Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prístup k mešite v komplexe Chrámovej hory má podľa hovorcu amerického ministerstva zahraničných vecí Matthewa Millera priamu súvislosť s bezpečnosťou Izraela.
Autor TASR
Washington 28. februára (TASR) - Spojené štáty v stredu Izrael vyzvali, aby moslimom počas posvätného moslimského pôstneho mesiaca ramadán povolil modlitby v komplexe mešity al-Aksá v Jeruzaleme. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Prístup k mešite v komplexe Chrámovej hory má podľa hovorcu amerického ministerstva zahraničných vecí Matthewa Millera priamu súvislosť s bezpečnosťou Izraela. "Vyvolávať napätie na Západnom brehu Jordánu či v širšom regióne nie je v záujme Izraela," povedal.
Izrael v súčasnosti posudzuje postup pri moslimských modlitbách v Jeruzaleme počas ramadánu, ktorý sa v závislosti od lunárneho kalendára začína 10. alebo 11. marca.
Izraelský minister národnej bezpečnosti Itamar Ben-Gvir minulý týždeň povedal, že palestínski obyvatelia Západného brehu Jordánu by nemali mať počas ramadánu povolený vstup do Jeruzalema na modlitby. "Nemôžeme podstúpiť toto riziko," povedal. Dodal, že Izrael nemôže povoliť slávnosti pre hnutie Hamas na Chrámovej hore, keď sú izraelské ženy a deti rukojemníkmi v Pásme Gazy. Ben Gvir vedie ultrapravicovú stranu Náboženský sionismus, ktorá presadzuje kontrolu Židov nad celým komplexom Chrámovej hory.
USA sa usilujú, aby ešte pred začiatkom ramadánu vstúpila do platnosti dohoda, v rámci ktorej Izrael pozastaví útoky v Pásme Gay a a Hamas prepustí rukojemníkov zajatých 7. októbra. Počas útoku hnutia vtedy prišlo o život viac než 1140 ľudí a približne 250 ďalších Hamas uniesol do Pásma Gazy ako rukojemníkov. Počas týždeň trvajúceho prímeria bolo vlani na konci novembra prepustených viac než 100 z nich. Výmenou za to bolo prepustených 240 Palestínčanov väznených v Izraeli.
Izraelskí predstavitelia uvádzajú, že približne 130 rukojemníkov je stále v zajatí, asi 30 je pravdepodobne mŕtvych.
Súčasťou moslimského okrsku na Chrámovej hore je mešita al-Aksá, ktorú považujú moslimovia za tretie najsvätejšie miesto svojho náboženstva.
Židia tam smú prichádzať len v presne stanovené hodiny, ale nesmú sa tam modliť, aby sa predišlo napätiu s moslimskou komunitou. Na Chrámovej hore v Jeruzaleme sa zachoval pozostatok vonkajších hradieb židovského chrámu, ktorý zničili Rimania. Dnes je to najposvätnejšie miesto Židov a k Múru nárekov prichádza mnoho židovských pútnikov modliť sa, modlitby tiež vkladajú na kúsku papiera do jeho štrbín.
Prístup k mešite v komplexe Chrámovej hory má podľa hovorcu amerického ministerstva zahraničných vecí Matthewa Millera priamu súvislosť s bezpečnosťou Izraela. "Vyvolávať napätie na Západnom brehu Jordánu či v širšom regióne nie je v záujme Izraela," povedal.
Izrael v súčasnosti posudzuje postup pri moslimských modlitbách v Jeruzaleme počas ramadánu, ktorý sa v závislosti od lunárneho kalendára začína 10. alebo 11. marca.
Izraelský minister národnej bezpečnosti Itamar Ben-Gvir minulý týždeň povedal, že palestínski obyvatelia Západného brehu Jordánu by nemali mať počas ramadánu povolený vstup do Jeruzalema na modlitby. "Nemôžeme podstúpiť toto riziko," povedal. Dodal, že Izrael nemôže povoliť slávnosti pre hnutie Hamas na Chrámovej hore, keď sú izraelské ženy a deti rukojemníkmi v Pásme Gazy. Ben Gvir vedie ultrapravicovú stranu Náboženský sionismus, ktorá presadzuje kontrolu Židov nad celým komplexom Chrámovej hory.
USA sa usilujú, aby ešte pred začiatkom ramadánu vstúpila do platnosti dohoda, v rámci ktorej Izrael pozastaví útoky v Pásme Gay a a Hamas prepustí rukojemníkov zajatých 7. októbra. Počas útoku hnutia vtedy prišlo o život viac než 1140 ľudí a približne 250 ďalších Hamas uniesol do Pásma Gazy ako rukojemníkov. Počas týždeň trvajúceho prímeria bolo vlani na konci novembra prepustených viac než 100 z nich. Výmenou za to bolo prepustených 240 Palestínčanov väznených v Izraeli.
Izraelskí predstavitelia uvádzajú, že približne 130 rukojemníkov je stále v zajatí, asi 30 je pravdepodobne mŕtvych.
Súčasťou moslimského okrsku na Chrámovej hore je mešita al-Aksá, ktorú považujú moslimovia za tretie najsvätejšie miesto svojho náboženstva.
Židia tam smú prichádzať len v presne stanovené hodiny, ale nesmú sa tam modliť, aby sa predišlo napätiu s moslimskou komunitou. Na Chrámovej hore v Jeruzaleme sa zachoval pozostatok vonkajších hradieb židovského chrámu, ktorý zničili Rimania. Dnes je to najposvätnejšie miesto Židov a k Múru nárekov prichádza mnoho židovských pútnikov modliť sa, modlitby tiež vkladajú na kúsku papiera do jeho štrbín.
