2016
Európska únia podpísala Parížsku klimatickú dohodu. V mene EÚ ju podpísala holandská ministerka životného prostredia a predsedníčka Rady Sharon Dijksmaová a podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič na slávnostnom podujatí v New Yorku. Od toho momentu bol dokument otvorený na podpis počas jedného roka.
5. októbra 2016
EÚ oficiálne ratifikovala Parížsku klimatickú dohodu. Zástupcovia predsedníctva Rady a Európskej komisie 7. októbra slávnostne uložili listiny na ratifikáciu u generálneho tajomníka OSN, ktorý je depozitárom tejto dohody.
4. novembra 2016
Parížska klimatická dohoda nadobudla platnosť. Stalo sa tak 30 dní po tom, čo sa 4. októbra splnili podmienky – dohodu ratifikovalo aspoň 55 krajín, ktoré spolu produkujú najmenej 55 % z celosvetových emisií skleníkových plynov.
1. júna 2017
Americký prezident Donald Trump potvrdil plánované odstúpenie Spojených štátov od Parížskej klimatickej dohody, ktorú prijala administratíva predchádzajúceho prezidenta Baracka Obamu. Súhlasilo s ňou 195 krajín. Trump oznámil, že USA súčasne začnú rokovania o opätovnom prijatí dohody, ale za lepších podmienok pre USA, alebo o prijatí úplne novej dohody, ktorá bude pre USA spravodlivejšia.
2. júna 2017
Newyorský guvernér Andrew Cuomo oznámil plán založiť Americkú klimatickú alianciu na úrovni jednotlivých štátov Únie. Cuomo sa na založení klimatickej aliancie dohodol s guvernérom štátu Kalifornia Jerrym Brownom a guvernérom štátu Washington Jayom Insleem.
- Americký minister zahraničných vecí Rex Tillerson vyhlásil, že je presvedčený, že Spojené štáty budú znižovať emisie skleníkových plynov napriek odstúpeniu od Parížskej klimatickej dohody.
12. decembra 2017
Svetoví politickí a ekonomickí lídri na klimatickom summite v Paríži prisľúbili, že urobia opatrenia, ktoré zosúladia investičné rozhodnutia s klimatickými cieľmi. Summit s názvom Jedna planéta zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron na druhé výročie prijatia historickej Parížskej klimatickej dohody, a tiež ako protiváhu k oznámeniu prezidenta Trumpa, že USA od nej odstupujú.
- Bývalý starosta New Yorku Michael Bloomberg oznámil, že 237 spoločností, celkovo v hodnote vyše 6,3 bilióna dolárov, podporuje návrhy na väčšiu podnikovú transparentnosť v otázkach klímy a čistoty ovzdušia.
8. decembra 2018
Americký prezident Donald Trump kritizoval Parížsku dohodu o boji proti klimatickej zmene. Protivládne protesty v Paríži podľa neho potvrdzujú správnosť rozhodnutia dohodu odmietnuť. "Ľudia nechcú platiť veľké sumy peňazí, najmä nie krajinám tretieho sveta (ktoré majú pochybné vedenie), s cieľom, že možno pôjdu na ochranu životného prostredia," povedal.
4. novembra 2019
Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa oficiálne oznámila OSN, že začala proces odstúpenia USA od Parížskej klimatickej dohody. Americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo oznámil, že OSN zaslal príslušný oficiálny list. Tým sa začal proces odstúpenia, ktorý trval rok.
Pokiaľ sa 46. americkým prezidentom stane demokrat Joe Biden, môže sa stať, že sa USA vrátia ku klimatickej dohode. V opačnom prípade bude musieť svet v boji o zastavenie otepľovania Zeme pokračovať bez vlády druhého najväčšieho producenta emisií skleníkových plynov na svete, konštatuje AFP.
Ďalší osud Parížskej dohody tak závisí od výsledku utorňajších volieb, v ktorých obaja kandidáti predpovedali svoje víťazstvo.
Parížska dohoda bola uzavretá v roku 2015 so zámerom obmedziť emisie skleníkových plynov po roku 2020 a nadviazať tak na starší Kjótsky protokol, dohodnutý v roku 1997. Parížsku klimatickú dohodu podpísalo takmer 200 krajín.
USA sú prvou krajinou, ktorá sa rozhodla od tejto dohody odstúpiť. Úmysel odstúpiť avizoval Trump už v júni 2017, niekoľko mesiacov po svojom nástupe do úradu. Pravidlá dohody však znemožňovali Spojeným štátom odstúpiť počas obdobia prvých troch rokov od ratifikácie dohody zo 4. novembra 2016. Toto rozhodnutie tak nadobudlo účinnosť až v roku 2020.
Výberová chronológia procesu, v ktorom USA odstúpili od klimatickej dohody
12. decembra 2015
Na klimatickom summite v Paríži sa podarilo dosiahnuť globálnu dohodu o zmene klímy. Predstavuje plán na obmedzenie globálneho otepľovania výrazne pod úroveň 2 °C respektíve na úroveň 1,5 °C. Vzťahuje sa na obdobie od roku 2020 a nadobudne platnosť po tom, ako ju ratifikuje 55 krajín zodpovedných za najmenej 55 % celosvetových emisií.
21. apríla 2016
Európska únia podpísala Parížsku klimatickú dohodu. V mene EÚ ju podpísala holandská ministerka životného prostredia a predsedníčka Rady Sharon Dijksmaová a podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič na slávnostnom podujatí v New Yorku. Od toho momentu bol dokument otvorený na podpis počas jedného roka.
5. októbra 2016
EÚ oficiálne ratifikovala Parížsku klimatickú dohodu. Zástupcovia predsedníctva Rady a Európskej komisie 7. októbra slávnostne uložili listiny na ratifikáciu u generálneho tajomníka OSN, ktorý je depozitárom tejto dohody.
4. novembra 2016
Parížska klimatická dohoda nadobudla platnosť. Stalo sa tak 30 dní po tom, čo sa 4. októbra splnili podmienky – dohodu ratifikovalo aspoň 55 krajín, ktoré spolu produkujú najmenej 55 % z celosvetových emisií skleníkových plynov.
1. júna 2017
Americký prezident Donald Trump potvrdil plánované odstúpenie Spojených štátov od Parížskej klimatickej dohody, ktorú prijala administratíva predchádzajúceho prezidenta Baracka Obamu. Súhlasilo s ňou 195 krajín. Trump oznámil, že USA súčasne začnú rokovania o opätovnom prijatí dohody, ale za lepších podmienok pre USA, alebo o prijatí úplne novej dohody, ktorá bude pre USA spravodlivejšia.
2. júna 2017
Newyorský guvernér Andrew Cuomo oznámil plán založiť Americkú klimatickú alianciu na úrovni jednotlivých štátov Únie. Cuomo sa na založení klimatickej aliancie dohodol s guvernérom štátu Kalifornia Jerrym Brownom a guvernérom štátu Washington Jayom Insleem.
- Americký minister zahraničných vecí Rex Tillerson vyhlásil, že je presvedčený, že Spojené štáty budú znižovať emisie skleníkových plynov napriek odstúpeniu od Parížskej klimatickej dohody.
12. decembra 2017
Svetoví politickí a ekonomickí lídri na klimatickom summite v Paríži prisľúbili, že urobia opatrenia, ktoré zosúladia investičné rozhodnutia s klimatickými cieľmi. Summit s názvom Jedna planéta zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron na druhé výročie prijatia historickej Parížskej klimatickej dohody, a tiež ako protiváhu k oznámeniu prezidenta Trumpa, že USA od nej odstupujú.
- Bývalý starosta New Yorku Michael Bloomberg oznámil, že 237 spoločností, celkovo v hodnote vyše 6,3 bilióna dolárov, podporuje návrhy na väčšiu podnikovú transparentnosť v otázkach klímy a čistoty ovzdušia.
8. decembra 2018
Americký prezident Donald Trump kritizoval Parížsku dohodu o boji proti klimatickej zmene. Protivládne protesty v Paríži podľa neho potvrdzujú správnosť rozhodnutia dohodu odmietnuť. "Ľudia nechcú platiť veľké sumy peňazí, najmä nie krajinám tretieho sveta (ktoré majú pochybné vedenie), s cieľom, že možno pôjdu na ochranu životného prostredia," povedal.
4. novembra 2019
Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa oficiálne oznámila OSN, že začala proces odstúpenia USA od Parížskej klimatickej dohody. Americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo oznámil, že OSN zaslal príslušný oficiálny list. Tým sa začal proces odstúpenia, ktorý trval rok.