Irán podľa Pompea nedáva najavo, že by poľavoval vo svojich aktivitách v oblasti jadrového programu.
Autor TASR
,aktualizované New York 1. júla (TASR) - Americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo v utorok Bezpečnostnej Rade OSN (BR OSN) povedal, že musí vyvodiť voči Iránu zodpovednosť predĺžením zbrojného embarga OSN, ktorého platnosť sa skončí v októbri. Informovala o tom agentúra DPA.
Pompeo BR OSN vyzval, aby vypočula krajiny v oblasti Blízkeho východu, Perzského zálivu, či Izrael, ktoré sú najviac vystavené hrozbám zo strany Iránu. Tieto krajiny podľa Pompea jednohlasne žiadajú predĺženie zbrojného embarga.
"Táto rada má povinnosť počúvať ich," povedal.
Pompeo upozornil, že ak BR OSN nebude konať, Teherán bude môcť nakupovať ruské bojové lietadlá, rozšíriť a vylepšiť svoju flotilu ponoriek, zaobstarať si nové technológie od svojich partnerov v oblasti Blízkeho východu a bude sa môcť stať priekupníkom so zbraňami.
Embargo, ktoré vyprší v októbri tohto roka, je súčasťou rezolúcie BR OSN spojenej s jadrovou dohodou s Iránom z roku 2015.
Jadrová dohoda (JCPOA) z roku 2015 medzi Iránom a šiestimi svetovými mocnosťami (Spojené štáty, Čína, Francúzsko, Británia, Rusko a Nemecko) zaručovala Iránu uvoľnenie ekonomických sankcií výmenou za obmedzenie jeho jadrového programu. V roku 2018 však americký prezident Donald Trump od dohody odstúpil, pričom na Irán opätovne uvalil sankcie.
Irán podľa Pompea nedáva najavo, že by poľavoval vo svojich aktivitách v oblasti jadrového programu.
Minister zahraničných vecí Iránu Mohammad Džavád Zaríf povedal, že časový plán na obnovu obmedzení v súvislosti so zbraňami v rezolúcii je "neoddeliteľnou súčasťou ťažko vybojovanej" jadrovej dohody. "Akýkoľvek pokus zmeniť alebo doplniť dohodnutý harmonogram sa preto rovná oslabeniu celej rezolúcie", povedal a dodal, že BR OSN nesmie žiadnemu štátu dovoliť zneužívať tento proces.
Predĺženie zbrojného embarga vstúpi do platnosti, ak ho podporí najmenej deväť s 15 členov BR OSN a právo veta neuplatní nikto zo stálych členov rady, ktorými sú Británia, Čína, Francúzsko, Rusko a USA.
Americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo kritizoval v stredu na Twitteri kontroverzný zákon o národnej bezpečnosti pre Hongkong, ktorý v utorok schválil stály výbor Celočínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov.
"Drakonický zákon o národnej bezpečnosti čínskej komunistickej strany znamená koniec slobodného Hongkongu a odhaľuje to, z čoho má strana najväčšie obavy: zo slobodnej vôle a myslenia svojho ľudu," napísal na Twitteri šéf americkej diplomacie.
V samostatnom vyhlásení označil Pompeo utorok za "smutný deň pre Hongkong", ktorý si v stredu pripomenul 23. výročie prechodu pod čínsku správu.
"Spojené štáty sa nebudú nečinne prizerať, ako Čína svojou autoritárskou tlamou pohlcuje Hongkong," uvádza sa v Pompeovom vyhlásení.
Zákon okrem iného dáva Číne právomoc zriadiť v Hongkongu národný bezpečnostný úrad, ktorého zamestnanci pri vykonávaní svojich povinností nebudú podliehať miestnym zákonom.
Úplné znenie zákona zverejnené v utorok vymenúva tri prípady, keď Čína môže prevziať stíhanie obžalovaného. Ide o zložité kauzy zasahovania zahraničia do vnútorných záležitostí, "mimoriadne závažné" prípady a ak je národná bezpečnosť vystavená "vážnym a realistickým hrozbám".
Podľa kritikov tento zákon obmedzí slobody Hongkongu a je v rozpore s dohodou, ktorú Čína uzavrela s Britániou, keď v roku 1997 prevzala bývalú britskú kolóniu pod svoju správu. Hongkong sa vtedy stal autonómnym územím Číny a mal platiť princíp "jedna krajina, dva systémy". Mnohí sa obávajú, že zákon bude v Hongkongu použitý na potlačenie akéhokoľvek nesúhlasu so systémom.
Pompeo BR OSN vyzval, aby vypočula krajiny v oblasti Blízkeho východu, Perzského zálivu, či Izrael, ktoré sú najviac vystavené hrozbám zo strany Iránu. Tieto krajiny podľa Pompea jednohlasne žiadajú predĺženie zbrojného embarga.
"Táto rada má povinnosť počúvať ich," povedal.
Pompeo upozornil, že ak BR OSN nebude konať, Teherán bude môcť nakupovať ruské bojové lietadlá, rozšíriť a vylepšiť svoju flotilu ponoriek, zaobstarať si nové technológie od svojich partnerov v oblasti Blízkeho východu a bude sa môcť stať priekupníkom so zbraňami.
Embargo, ktoré vyprší v októbri tohto roka, je súčasťou rezolúcie BR OSN spojenej s jadrovou dohodou s Iránom z roku 2015.
Jadrová dohoda (JCPOA) z roku 2015 medzi Iránom a šiestimi svetovými mocnosťami (Spojené štáty, Čína, Francúzsko, Británia, Rusko a Nemecko) zaručovala Iránu uvoľnenie ekonomických sankcií výmenou za obmedzenie jeho jadrového programu. V roku 2018 však americký prezident Donald Trump od dohody odstúpil, pričom na Irán opätovne uvalil sankcie.
Irán podľa Pompea nedáva najavo, že by poľavoval vo svojich aktivitách v oblasti jadrového programu.
Minister zahraničných vecí Iránu Mohammad Džavád Zaríf povedal, že časový plán na obnovu obmedzení v súvislosti so zbraňami v rezolúcii je "neoddeliteľnou súčasťou ťažko vybojovanej" jadrovej dohody. "Akýkoľvek pokus zmeniť alebo doplniť dohodnutý harmonogram sa preto rovná oslabeniu celej rezolúcie", povedal a dodal, že BR OSN nesmie žiadnemu štátu dovoliť zneužívať tento proces.
Predĺženie zbrojného embarga vstúpi do platnosti, ak ho podporí najmenej deväť s 15 členov BR OSN a právo veta neuplatní nikto zo stálych členov rady, ktorými sú Británia, Čína, Francúzsko, Rusko a USA.
Pompeo kritizoval bezpečnostný zákon pre Hongkong
Americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo kritizoval v stredu na Twitteri kontroverzný zákon o národnej bezpečnosti pre Hongkong, ktorý v utorok schválil stály výbor Celočínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov.
"Drakonický zákon o národnej bezpečnosti čínskej komunistickej strany znamená koniec slobodného Hongkongu a odhaľuje to, z čoho má strana najväčšie obavy: zo slobodnej vôle a myslenia svojho ľudu," napísal na Twitteri šéf americkej diplomacie.
V samostatnom vyhlásení označil Pompeo utorok za "smutný deň pre Hongkong", ktorý si v stredu pripomenul 23. výročie prechodu pod čínsku správu.
"Spojené štáty sa nebudú nečinne prizerať, ako Čína svojou autoritárskou tlamou pohlcuje Hongkong," uvádza sa v Pompeovom vyhlásení.
Zákon okrem iného dáva Číne právomoc zriadiť v Hongkongu národný bezpečnostný úrad, ktorého zamestnanci pri vykonávaní svojich povinností nebudú podliehať miestnym zákonom.
Úplné znenie zákona zverejnené v utorok vymenúva tri prípady, keď Čína môže prevziať stíhanie obžalovaného. Ide o zložité kauzy zasahovania zahraničia do vnútorných záležitostí, "mimoriadne závažné" prípady a ak je národná bezpečnosť vystavená "vážnym a realistickým hrozbám".
Podľa kritikov tento zákon obmedzí slobody Hongkongu a je v rozpore s dohodou, ktorú Čína uzavrela s Britániou, keď v roku 1997 prevzala bývalú britskú kolóniu pod svoju správu. Hongkong sa vtedy stal autonómnym územím Číny a mal platiť princíp "jedna krajina, dva systémy". Mnohí sa obávajú, že zákon bude v Hongkongu použitý na potlačenie akéhokoľvek nesúhlasu so systémom.