Vyplýva to zo zistení nemeckého portálu t-online.de, podľa ktorého 28-ročný pravicový extrémista navštevoval najmä miesta spojené s vojenskými veliteľmi, ktorých považoval za záchrancov Západu.
Autor TASR
,aktualizované Berlín 20. marca (TASR) - Austrálčan obvinený z krvavého útoku v dvoch mešitách na Novom Zélande počas svojich ciest do Európy zrejme navštívil aj Slovensko.
Vyplýva to zo zistení nemeckého spravodajského portálu t-online.de, podľa ktorého 28-ročný pravicový extrémista navštevoval najmä miesta spojené s vojenskými veliteľmi, ktorých považoval za záchrancov Západu.
Brenton Tarrant cestoval v minulom roku niekoľko týždňov po lokalitách východnej Európy, spätých s veliteľmi bojujúcimi proti Osmanskej ríši.
Po útoku, pri ktorom v novozélandskom meste Christchurch minulý piatok zabil v dvoch mešitách 50 ľudí, aj úrady v Turecku vyšetrujú, prečo sa zjavne zdržiaval dlhší čas aj v ich krajine.
Ešte pred niekoľkými dňami bolo z profilu Tarranta na Facebooku sotva možné spoznať niečo o jeho plánoch a predstavách. Zverejňoval tam len zábery zvierat či pamätihodností z celého sveta. Po masakre je však jasné, že medzi nimi boli aj fotografie, ktoré súvisia s jeho nenávisťou, napísal nemecký portál. Intenzívne sa totiž zaoberal vojvodcami a vládcami, ktorí kedysi bojovali proti Osmanom.
Tarrantov profil na Facebooku je medzičasom vymazaný rovnako ako jeho konto na Instagrame. V internetových archívoch sa však ešte v pondelok dali nájsť fotografie z jeho ciest najmenej od roku 2016. Podľa denníka The Australian mladý muž dedil po svojom otcovi, ktorý zomrel na rakovinu v roku 2010, a na základe vlastných slov úspešne investoval do kryptomien, pričom následne cestoval po svete.
Turecké úrady oznámili, že Tarrant sa po pobyte v Iráne zastavil v marci 2016 na niekoľko dní v Turecku, kam sa zasa vrátil v septembri 2016 na viac než mesiac.
Vo svojom manifeste pred útokmi v Christchurchi vyhlásil, že chrám Hagia Sofia v Istanbule, ktorý Turci po dobytí niekdajšieho Konštantínopolu prebudovali na mešitu a ktorý v súčasnosti slúži ako múzeum, "bude oslobodený od minaretov a Konštantínopol bude právom znova patriť kresťanom".
Na jeseň 2018 dorazil Tarrant po ceste po Pakistane do Bulharska. Podľa tamojších úradov pricestoval do krajiny 9. novembra letom z Dubaja, prenajal si auto a odletel 15. novembra do Bukurešti.
V Rumunsku navštívil okrem iného hrad v meste Hunedoara, známy ako Korvínov hrad alebo Huňadyho hrad. Dal ho postaviť Ján Huňady, sedmohradský šľachtic a vojvodca, ktorý v roku 1441 dosiahol dôležité víťazstvo nad Osmanmi a v roku 1442 zničil ich vojsko pri meste Sibiu.
Huňadyho meno je medzi menami a miestami, ktoré Tarrant napísal na svoje zbrane a zásobníky použité pri útoku na Novom Zélande. Nachádza sa tam aj meno Ján III. Sobieski, čo bol poľský kráľ, ktorý v roku 1683 pomohol Habsburgovcom vyslobodiť Viedeň z tureckého obliehania.
Austrálčan potom cestoval do Viedne, kde bol najmenej dvakrát, v Rakúsku navštívil aj viaceré miesta v Korutánsku a podľa zverejnených fotografií si "odskočil" do Nemecka pozrieť hrad Neuschwanstein.
V rovnakom časovom období bol okrem toho v iných balkánskych krajinách, vo Francúzsku, Portugalsku, Španielsku, Poľsku, Česku, na Slovensku a v pobaltských štátoch. Server t-online.de bližšie informácie o tamojších pobytoch nepriniesol. Jeho redakcia však upozornila, že na všetkých fotografiách nedokázala s istotou určiť lokalitu, pričom nie je ani potvrdené, že všetky zábery, ktoré Tarrant zverejnil, aj sám urobil.
Stovky ľudí zišli sa v stredu na prvých pohreboch obetí streľby v dvoch mešitách v meste Christchurch na Novom Zélande. Informovala o tom agentúra AP.
Pohreby prvých dvoch obetí - 44-ročného muža a jeho 15-ročného syna - sa konali na mestskom cintoríne, na mieste vyhradenom osobitne pre pochovávanie podľa moslimského rítu. V tejto lokalite pochovajú aj mnohé ďalšie spomedzi 50 obetí. Niektoré telá však prepravia a pochovajú v ich vlasti, uviedli novozélandské úrady.
Podľa AP príbuzní už netrpezlivo čakajú na vydanie tiel obetí. Podľa moslimských zvyklostí totiž telo po smrti treba umyť a pochovať čo najrýchlejšie.
V prípade masových vrážd v Christchurchi, ku ktorým došlo minulý piatok, však polícia najskôr musí ukončiť identifikáciu tiel.
Podľa policajného komisára Mika Busha polícia identifikovala a príbuzným vydala telá 21 obetí. Agentúra AP okrem toho uviedla, že polícia nateraz oficiálne zverejnila prvých päť mien spomedzi celkovo 50 obetí streľby v mešitách v Christuchurchi. Ide o piatich mužov, ktorí prišli o život pri streľbe v mešite Al Noor.
Podľa správ z utorka večera v nemocničnej starostlivosti po útokoch zostáva 30 zranených. Stav deviatich z nich označujú lekári za kritický. V kritickom stave do nemocnice v Aucklande previezli štvorročné dievčatko. V rovnakej nemocnici je hospitalizovaný aj jej otec. Jeho stav je stabilizovaný.
Obyvatelia mesta Christchurch naďalej prinášajú kvety, pohľadnice s odkazmi či hračky k pamätníkom vytvoreným spontánne v blízkosti oboch mešít, ktoré sa minulý piatok stali terčmi útokov 28-ročného austrálskeho pravicového extrémistu Brentona Tarranta.
Tarrant predstúpi pred súd najbližšie 5. apríla. Momentálne je na samotke vo väzení Christchurchi.
Vyplýva to zo zistení nemeckého spravodajského portálu t-online.de, podľa ktorého 28-ročný pravicový extrémista navštevoval najmä miesta spojené s vojenskými veliteľmi, ktorých považoval za záchrancov Západu.
Brenton Tarrant cestoval v minulom roku niekoľko týždňov po lokalitách východnej Európy, spätých s veliteľmi bojujúcimi proti Osmanskej ríši.
Po útoku, pri ktorom v novozélandskom meste Christchurch minulý piatok zabil v dvoch mešitách 50 ľudí, aj úrady v Turecku vyšetrujú, prečo sa zjavne zdržiaval dlhší čas aj v ich krajine.
Ešte pred niekoľkými dňami bolo z profilu Tarranta na Facebooku sotva možné spoznať niečo o jeho plánoch a predstavách. Zverejňoval tam len zábery zvierat či pamätihodností z celého sveta. Po masakre je však jasné, že medzi nimi boli aj fotografie, ktoré súvisia s jeho nenávisťou, napísal nemecký portál. Intenzívne sa totiž zaoberal vojvodcami a vládcami, ktorí kedysi bojovali proti Osmanom.
Tarrantov profil na Facebooku je medzičasom vymazaný rovnako ako jeho konto na Instagrame. V internetových archívoch sa však ešte v pondelok dali nájsť fotografie z jeho ciest najmenej od roku 2016. Podľa denníka The Australian mladý muž dedil po svojom otcovi, ktorý zomrel na rakovinu v roku 2010, a na základe vlastných slov úspešne investoval do kryptomien, pričom následne cestoval po svete.
Turecké úrady oznámili, že Tarrant sa po pobyte v Iráne zastavil v marci 2016 na niekoľko dní v Turecku, kam sa zasa vrátil v septembri 2016 na viac než mesiac.
Vo svojom manifeste pred útokmi v Christchurchi vyhlásil, že chrám Hagia Sofia v Istanbule, ktorý Turci po dobytí niekdajšieho Konštantínopolu prebudovali na mešitu a ktorý v súčasnosti slúži ako múzeum, "bude oslobodený od minaretov a Konštantínopol bude právom znova patriť kresťanom".
Na jeseň 2018 dorazil Tarrant po ceste po Pakistane do Bulharska. Podľa tamojších úradov pricestoval do krajiny 9. novembra letom z Dubaja, prenajal si auto a odletel 15. novembra do Bukurešti.
V Rumunsku navštívil okrem iného hrad v meste Hunedoara, známy ako Korvínov hrad alebo Huňadyho hrad. Dal ho postaviť Ján Huňady, sedmohradský šľachtic a vojvodca, ktorý v roku 1441 dosiahol dôležité víťazstvo nad Osmanmi a v roku 1442 zničil ich vojsko pri meste Sibiu.
Huňadyho meno je medzi menami a miestami, ktoré Tarrant napísal na svoje zbrane a zásobníky použité pri útoku na Novom Zélande. Nachádza sa tam aj meno Ján III. Sobieski, čo bol poľský kráľ, ktorý v roku 1683 pomohol Habsburgovcom vyslobodiť Viedeň z tureckého obliehania.
Austrálčan potom cestoval do Viedne, kde bol najmenej dvakrát, v Rakúsku navštívil aj viaceré miesta v Korutánsku a podľa zverejnených fotografií si "odskočil" do Nemecka pozrieť hrad Neuschwanstein.
V rovnakom časovom období bol okrem toho v iných balkánskych krajinách, vo Francúzsku, Portugalsku, Španielsku, Poľsku, Česku, na Slovensku a v pobaltských štátoch. Server t-online.de bližšie informácie o tamojších pobytoch nepriniesol. Jeho redakcia však upozornila, že na všetkých fotografiách nedokázala s istotou určiť lokalitu, pričom nie je ani potvrdené, že všetky zábery, ktoré Tarrant zverejnil, aj sám urobil.
Začali pochovávať obete masakry
Stovky ľudí zišli sa v stredu na prvých pohreboch obetí streľby v dvoch mešitách v meste Christchurch na Novom Zélande. Informovala o tom agentúra AP.
Pohreby prvých dvoch obetí - 44-ročného muža a jeho 15-ročného syna - sa konali na mestskom cintoríne, na mieste vyhradenom osobitne pre pochovávanie podľa moslimského rítu. V tejto lokalite pochovajú aj mnohé ďalšie spomedzi 50 obetí. Niektoré telá však prepravia a pochovajú v ich vlasti, uviedli novozélandské úrady.
Podľa AP príbuzní už netrpezlivo čakajú na vydanie tiel obetí. Podľa moslimských zvyklostí totiž telo po smrti treba umyť a pochovať čo najrýchlejšie.
V prípade masových vrážd v Christchurchi, ku ktorým došlo minulý piatok, však polícia najskôr musí ukončiť identifikáciu tiel.
Podľa policajného komisára Mika Busha polícia identifikovala a príbuzným vydala telá 21 obetí. Agentúra AP okrem toho uviedla, že polícia nateraz oficiálne zverejnila prvých päť mien spomedzi celkovo 50 obetí streľby v mešitách v Christuchurchi. Ide o piatich mužov, ktorí prišli o život pri streľbe v mešite Al Noor.
Podľa správ z utorka večera v nemocničnej starostlivosti po útokoch zostáva 30 zranených. Stav deviatich z nich označujú lekári za kritický. V kritickom stave do nemocnice v Aucklande previezli štvorročné dievčatko. V rovnakej nemocnici je hospitalizovaný aj jej otec. Jeho stav je stabilizovaný.
Obyvatelia mesta Christchurch naďalej prinášajú kvety, pohľadnice s odkazmi či hračky k pamätníkom vytvoreným spontánne v blízkosti oboch mešít, ktoré sa minulý piatok stali terčmi útokov 28-ročného austrálskeho pravicového extrémistu Brentona Tarranta.
Tarrant predstúpi pred súd najbližšie 5. apríla. Momentálne je na samotke vo väzení Christchurchi.