Hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová uviedla, že Bidenova administratíva sa prejavovať veľké gestá smerom ku komunistickej Kube nijako neponáhľa.
Autor TASR
Washington 10. marca (TASR) - Administratíva prezidenta Spojených štátov Joea Bidena preveruje rozhodnutie exprezidenta Donalda Trumpa, ktorý krátko pred svojim odchodom z úradu zaradil Kubu na zoznam krajín podporujúcich terorizmus. Akákoľvek výraznejšia zmena politiky vo vzťahu ku Kube však podľa Bieleho domu v súčasnosti nepatrí medzi Bidenove hlavné priority. Informovala o tom v stredu agentúra Reuters.
Hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová uviedla, že Bidenova administratíva sa prejavovať veľké gestá smerom ku komunistickej Kube nijako neponáhľa. "Zmena politiky vo vzťahu Kube v súčasnosti nepatrí medzi najvyššie priority prezidenta. Avšak zaviazali sme sa, že z dodržiavania ľudských práv urobíme hlavný pilier našej politiky a že tiež dôkladne prehodnotíme politické rozhodnutia prijaté predchádzajúcim kabinetom - vrátane toho zaradiť Kubu na zoznam krajín podporujúcich terorizmus," uviedla Psakiová.
USA oznámili opätovné zaradenie Kuby na spomínaný zoznam 11. januára - deväť dní pred Bidenovou inauguráciou. Trumpova administratíva sa pritom odvolávala na to, že Kuba ukrýva amerických utečencov, vodcov kolumbijských povstalcov a poskytuje tiež podporu krajne ľavicovému venezuelskému lídrovi Nicolásovi Madurovi.
Trump počas svojho pôsobenia v prezidentskom úrade sprísnil sankcie proti Kube, ktoré platili už od roku 1961, a zvrátil mnoho krokov svojho predchodcu Baracka Obamu, ktoré mali zmierniť napätie s ostrovnou krajinou. Kuba bola na zozname krajín podporujúcich terorizmus od roku 1982 do roku 2015, keď ju odtiaľ Obama vyradil. Počas jeho vlády došlo k obnoveniu kubánsko-amerických diplomatických vzťahov, obe krajiny si dokonca vzájomne otvorili veľvyslanectvá.
Biden prisľúbil, že vráti niektoré Obamove politické kroky normalizujúce vzťahy s Kubou, a zároveň bude brať do úvahy aj obavy z porušovania ľudských práv v krajine. Na tzv. čiernej listine USA sa v súčasnosti nachádzajú už len Irán, Sýria a Severná Kórea.
Hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová uviedla, že Bidenova administratíva sa prejavovať veľké gestá smerom ku komunistickej Kube nijako neponáhľa. "Zmena politiky vo vzťahu Kube v súčasnosti nepatrí medzi najvyššie priority prezidenta. Avšak zaviazali sme sa, že z dodržiavania ľudských práv urobíme hlavný pilier našej politiky a že tiež dôkladne prehodnotíme politické rozhodnutia prijaté predchádzajúcim kabinetom - vrátane toho zaradiť Kubu na zoznam krajín podporujúcich terorizmus," uviedla Psakiová.
USA oznámili opätovné zaradenie Kuby na spomínaný zoznam 11. januára - deväť dní pred Bidenovou inauguráciou. Trumpova administratíva sa pritom odvolávala na to, že Kuba ukrýva amerických utečencov, vodcov kolumbijských povstalcov a poskytuje tiež podporu krajne ľavicovému venezuelskému lídrovi Nicolásovi Madurovi.
Trump počas svojho pôsobenia v prezidentskom úrade sprísnil sankcie proti Kube, ktoré platili už od roku 1961, a zvrátil mnoho krokov svojho predchodcu Baracka Obamu, ktoré mali zmierniť napätie s ostrovnou krajinou. Kuba bola na zozname krajín podporujúcich terorizmus od roku 1982 do roku 2015, keď ju odtiaľ Obama vyradil. Počas jeho vlády došlo k obnoveniu kubánsko-amerických diplomatických vzťahov, obe krajiny si dokonca vzájomne otvorili veľvyslanectvá.
Biden prisľúbil, že vráti niektoré Obamove politické kroky normalizujúce vzťahy s Kubou, a zároveň bude brať do úvahy aj obavy z porušovania ľudských práv v krajine. Na tzv. čiernej listine USA sa v súčasnosti nachádzajú už len Irán, Sýria a Severná Kórea.