
Kirchnerová bola prezidentkou Argentíny v rokoch 2007 -2015. Úrad prevzala po svojom medzičasom zosnulom manželovi Néstorovi Kirchnerovi.
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio obvinil Kirchnerovú, bývalého ministra plánovania Julia Miguela De Vida a ich blízkych príbuzných, že dostali miliónové provízie z verejných objednávok na stavebné práce, čím sa dopustili „významnej korupcie“.
Kirchnerová bola prezidentkou Argentíny v rokoch 2007 -2015. Úrad prevzala po svojom medzičasom zosnulom manželovi Néstorovi Kirchnerovi.
V decembri 2022 bola odsúdená za korupciu na šesť rokov väzenia a dostala doživotný zákaz vykonávať verejnú funkciu. Proti tomuto verdiktu sa odvolala, no v novembri 2024 ho federálny odvolací súd v Buenos Aires potvrdil. Rozsudok však nie je právoplatný, pretože sa ešte môže odvolať na najvyšší súd.
Kirchnerovú podozrievali, že počas svojho funkčného obdobia spolu s manželom zadávali verejné zákazky spriatelenému stavebnému podnikateľovi bez výberového konania, čím štát prišiel o približne jednu miliardu amerických dolárov. Obvinenia odmietla a obvinila súdy, že ju vyšetrujú z politických dôvodov.
Po odchode z prezidentského úradu a počas čakania na výsledok svojho odvolania sa Kirchnerová naďalej venovala politickým aktivitám a uchádzala sa o volenú funkciu pod hlavičkou argentínskej perónistickej opozície.
To z nej urobilo prominentnú oponentku súčasného argentínskeho prezidenta Javiera Mileia, označovaného za pravicového populistu, ktorý je spojencom amerického prezidenta Donalda Trumpa.