Brno 15. októbra (TASR) - V súvislosti so značne neprehľadnou situáciou okolo hospitalizovaného českého prezidenta Miloša Zemana by bolo ideálne, keby sa uzdravil natoľko, aby mohol vykonávať svoje právomoci, alebo aby sám uznal, že toho nie je schopný, a odstúpil. Ak ani jedno z toho nenastane, vedenie nemocnice by prostredníctvom ošetrujúceho lekára malo o zdravotnom stave prezidenta podať základné informácie prinajmenšom relevantným ústavným činiteľom. Pre TASR to uviedol vedúci Katedry ústavného práva a politológie na Masarykvoej univerzite v Brne David Kosař.

Podľa Kosařa by o Zemanovom zdravotnom stave mali byť prípadne informovaní aspoň predseda vlády, predseda Poslaneckej snemovne a predseda Senátu. Malo by ísť o informáciu v rozsahu potrebnom na posúdenie, či je prezident schopný vykonávať svoje právomoci. To by následne obom komorám parlamentu umožnilo sa rozhodnúť, či sú splnené podmienky pre aktiváciu článku 66 Ústavy Českej republiky a dočasné prenesenie prezidentových právomocí na iných ústavných aktérov – na vyššie zmieneného predsedu vlády, predsedu Poslaneckej snemovne a predsedu Senátu.

"Je potom na oboch komorách parlamentu, či sa tak rozhodnú, pričom v tomto prípade môžu hrať úlohu aj politické a etické faktory, úcta k úradu prezidenta i k osobe jedného z kľúčových ponovembrových politických aktérov, neistota ohľadom doteraz nikdy nevyskúšanej procedúry podľa čl. 66 ústavy a v neposlednom rade i úvahy o novom prezidentovi, keďže Zemanovi mandát skončí začiatkom roka 2023," povedal Kosař.

Foto: TASR/AP

Ako však ďalej uviedol, z etického hľadiska sa nikomu veľmi nechce do aktivácie čl. 66 ústavy, navyše ešte pri nedostatku informácií o skutočnom zdravotnom stave prezidenta. "Lídri hlavných politických strán to považujú za delikátnu otázku a rešpektujú zložitú situáciu pána prezidenta a jeho rodiny. Z politického hľadiska nikto z novej parlamentnej väčšiny nechce začať štvorročný mandát odstavením hlavy štátu, ktorá je u značnej časti verejnosti populárna," skonštatoval Kosař.

Úplne sa "zbaviť prezidenta" bez jeho vôle však nie je možné, keďže ústava odvolať prezidenta neumožňuje. "Prezident tak môže hypoteticky pokojne zostať vo svojej funkcii, aj keď bude tri roky v kóme – jeho právomoci potom budú vykonávať traja vyššie spomínaní ústavní činitelia. Samozrejme to nie je šťastná úprava a očakávam, že po tejto ústavnej epizóde sa nepochybne povedie debata o tom, ako na podobné situácie reagovať," doplnil Kosař.