Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 25. november 2024Meniny má Katarína
< sekcia Zahraničie

USA zvýšia pomoc pre rozvojové krajiny, ktoré čelia klimatickým zmenám

Na snímke americký prezident Joe Biden reční počas virtuálneho summitu svetových lídrov o klíme vo štvrtok 22. apríla 2021 v Bielom dome vo Washingtone. Foto: TASR/AP

hunbergová ešte pred svojím vystúpením kritizovala svetové mocnosti za ich "veľmi nedostatočné ciele" v boji proti globálnemu otepľovaniu.

Washington 22. apríla (TASR) - Spojené štáty do roku 2024 zdvojnásobia svoje príspevky pre rozvojové krajiny, ktoré čelia nepriaznivým následkom klimatickej zmeny. Uviedol to vo štvrtok americký prezident Joea Biden v prvý deň globálneho klimatického summitu, organizovaného Bielym domom, informuje agentúra AFP.

Biden Takisto avizoval, že organizácia americkej federálnej vlády DFC (United States International Development Finance Corporation), ktorá pomáha financovať súkromné developerské projekty v krajinách s nižšími a strednými príjmami, sa zaviazala k čistým nulovým emisiám prostredníctvom svojho investičného portfólia do roku 2040.

Švédska klimatická aktivistka Greta Thunbergová medzitým vo štvrtok na zasadnutí podvýboru americkej Snemovne reprezentantov, na ktorom sa zúčastnila prostredníctvom videospojenia, odsúdila politických lídrov za "ignorovanie" klimatickej zmeny a vyzvala na zrušenie dotácií pre fosílne palivá. Thunbergová ešte pred svojím vystúpením kritizovala svetové mocnosti za ich "veľmi nedostatočné ciele" v boji proti globálnemu otepľovaniu.

Biden na klimatický summit pozval predstaviteľov 40 krajín, ktorí uznali dôležitosť znižovania emisií skleníkových plynov, pričom napríklad Kanada a Brazília oznámili nové, ambicióznejšie ciele.
Na snímke juhokórejský prezident Mun Če-in počas virtuálneho klimatického summitu svetových lídrov v Soule 22. apríla 2021.
Foto: TASR/AP

Mexický prezident Andrés Manuel López Obrador hovoril okrem klímy aj o otázke migrácie, ktorú podľa neho nemožno vyriešiť represiami. Migrácia je jednou z hlavných výziev pre prezidenta Joea Bidena, ktorý počas predvolebnej kampane avizoval humánnejšie zaobchádzanie so žiadateľmi o azyl, pripomína AFP. Príliv migrantov však momentálne zahlcuje existujúcu infraštruktúru na hraniciach a prevládajúci názor je, že Bidenova administratíva situáciu nemá pod kontrolou.

K boju proti klimatickej zmene sa vo svojich príhovoroch zaviazali aj ruský prezident Vladimir Putin, indický premiér Naréndra Módí, nemecká kancelárka Angela Merkelová, japonský premiér Jošihide Suga a francúzsky prezident Emmanuel Macron. Viacero lídrov ocenilo, že "Spojené štáty sú späť" a že sa aktívne venujú otázke globálneho otepľovania.

Klimatický summit je po viac ako štyroch rokoch prvou významnou medzinárodnou diskusiou o klíme, ktorú zorganizoval šéf Bieleho domu. Bidenov predchodca Donald Trump počas svojej vlády bagatelizoval obavy vedcov z následkov zmeny klímy a jedným z jeho prvých krokov v úrade prezidenta USA bolo oznámenie, že Spojené štáty odstúpia od Parížskej klimatickej dohody z roku 2015.