Minulotýždňové niekoľkodňové kolo rozhovorov neprinieslo pokrok v riešení sporných otázok. Po vznesení nových požiadaviek zo strany Iránu boli rokovania podľa diplomatov na pokraji kolapsu.
Autor TASR
Washington 10. decembra (TASR) - Americký prezident Joe Biden vo štvrtok varoval, že Spojené štáty chystajú prípadné "ďalšie opatrenia" zamerané proti Iránu. Vyjadril sa tak v súvislosti s čoraz viac očakávaným neúspechom obnovených rokovaní o oživení dohody o iránskom jadrovom programe, ktoré aktuálne prebiehajú vo Viedni. Informovala o tom agentúra AFP.
"Prezident požiadal svoj tím, aby bol pripravený na prípad, že diplomacia zlyhá a budeme sa musieť uchýliť k iným možnostiam," uviedla hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová. "Nebudeme mať (ak by sa tak stalo) inú možnosť, ako prijať ďalšie opatrenia," dodala.
Americký minister obrany Lloyd Austin sa v Pentagóne stretol so svojím izraelským náprotivkom Bennym Gancom, pričom obaja sa v súvislosti s "hrozbou" zo strany Iránu dohodli na rozšírení bilaterálnej spolupráce svojich krajín.
"Som hlboko znepokojený krokmi, aké v súvislosti s jadrovým programom, podniká v ostatných mesiacoch iránska vláda; a to jednak pokračujúcimi provokáciami z jej strany, ako aj nedostatkom jej konštruktívneho prístupu k diplomacii," povedal Austin.
Rozhovory signatárov dohody vo Viedni sa obnovili 29. novembra po viac než päťmesačnej prestávke súvisiacej s výmenou vládnej garnitúry v Teheráne. Hasana Rúháního, umierneného centristu na poste iránskeho prezidenta, ktorý pôvodnú dohodu z roku 2015 vyrokoval, nahradil ultrakonzervatívec Ebráhím Raísí.
Minulotýždňové niekoľkodňové kolo rozhovorov neprinieslo pokrok v riešení sporných otázok. Po vznesení nových požiadaviek zo strany Iránu boli rokovania podľa diplomatov na pokraji kolapsu. Iránska delegácia sa totiž pokúsila zmeniť text už z väčšej časti hotového návrhu spoločnej rezolúcie.
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken dokonca naznačil, že Washington sa k rokovaniam od začiatku tohto týždňa nevráti, ak Irán nezmení svoj doterajší prístup. Spojené štáty sa zatiaľ na diskusiách vo Viedni zúčastňujú len nepriamo, keďže už oficiálne nie sú signatárom dohody.
K rokovaciemu stolu následne vo štvrtok - po prestávke od 3. decembra - opäť zasadli vyjednávači Iránu, Británie, Francúzska, Nemecka, Ruska a Číny. Rokovaniam predsedá diplomat EÚ Enrique Mora.
Rokovania, rovnako ako aj bilaterálne schôdzky či stretnutia pracovných skupín exepertov by teraz mali pokračovať aj v nadchádzajúcich dňoch. Americká delegácia avizovala, že sa naďalej plánuje zúčastňovať nepriamo.
Británia, Čína, Francúzsko, Nemecko, Rusko a USA podpísali v roku 2015 vo Viedni s Iránom tzv. jadrovú dohodu, ktorá zaviazala Teherán, aby výmenou za zrušenie medzinárodných ekonomických sankcií výrazne obmedzil svoje jadrové kapacity.
Vtedajší americký prezident Donald Trump však od dohody v roku 2018 odstúpil a opätovne uvalil na Irán tvrdé sankcie. Teherán odvtedy tiež upustil od plnenia mnohých svojich záväzkov vyplývajúcich z jadrovej dohody vrátane kľúčovej oblasti obohacovania uránu.
"Prezident požiadal svoj tím, aby bol pripravený na prípad, že diplomacia zlyhá a budeme sa musieť uchýliť k iným možnostiam," uviedla hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová. "Nebudeme mať (ak by sa tak stalo) inú možnosť, ako prijať ďalšie opatrenia," dodala.
Americký minister obrany Lloyd Austin sa v Pentagóne stretol so svojím izraelským náprotivkom Bennym Gancom, pričom obaja sa v súvislosti s "hrozbou" zo strany Iránu dohodli na rozšírení bilaterálnej spolupráce svojich krajín.
"Som hlboko znepokojený krokmi, aké v súvislosti s jadrovým programom, podniká v ostatných mesiacoch iránska vláda; a to jednak pokračujúcimi provokáciami z jej strany, ako aj nedostatkom jej konštruktívneho prístupu k diplomacii," povedal Austin.
Rozhovory signatárov dohody vo Viedni sa obnovili 29. novembra po viac než päťmesačnej prestávke súvisiacej s výmenou vládnej garnitúry v Teheráne. Hasana Rúháního, umierneného centristu na poste iránskeho prezidenta, ktorý pôvodnú dohodu z roku 2015 vyrokoval, nahradil ultrakonzervatívec Ebráhím Raísí.
Minulotýždňové niekoľkodňové kolo rozhovorov neprinieslo pokrok v riešení sporných otázok. Po vznesení nových požiadaviek zo strany Iránu boli rokovania podľa diplomatov na pokraji kolapsu. Iránska delegácia sa totiž pokúsila zmeniť text už z väčšej časti hotového návrhu spoločnej rezolúcie.
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken dokonca naznačil, že Washington sa k rokovaniam od začiatku tohto týždňa nevráti, ak Irán nezmení svoj doterajší prístup. Spojené štáty sa zatiaľ na diskusiách vo Viedni zúčastňujú len nepriamo, keďže už oficiálne nie sú signatárom dohody.
K rokovaciemu stolu následne vo štvrtok - po prestávke od 3. decembra - opäť zasadli vyjednávači Iránu, Británie, Francúzska, Nemecka, Ruska a Číny. Rokovaniam predsedá diplomat EÚ Enrique Mora.
Rokovania, rovnako ako aj bilaterálne schôdzky či stretnutia pracovných skupín exepertov by teraz mali pokračovať aj v nadchádzajúcich dňoch. Americká delegácia avizovala, že sa naďalej plánuje zúčastňovať nepriamo.
Británia, Čína, Francúzsko, Nemecko, Rusko a USA podpísali v roku 2015 vo Viedni s Iránom tzv. jadrovú dohodu, ktorá zaviazala Teherán, aby výmenou za zrušenie medzinárodných ekonomických sankcií výrazne obmedzil svoje jadrové kapacity.
Vtedajší americký prezident Donald Trump však od dohody v roku 2018 odstúpil a opätovne uvalil na Irán tvrdé sankcie. Teherán odvtedy tiež upustil od plnenia mnohých svojich záväzkov vyplývajúcich z jadrovej dohody vrátane kľúčovej oblasti obohacovania uránu.