Ústrednými témami rokovaní boli mierový proces na Blízkom východe, konflikt v Sýrii a dohoda s Iránom o jeho kontroverzne vnímanom jadrovom programe.
Autor TASR
Berlín 16. februára (TASR) - Za účasti nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a najdôležitejších členov ich kabinetov sa dnes v Berlíne uskutočnili nemecko-izraelské konzultácie na vládnej úrovni. Rokovania sprevádzali mimoriadne bezpečnostné opatrenia.
Ústrednými témami rokovaní boli mierový proces na Blízkom východe, konflikt v Sýrii a dohoda s Iránom o jeho kontroverzne vnímanom jadrovom programe.
Konzultácie vlád oboch krajín sa mali pôvodne konať v októbri 2015. Kvôli vlne násilia na Blízkom východe ich však odložili.
Podobné stretnutia majú už niekoľkoročnú tradíciu, začalo sa s nimi v roku 2008.
Hostiteľka, kancelárka Ancela Merkelová dala po rokovaniach jasne najavo, že jej krajina mieni vzťahy s Iránom normalizovať až po tom, čo Teherán uzná právo Izraela na existenciu. Súčasne predsedu izraelskej vlády ubezpečila, že tak ona osobne, ako aj všetci členovia jej spolkovej vlády to podčiarkujú pri rôznych príležitostiach.
Izrael, ktorý sa cíti Iránom ohrozený, vníma zbližovanie Teheránu a Západu s netajenou skepsou.
Napriek tomu, že nemecký vicekancelár Sigmar Gabriel bol v júli prvým západným špičkovým politikom, ktorý zavítal do Teheránu a šéf nemeckej diplomacie navštívil Irán dokonca dvakrát, iránsky prezident Hasan Rúhání zatiaľ pozvanie na návštevu spolkovej republiky nedostal. Počas januárovej cesty do Európy tak navštívil len Taliansko a Francúzsko.
Ústrednými témami rokovaní boli mierový proces na Blízkom východe, konflikt v Sýrii a dohoda s Iránom o jeho kontroverzne vnímanom jadrovom programe.
Konzultácie vlád oboch krajín sa mali pôvodne konať v októbri 2015. Kvôli vlne násilia na Blízkom východe ich však odložili.
Podobné stretnutia majú už niekoľkoročnú tradíciu, začalo sa s nimi v roku 2008.
Hostiteľka, kancelárka Ancela Merkelová dala po rokovaniach jasne najavo, že jej krajina mieni vzťahy s Iránom normalizovať až po tom, čo Teherán uzná právo Izraela na existenciu. Súčasne predsedu izraelskej vlády ubezpečila, že tak ona osobne, ako aj všetci členovia jej spolkovej vlády to podčiarkujú pri rôznych príležitostiach.
Izrael, ktorý sa cíti Iránom ohrozený, vníma zbližovanie Teheránu a Západu s netajenou skepsou.
Napriek tomu, že nemecký vicekancelár Sigmar Gabriel bol v júli prvým západným špičkovým politikom, ktorý zavítal do Teheránu a šéf nemeckej diplomacie navštívil Irán dokonca dvakrát, iránsky prezident Hasan Rúhání zatiaľ pozvanie na návštevu spolkovej republiky nedostal. Počas januárovej cesty do Európy tak navštívil len Taliansko a Francúzsko.