Americké ministerstvo financií predtým vyhlásilo Vagnerovu skupinu, na ktorej čele stojí ruský podnikateľ Jevgenij Prigožin, za nadnárodnú zločineckú organizáciu.
Autor TASR
Washington 26. mája (TASR) - Americké ministerstvo financií vo štvrtok uvalilo sankcie na Ivana Maslova, ktorý stojí na čele pobočky súkromnej vojenskej Vagnerovej skupiny v africkom štáte Mali.
Ako informovala agentúra AFP citovaná agentúrou TASR, ministerstvo financií USA vo svojom vyhlásení uviedlo, že Vagnerova skupina by mohla používať falošnú dokumentáciu na utajenie získavania a tranzitu mín, bezpilotných lietadiel, radarov a protibatériových systémov na ich použitie na Ukrajine.
Okrem toho Maslov ako šéf malijskej pobočky vagnerovcov "organizuje stretnutia medzi (šéfom vagnerovcov Jevgenijom) Prigožinom a vládnymi predstaviteľmi viacerých afrických krajín", tvrdí ministerstvo financií.
Britská stanica BBC pripomenula, že hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Matthew Miller už v pondelok uviedol, že americké spravodajské služby majú informácie, že vedenie vagnerovcov sa s pomocou malijských orgánov pokúšalo nakúpiť zbrane od zbrojárskych spoločností tretích krajín. Tieto zbrane mali byť kupované pre Mali, v skutočnosti sa však mal uskutočniť ich transfer do Ruska.
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová na stredajšej tlačovej konferencii v Moskve odmietla tieto tvrdenia Američanov ako ďalšiu "kačicu" a odporučila Washingtonu, aby sa zaoberal dôsledkami vlastného vývozu zbraní.
Západné krajiny pred časom odsúdili nasadenie žoldnierov z Vagnerovej skupiny v Mali. Francúzske vedenie sa domnieva, že vojenská junta, ktorá sa v Mali chopila moci počas vojenského prevratu v auguste roku 2020, využíva služby vagnerovcov v snahe udržať si moc.
Bezpečnostné zložky západoafrickej krajiny Mali od roku 2012 bojujú proti džihádistom, ktorí zabili tisíce ľudí a milióny ďalších prinútili utiecť z regiónu.
Predmetom znepokojenia sú prípravy bezprávia v Mali - napr. aj masaker stoviek ľudí v lokalite Moura, pričom v súvislosti s ním sa popri vládnych silách ako páchateľoch spomínajú aj vagnerovci.
Správa OSN zo začiatku mája síce vagnerovcov priamo nemenovala, ale uviedla, že na poprave najmenej 500 ľudí počas protidžihádistickej operácie v oblasti Moura z marca 2022 sa zúčastnili i zahraniční bojovníci.
Skupina expertov OSN v januári tohto roku pritom obvinila z účasti na tejto akcii priamo vagnerovcov.
Ministerstvo zahraničných vecí USA vo štvrtok - paralelne s oznámením rezortu spravodlivosti o Maslovovi - zaradilo na čiernu listinu dvoch malijských vojenských predstaviteľov: plukovníka Moustapha Sangareho a majora Lassineho Togolu. Podľa USA sú títo dvaja muži zapletení do vraždenia v Moure.
Americké ministerstvo financií predtým vyhlásilo Vagnerovu skupinu, na ktorej čele stojí ruský podnikateľ Jevgenij Prigožin, za nadnárodnú zločineckú organizáciu a uvalilo sankcie na viaceré spoločnosti a osoby s ňou spojené.
Ako informovala agentúra AFP citovaná agentúrou TASR, ministerstvo financií USA vo svojom vyhlásení uviedlo, že Vagnerova skupina by mohla používať falošnú dokumentáciu na utajenie získavania a tranzitu mín, bezpilotných lietadiel, radarov a protibatériových systémov na ich použitie na Ukrajine.
Okrem toho Maslov ako šéf malijskej pobočky vagnerovcov "organizuje stretnutia medzi (šéfom vagnerovcov Jevgenijom) Prigožinom a vládnymi predstaviteľmi viacerých afrických krajín", tvrdí ministerstvo financií.
Britská stanica BBC pripomenula, že hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Matthew Miller už v pondelok uviedol, že americké spravodajské služby majú informácie, že vedenie vagnerovcov sa s pomocou malijských orgánov pokúšalo nakúpiť zbrane od zbrojárskych spoločností tretích krajín. Tieto zbrane mali byť kupované pre Mali, v skutočnosti sa však mal uskutočniť ich transfer do Ruska.
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová na stredajšej tlačovej konferencii v Moskve odmietla tieto tvrdenia Američanov ako ďalšiu "kačicu" a odporučila Washingtonu, aby sa zaoberal dôsledkami vlastného vývozu zbraní.
Západné krajiny pred časom odsúdili nasadenie žoldnierov z Vagnerovej skupiny v Mali. Francúzske vedenie sa domnieva, že vojenská junta, ktorá sa v Mali chopila moci počas vojenského prevratu v auguste roku 2020, využíva služby vagnerovcov v snahe udržať si moc.
Bezpečnostné zložky západoafrickej krajiny Mali od roku 2012 bojujú proti džihádistom, ktorí zabili tisíce ľudí a milióny ďalších prinútili utiecť z regiónu.
Predmetom znepokojenia sú prípravy bezprávia v Mali - napr. aj masaker stoviek ľudí v lokalite Moura, pričom v súvislosti s ním sa popri vládnych silách ako páchateľoch spomínajú aj vagnerovci.
Správa OSN zo začiatku mája síce vagnerovcov priamo nemenovala, ale uviedla, že na poprave najmenej 500 ľudí počas protidžihádistickej operácie v oblasti Moura z marca 2022 sa zúčastnili i zahraniční bojovníci.
Skupina expertov OSN v januári tohto roku pritom obvinila z účasti na tejto akcii priamo vagnerovcov.
Ministerstvo zahraničných vecí USA vo štvrtok - paralelne s oznámením rezortu spravodlivosti o Maslovovi - zaradilo na čiernu listinu dvoch malijských vojenských predstaviteľov: plukovníka Moustapha Sangareho a majora Lassineho Togolu. Podľa USA sú títo dvaja muži zapletení do vraždenia v Moure.
Americké ministerstvo financií predtým vyhlásilo Vagnerovu skupinu, na ktorej čele stojí ruský podnikateľ Jevgenij Prigožin, za nadnárodnú zločineckú organizáciu a uvalilo sankcie na viaceré spoločnosti a osoby s ňou spojené.