Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa denníka Washington Post sa proti predĺženiu výnimiek vyslovili minister zahraničných vecí Mike Pompeo a poradca prezidenta pre národnú bezpečnosť John Bolton.
Autor TASR
Washington 1. augusta (TASR) - Administratíva prezidenta USA Donalda Trumpa predĺžila v stredu výnimky zo sankcií umožňujúce zahraničným firmám pracovať v iránskych jadrových zariadeniach bez toho, aby ich Washington za to postihoval. Informovala o tom agentúra AP.
Ministerstvo zahraničných vecí USA oznámilo Kongresu, že predĺžilo o 90 dní výnimky, ktoré povoľujú európskym, ruským a čínskym spoločnostiam rozvíjať jadrovú spoluprácu v civilnej oblasti v niekoľkých jadrových zariadeniach. Výnimky mali prestať platiť vo štvrtok.
Podľa denníka Washington Post sa proti predĺženiu výnimiek vyslovili minister zahraničných vecí Mike Pompeo a poradca prezidenta pre národnú bezpečnosť John Bolton. Šéf Bieleho domu Trump sa však postavil na stranu ministra financií Stevena Mnuchina, podľa ktorého by neobnovenie výnimiek prinútilo USA, aby sankcionovali ruské, čínske a európske firmy pôsobiace v Iráne s cieľom garantovať civilné využitie jadrových zariadení.
Americká vláda uvalila tiež v stredu finančné sankcie voči iránskemu ministrovi zahraničných vecí Mohammadovi Džavádovi Zarífovi.
Nezvyčajný krok sankcionovania najvyššieho diplomata inej krajiny prišiel mesiac po tom, ako prezident Trump podpísal výnos o uvalení sankcií na iránskeho najvyššieho duchovného vodcu ajatolláha Alího Chameneího.
"Džavád Zaríf realizuje bezohľadnú agendu iránskeho najvyššieho vodcu a na celom svete je hlavným hovorcom tohto režimu," uviedlo americké ministerstvo financií podľa agentúry Reuters.
Sankciami sa zmrazí všetok Zarífov majetok v Spojených štátoch alebo majetok kontrolovaný americkými právnickými osobami. Zaríf v reakcii na sankcie na Twitteri uviedol, že nemajú žiadny účinok na neho či jeho rodinu, keďže nemá "žiadny majetok alebo záujmy mimo Iránu".
Nové sankcie majú za cieľ aj obmedziť Zarífovo cestovanie po svete, ale nebudú podľa amerických predstaviteľov postihovať jeho cesty do New Yorku v súvislosti so záležitosťami OSN.
K oznámeniu o sankciách voči Zarífovi došlo v období stupňujúceho sa napätia vo vzťahoch medzi Spojenými štátmi a Iránom, ktoré začalo opätovne rásť po odstúpení Washingtonu od medzinárodnej dohody o iránskom jadrovom programe a zostrelení amerického dronu Iránom.
Ministerstvo zahraničných vecí USA oznámilo Kongresu, že predĺžilo o 90 dní výnimky, ktoré povoľujú európskym, ruským a čínskym spoločnostiam rozvíjať jadrovú spoluprácu v civilnej oblasti v niekoľkých jadrových zariadeniach. Výnimky mali prestať platiť vo štvrtok.
Podľa denníka Washington Post sa proti predĺženiu výnimiek vyslovili minister zahraničných vecí Mike Pompeo a poradca prezidenta pre národnú bezpečnosť John Bolton. Šéf Bieleho domu Trump sa však postavil na stranu ministra financií Stevena Mnuchina, podľa ktorého by neobnovenie výnimiek prinútilo USA, aby sankcionovali ruské, čínske a európske firmy pôsobiace v Iráne s cieľom garantovať civilné využitie jadrových zariadení.
Americká vláda uvalila tiež v stredu finančné sankcie voči iránskemu ministrovi zahraničných vecí Mohammadovi Džavádovi Zarífovi.
Nezvyčajný krok sankcionovania najvyššieho diplomata inej krajiny prišiel mesiac po tom, ako prezident Trump podpísal výnos o uvalení sankcií na iránskeho najvyššieho duchovného vodcu ajatolláha Alího Chameneího.
"Džavád Zaríf realizuje bezohľadnú agendu iránskeho najvyššieho vodcu a na celom svete je hlavným hovorcom tohto režimu," uviedlo americké ministerstvo financií podľa agentúry Reuters.
Sankciami sa zmrazí všetok Zarífov majetok v Spojených štátoch alebo majetok kontrolovaný americkými právnickými osobami. Zaríf v reakcii na sankcie na Twitteri uviedol, že nemajú žiadny účinok na neho či jeho rodinu, keďže nemá "žiadny majetok alebo záujmy mimo Iránu".
Nové sankcie majú za cieľ aj obmedziť Zarífovo cestovanie po svete, ale nebudú podľa amerických predstaviteľov postihovať jeho cesty do New Yorku v súvislosti so záležitosťami OSN.
K oznámeniu o sankciách voči Zarífovi došlo v období stupňujúceho sa napätia vo vzťahoch medzi Spojenými štátmi a Iránom, ktoré začalo opätovne rásť po odstúpení Washingtonu od medzinárodnej dohody o iránskom jadrovom programe a zostrelení amerického dronu Iránom.
