V prvých dňoch boli protesty sprevádzané násilnými represiami, hromadným zatýkaním a bitím zadržaných.
Autor TASR
Washington 9. septembra (TASR) - Spojené štáty zvažujú uvalenie sankcií na tých, ktorí sa podieľajú na "porušovaní ľudských práv a represiách v Bielorusku". Oznámil to v utorok americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo, ktorého citovala agentúra DPA.
"Vyzývame bieloruské orgány, aby ukončili násilie páchané na ich vlastných obyvateľoch, prepustili všetkých, ktorí boli nespravodlivo zadržaní a nadviazali zmysluplný dialóg so skutočnými predstaviteľmi bieloruskej spoločnosti," dodal Pompeo.
Pompeo vo svojom vyhlásení spomenul aj "ohlásený únos" bieloruskej opozičnej líderky Maryje Kalesnikavovej spolu s ďalšími dvoma aktivistami. Kalesnikavovú podľa tvrdení bieloruských úradov v utorok nadránom zadržali na bielorusko-ukrajinskej hranici za pokus nelegálne opustiť územie Bieloruska. Samotná Kalesnikavová sa však len pred niekoľkými dňami v spoločnosti najbližších spolupracovníkov vyjadrila, že z Bieloruska neodíde za žiadnych okolností, iba ak by voči nej bolo použité násilie. Podľa agentúr AFP a AP svojmu vyhosteniu na Ukrajinu Kalesnikavová zabránila aj tým, že na hranici údajne roztrhala svoj pas. "Kalesnikavovú z Bieloruska nevyhostili, pretože táto odvážna žena podnikla kroky, aby k tomu nedošlo," uviedol podľa agentúry DPA vo vyhlásení námestník ukrajinského ministra vnútra Anton Heraščenko.
Masové protesty vypukli v Bielorusku po zverejnení výsledkov prezidentských volieb z 9. augusta. Alexandra Lukašenko, ktorý je pri moci od roku 1994, vo voľbách podľa oficiálnych výsledkov zvíťazil s vyše 80 percentami hlasov, zatiaľ čo jeho hlavnú súperku a súčasnú líderku opozície Sviatlanu Cichanovskú podporilo desať percent voličov. Kritici však tvrdia, že hlasovanie bolo zmanipulované. Uznať výsledky volieb odmietla aj Európska únia.
V prvých dňoch boli protesty sprevádzané násilnými represiami, hromadným zatýkaním a bitím zadržaných. Od začiatku protestov bolo zadržaných viac ako 10.000 ľudí. Do nemocnice bolo prijatých najmenej 250 zranených, hlásených bolo aj niekoľko úmrtí.
"Vyzývame bieloruské orgány, aby ukončili násilie páchané na ich vlastných obyvateľoch, prepustili všetkých, ktorí boli nespravodlivo zadržaní a nadviazali zmysluplný dialóg so skutočnými predstaviteľmi bieloruskej spoločnosti," dodal Pompeo.
Pompeo vo svojom vyhlásení spomenul aj "ohlásený únos" bieloruskej opozičnej líderky Maryje Kalesnikavovej spolu s ďalšími dvoma aktivistami. Kalesnikavovú podľa tvrdení bieloruských úradov v utorok nadránom zadržali na bielorusko-ukrajinskej hranici za pokus nelegálne opustiť územie Bieloruska. Samotná Kalesnikavová sa však len pred niekoľkými dňami v spoločnosti najbližších spolupracovníkov vyjadrila, že z Bieloruska neodíde za žiadnych okolností, iba ak by voči nej bolo použité násilie. Podľa agentúr AFP a AP svojmu vyhosteniu na Ukrajinu Kalesnikavová zabránila aj tým, že na hranici údajne roztrhala svoj pas. "Kalesnikavovú z Bieloruska nevyhostili, pretože táto odvážna žena podnikla kroky, aby k tomu nedošlo," uviedol podľa agentúry DPA vo vyhlásení námestník ukrajinského ministra vnútra Anton Heraščenko.
Masové protesty vypukli v Bielorusku po zverejnení výsledkov prezidentských volieb z 9. augusta. Alexandra Lukašenko, ktorý je pri moci od roku 1994, vo voľbách podľa oficiálnych výsledkov zvíťazil s vyše 80 percentami hlasov, zatiaľ čo jeho hlavnú súperku a súčasnú líderku opozície Sviatlanu Cichanovskú podporilo desať percent voličov. Kritici však tvrdia, že hlasovanie bolo zmanipulované. Uznať výsledky volieb odmietla aj Európska únia.
V prvých dňoch boli protesty sprevádzané násilnými represiami, hromadným zatýkaním a bitím zadržaných. Od začiatku protestov bolo zadržaných viac ako 10.000 ľudí. Do nemocnice bolo prijatých najmenej 250 zranených, hlásených bolo aj niekoľko úmrtí.