Santiago 4. júla (TASR) - Ústavodarné zhromaždenie v Čile predložilo v pondelok prezidentovi Gabrielovi Boricovi konečný návrh novej ústavy. Po schválení v referende nahradí základný zákon krajiny, ktorý pochádza ešte z čias vojenskej diktatúry Augusta Pinocheta (1973-90). TASR správu prevzala od agentúry AFP.

Ústavodarné zhromaždenie má 154 členov a väčšina z nich je nezávislá na hlavných politických stranách. Na znení novej ústavy pracovali jeden rok.

"Mali by sme byť hrdí na to, že počas najhlbšej krízy... za desaťročia... sme si my, Čiľania, zvolili viac demokracie, nie menej," povedal Boric počas ceremoniálu v hlavnom meste Santiago.

Prezident vzápätí podpísal dekrét o vyhlásení referenda o prijatí ústavy. Uskutoční sa 4. septembra a hlasovanie v hlboko polarizovanej krajine s 19 miliónmi obyvateľov bude povinné.

Zmena ústavy bola kľúčovou požiadavkou masových demonštrácií, ktoré v októbri 2019 pôvodne vyvolalo zdraženie cestovného v metre. Neskôr vyústili do protivládnych protestov, v dôsledku pandémie koronavírusu v krajine však stratili na sile.

Prvý z 388 článkov novej ústavy uvádza Čile ako "sociálny a demokratický právny štát" založený na hodnotách "ľudskej dôstojnosti, slobody a rovnosti".

Ľavicovo orientovaná členka ústavodarného zhromaždenia Alondra Carrillová uviedla, že návrh novej ústavy predstavuje "historický pokrok v oblasti demokracie a garancie sociálnych práv". Podľa pravicovo orientovaného Cristiána Monckeberga však ide o "premeškanú" príležitosť "vytvoriť niečo, čo krajinu skôr spája, ako rozdeľuje".