Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu deklaroval, že izraelskí vojaci v blízkej budúcnosti neopustia tzv. filadelfský koridor - územie pozdĺž hranice Pásma Gazy a Egypta.
Autor TASR
Washington 4. septembra (TASR) - Spojené štáty nesúhlasia s dlhodobou vojenskou prítomnosťou Izraela v Pásme Gazy, povedal v utorok hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Matthew Miller. Dokončenie dohody o prímerí medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas si bude podľa neho vyžadovať "pružnosť" oboch strán. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
"V Gaze stále zostávajú desiatky rukojemníkov, ktorí čakajú na uzavretie dohody. Vďaka nej sa vrátia domov - je čas ju dokončiť," vyzval Miller. Izraelčania, Palestínčania ani medzinárodné spoločenstvo "si už nemôžu dovoliť dlhšie čakať", zdôraznil.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v pondelok deklaroval, že izraelskí vojaci v blízkej budúcnosti neopustia tzv. filadelfský koridor - územie pozdĺž hranice Pásma Gazy a Egypta. Práve to je však jeden z kľúčových sporných bodov v rokovaniach, ktoré sprostredkovávajú USA, Egypt a Katar.
"Návrh na premostenie, ktorý sme predložili a s ktorým izraelská vláda súhlasila, zahŕňal odsun izraelských obranných síl z husto obývaných oblastí (Pásma Gazy). Patrí tam aj filadelfský koridor," uviedol Miller. USA budú podľa neho v nadchádzajúcich dňoch spolupracovať so sprostredkovateľmi, aby sa "dosiahla konečná dohoda".
Trpezlivosť podľa slovinského veľvyslanca pri OSN Samuela Žbogara dochádza aj 15-člennej Bezpečnostnej rade OSN. Ak sa čoskoro nepodarí dosiahnuť prímerie medzi Izraelom a Hamasom, rada pravdepodobne zváži prijatie opatrení, uviedol Žbogar, ktorý tomuto orgánu v septembri predsedá.
Tlak na Izrael sa podľa AFP naďalej stupňuje. Britská labouristická vláda ešte v pondelok oznámila pozastavenie vývozu niektorých zbraní do Izraela. Odôvodnila to "jasným rizikom", že niektoré vývozné položky by mohli byť použité pri "závažnom porušovaní medzinárodného humanitárneho práva".
Británia pred učinením tohto rozhodnutia vopred informovala USA, objasnil Miller. Podľa agentúry Reuters však Washington v súkromí varoval Londýn pred týmto krokom, pričom argumentoval, že by to mohlo poškodiť pokusy o vyjednanie prímeria.
"Nejde o to, že by sme nesúhlasili s postojom Spojeného kráľovstva, ale o to, že hodnotenie vykonáva na základe svojho právneho rámca. My to posudzujeme na základe nášho právneho rámca," poznamenal hovorca amerického ministerstva.
USA ešte v máji uviedli, že nemajú dostatok dôkazov, aby zastavili dodávky zbraní pre Izrael. Podľa nich je však "odôvodnené usudzovať", že Izrael zbrane používa spôsobom, ktorý nie je v súlade s normami humanitárneho práva.
"V Gaze stále zostávajú desiatky rukojemníkov, ktorí čakajú na uzavretie dohody. Vďaka nej sa vrátia domov - je čas ju dokončiť," vyzval Miller. Izraelčania, Palestínčania ani medzinárodné spoločenstvo "si už nemôžu dovoliť dlhšie čakať", zdôraznil.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v pondelok deklaroval, že izraelskí vojaci v blízkej budúcnosti neopustia tzv. filadelfský koridor - územie pozdĺž hranice Pásma Gazy a Egypta. Práve to je však jeden z kľúčových sporných bodov v rokovaniach, ktoré sprostredkovávajú USA, Egypt a Katar.
"Návrh na premostenie, ktorý sme predložili a s ktorým izraelská vláda súhlasila, zahŕňal odsun izraelských obranných síl z husto obývaných oblastí (Pásma Gazy). Patrí tam aj filadelfský koridor," uviedol Miller. USA budú podľa neho v nadchádzajúcich dňoch spolupracovať so sprostredkovateľmi, aby sa "dosiahla konečná dohoda".
Trpezlivosť podľa slovinského veľvyslanca pri OSN Samuela Žbogara dochádza aj 15-člennej Bezpečnostnej rade OSN. Ak sa čoskoro nepodarí dosiahnuť prímerie medzi Izraelom a Hamasom, rada pravdepodobne zváži prijatie opatrení, uviedol Žbogar, ktorý tomuto orgánu v septembri predsedá.
Tlak na Izrael sa podľa AFP naďalej stupňuje. Britská labouristická vláda ešte v pondelok oznámila pozastavenie vývozu niektorých zbraní do Izraela. Odôvodnila to "jasným rizikom", že niektoré vývozné položky by mohli byť použité pri "závažnom porušovaní medzinárodného humanitárneho práva".
Británia pred učinením tohto rozhodnutia vopred informovala USA, objasnil Miller. Podľa agentúry Reuters však Washington v súkromí varoval Londýn pred týmto krokom, pričom argumentoval, že by to mohlo poškodiť pokusy o vyjednanie prímeria.
"Nejde o to, že by sme nesúhlasili s postojom Spojeného kráľovstva, ale o to, že hodnotenie vykonáva na základe svojho právneho rámca. My to posudzujeme na základe nášho právneho rámca," poznamenal hovorca amerického ministerstva.
USA ešte v máji uviedli, že nemajú dostatok dôkazov, aby zastavili dodávky zbraní pre Izrael. Podľa nich je však "odôvodnené usudzovať", že Izrael zbrane používa spôsobom, ktorý nie je v súlade s normami humanitárneho práva.
