Len niekoľko dní po atentátoch v Paríži z 13. novembra bol v Bruseli zavedený štvrtý, najvyšší stupeň ohrozenia, ktorý znamená závažné a bezprostredné hrozby teroristických útokov.
Autor TASR
Brusel 7. januára (TASR) - Niekoľkodňové utlmenie spoločenského a ekonomického života v Bruseli, ku ktorému došlo vlani v novembri kvôli hrozbe teroristických útokov, stálo Belgičanov 0,1 percenta ich hrubého domáceho produktu (HDP) za posledný štvrťrok 2015.
Len niekoľko dní po atentátoch v Paríži z 13. novembra bol v Bruseli zavedený štvrtý, najvyšší stupeň ohrozenia, ktorý znamená "závažné a bezprostredné" hrozby teroristických útokov.
Predseda Federácie podnikov v Belgicku Pieter Timmermans v rozhovore pre americký denník Wall Street Journal vyčíslil, že "utlmenie" bežného života Bruselčanov a ďalšie náklady spojené s teroristickými hrozbami krajinu vyšli na 350 miliónov eur. Z toho viac ako polovicu nákladov pohltila situácia v Bruseli, kde došlo k vážnym obmedzeniam hromadnej dopravy a cestovného ruchu; najviac však utrpeli hotely, pohostinstvá, bary a reštaurácie.
Zavedenie štvrtého stupňa ohrozenia viedlo koncom novembra (od 21. do 26.11) k uzavretiu metra, viacerých veľkých obchodov, škôl, k obmedzeniu prevádzky mnohých podnikov, ktorých zamestnanci zostali doma, a k zrušeniu celej série kultúrnych a športových udalostí.
Timmermans však vyjadril nádej, že belgická ekonomika by už ďalej novembrovou udalosťami v Bruseli trpieť nemala. "Vidíme už prvé známky oživenia. Je dôležité obnoviť imidž Belgicka smerom do zahraničia," zhodnotil situáciu Timmermans.
Len niekoľko dní po atentátoch v Paríži z 13. novembra bol v Bruseli zavedený štvrtý, najvyšší stupeň ohrozenia, ktorý znamená "závažné a bezprostredné" hrozby teroristických útokov.
Predseda Federácie podnikov v Belgicku Pieter Timmermans v rozhovore pre americký denník Wall Street Journal vyčíslil, že "utlmenie" bežného života Bruselčanov a ďalšie náklady spojené s teroristickými hrozbami krajinu vyšli na 350 miliónov eur. Z toho viac ako polovicu nákladov pohltila situácia v Bruseli, kde došlo k vážnym obmedzeniam hromadnej dopravy a cestovného ruchu; najviac však utrpeli hotely, pohostinstvá, bary a reštaurácie.
Zavedenie štvrtého stupňa ohrozenia viedlo koncom novembra (od 21. do 26.11) k uzavretiu metra, viacerých veľkých obchodov, škôl, k obmedzeniu prevádzky mnohých podnikov, ktorých zamestnanci zostali doma, a k zrušeniu celej série kultúrnych a športových udalostí.
Timmermans však vyjadril nádej, že belgická ekonomika by už ďalej novembrovou udalosťami v Bruseli trpieť nemala. "Vidíme už prvé známky oživenia. Je dôležité obnoviť imidž Belgicka smerom do zahraničia," zhodnotil situáciu Timmermans.