Kyjev 10. októbra (TASR) - Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom zhodol na nutnosti urýchleného zvolania schôdzky lídrov G7, aby prediskutovali situáciu po pondelkovom masívnom ruskom raketovom útoku na Ukrajinu.

Ako informovala agentúra AFP, Nemecko je momentálne predsedajúcou krajinou G7. Termín mimoriadnej schôdzky zatiaľ nie je známy. Uskutoční sa zrejme online.

Zelenskyj vo svojom statuse na platforme Twitter napísal, že kancelár Scholz súhlasil so zvolaním schôdzky G7. Ukrajinský prezident dodal, že na ňom vystúpi s príhovorom, v ktorom bude informovať o "teroristických útokoch zo strany Ruska".

Dodal, že so Scholzom diskutovali aj o otázke zvýšenia tlaku na Rusko a o pomoci pri obnove poškodenej infraštruktúry.

Agreed with Chancellor @OlafScholz of holding presidency of #G7 on an urgent meeting of the Group. My speech is scheduled, in which I'll tell about the terrorist attacks by RF. We also discussed the issue of increasing pressure on RF & aid in restoring damaged infrastructure.

— Володимир Зеленський (@ZelenskyyUa) October 10, 2022

Útoky, ktoré ruská armáda podnikla v pondelok ráno, medzičasom ostro odsúdili Spojené kráľovstvo, Spojené štáty americké i Európska únia.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uviedla, že EÚ zváži uvalenie nových sankcií proti Rusku, a šéf európskej diplomacie Josep Borrell prisľúbil Ukrajine dodatočnú vojenskú pomoc.

Foto: TASR/AP

Britský minister zahraničných vecí James Cleverly označil raketové údery na Kyjev a niekoľko ďalších ukrajinských miest za "neprijateľné".

"Toto je demonštrácia slabosti (ruského prezidenta Vladimira) Putina, nie sily," napísal Cleverly na Twitteri a dodal, že už v tejto spojitosti kontaktoval svojho ukrajinského partnera Dmytra Kulebu.

Guterres: Ruské raketové útoky na Ukrajine sú neprijateľnou eskaláciou vojny

Generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) António Guterres označil pondelkové raketové útoky Ruska na Ukrajine na "neprijateľnú eskaláciu" vojny. TASR správu prevzala z agentúry AFP, ktorá sa odvoláva na Guterresovho hovorcu Stéphana Dujarrica.

"Predstavuje to ďalšiu neprijateľnú eskaláciu vojny a – ako vždy – najviac na to doplácajú civilisti," povedal hovorca.

Guterres bol podľa Dujarrica "hlboko šokovaný" rozsiahlymi raketovými útokmi ozbrojených síl Ruskej federácie, ktoré v pondelok zasiahli mestá na území Ukrajiny. Útoky si vyžiadali najmenej desať obetí na životoch, desiatky zranených a spôsobili i materiálne škody.

Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok vyhlásil, že masívne útoky sú odplatou za "teroristické" činy Kyjeva vrátane výbuchu, ktorý v sobotu poškodil Kerčský most spájajúci ruskú pevninu s anektovaným ukrajinským polostrovom Krym.

Valné zhromaždenie OSN má v pondelok mimoriadne zasadnúť s cieľom prerokovať anexiu štyroch ukrajinských regiónov Ruskom. Táto debata by však mala byť v tieni pondelkových útokov na Kyjev a ďalšie ukrajinské mestá, konštatuje AFP.

Celkovo 193 členských štátov OSN sa bude môcť na pondelkovom zasadnutí vyjadriť k rezolúcii, ktorá sa pripravuje po tom, čo Rusko minulý týždeň na pôde Bezpečnostnej rady OSN vetovalo uznesenie odsudzujúce túto anexiu. Hlasovanie sa očakáva najskôr v stredu.

Foto: TASR/AP

Stoltenberg odsúdil ruské raketové útoky na ukrajinské mestá

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg v pondelok odsúdil ruské útoky na ukrajinské mestá. Šéf NATO to uviedol po telefonáte s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Dmytrom Kulebom. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

"Hovoril som s (ukrajinským) ministrom zahraničných vecí Dmytrom Kulebom a odsúdil som tieto ruské hrozné a nevyberavé útoky na civilnú infraštruktúru na Ukrajine," napísal Stoltenberg v príspevku na sociálnej sieti Twitter. Dodal, že "NATO bude pokračovať v podpore statočného ukrajinského ľudu v boji proti agresii Kremľa tak dlho, ako to bude potrebné".

Ruské pondelkové útoky na Ukrajine podľa Macrona znamenajú zmenu vo vojne

Pondelkové ruské útoky na území Ukrajiny znamenajú "zásadnú zmenu" v charaktere vojny na Ukrajine. Vyhlásil to francúzsky prezident Emmanuel Macron. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Najvyšší predstaviteľ Francúzska – ktorý je na návšteve v departemente Mayenne na severozápade Francúzska – dodal, že po návrate do Paríža zvolá svojich diplomatických a vojenských poradcov.

Ukrajina bola v pondelok ráno vystavená mohutnému raketovému útoku, počas ktorého ruská armáda vypálila na ukrajinské územie celkovo najmenej 83 rakiet. Ukrajinská protivzdušná obrana zničila približne 43 z nich. Rusi podľa Ukrajiny do útokov nasadili aj iránske samovražedné drony.

Podľa najnovšej bilancie, ktorú na sieti Telegram zverejnila ukrajinská polícia, si pondelkové ruské útoky na mestá po celej Ukrajine vyžiadali najmenej desať mŕtvych a 60 zranených.

Český premiér: Rusko vraždí ukrajinských civilistov a šíri strach

Ruské útoky na ukrajinské mestá nie sú zamerané na poškodzovanie vojenskej infraštruktúry, ale ide o vraždenie civilného obyvateľstva a šírenie strachu. Uviedol to v pondelok český premiér Petr Fiala na sociálnej sieti Twitter, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

"Vojenská agresívna politika Ruska nesmie uspieť, myslíme na nevinné obete a podporujeme Ukrajinu v jej spravodlivom boji," napísal v tvíte Fiala.

Ruské raketové útoky na ukrajinské mestá odsúdilo aj české ministerstvo zahraničných vecí, podľa ktorého sú ďalším z prejavov ruského cynizmu a barbarstva. "Cieliť na civilistov je zbabelé. Apelujeme na Rusko, nech zastaví túto nezmyselnú vojnu!" napísal vo vyhlásení rezort diplomacie.

Česko bude aj naďalej usilovať o vytvorenie špeciálneho súdneho tribunálu, ktorý by mal priviesť k spravodlivosti všetkých zločinných predstaviteľov Ruska, doplnilo ministerstvo. Rezort zopakoval, že Česká republika bude v pomoci Ukrajine a jej občanom pokračovať. "K tomu vyzývame všetkých, pre ktorých sú sloboda, vzájomná úcta, suverenita, spolupráca, mierové spolužitie a úcta k ľudskému životu základnými prvkami medzinárodných vzťahov," vyzval rezort diplomacie.

Predsedníčka Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR Markéta Pekarová Adamová označila ruské útoky na centrum Kyjeva a obytné štvrte ukrajinských miest za ďalšie zločiny Vladimira Putina. "Ďakujem zo srdca všetkým občanom, ktorí stoja za Ukrajinou. Naša vláda jej bude naďalej pomáhať k víťazstvu," napísala Pekarová Adamová na Twitteri.

(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)

Borrell: EÚ stojí pri Ukrajine, ďalšia vojenská pomoc je na ceste

Ruský raketový útok na Kyjev a ďalšie mestá a regióny Ukrajiny, ktorý sa odohral v pondelok ráno, odsúdili viacerí predstavitelia Európskej únie a jej členských štátov. Šéf európskej diplomacie Josep Borrell zároveň uviedol, že "ďalšia vojenská pomoc pre Ukrajinu je na ceste". TASR správu prevzala z agentúr AFP a DPA.

"Takéto činy nemajú v 21. storočí čo robiť a čo najostrejšie ich odsudzujem," napísal Borrell na Twitteri. Vyjadril tiež podporu Ukrajine a prisľúbil ďalšiu dodávku vojenskej pomoci.

Foto: TASR/AP

Európska únia sa podľa Borrellovho hovorcu Petra Stana domnieva, že ruské útoky na Ukrajinu by mohli byť klasifikované ako vojnové zločiny, keďže "zasiahli civilné ciele a porušili medzinárodné humanitárne právo".

Na otázku o nasadení ruských a bieloruských regionálnych jednotiek na západných hraniciach Bieloruska, o ktorom dnes informoval tamojší prezident Alexandr Lukašenko, Stano odvetil, že "Európska únia ešte nedisponuje bližšími informáciami, no ak by sa to naozaj zrealizovalo, išlo by o ďalšiu eskaláciu vojny na Ukrajine". Dodal, že "by to zo strany EÚ nezostalo bez odpovede".

V Kyjeve sa v čase útokov nachádzal aj eurokomisár pre spravodlivosť Didier Reynders, ktorý sa musel ukryť v hotelovom bunkri, ako napísal na Twitteri.

Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová vyhlásila, že "to, čo sa deje v Kyjeve, je choré".

Útoky na ukrajinskú metropolu a ďalšie mestá odsúdil aj francúzsky prezident Emmanuel Macron. V telefonáte so svojím ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským vyjadril "hlboké znepokojenie" nad situáciou a Ukrajine prisľúbil ďalšiu vojenskú pomoc.

Michel a Leyenová odsúdili ruské raketové útoky na Ukrajine

Predseda Európskej rady Charles Michel a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová odsúdili v pondelok ruské raketové útoky na ukrajinské mestá. TASR o tom informuje na základe správy denníka The Guardian.

"Ruské ohavné útoky na Kyjev a iné ukrajinské mestá prejavujú zúfalosť Kremľa. Tieto bezhlavé útoky na civilistov sú vojnovými zločinmi. Sme zaviazaní podporovať Ukrajinu a vyvodiť voči ruskému režimu zodpovednosť. Budeme o tom hovoriť s našimi partnermi zo skupiny krajín G7," napísal Michel na Twitteri.

"Putinovo Rusko opäť ukázalo svetu, čo zastáva - je to teror a brutalita. Voči tým, ktorí sú za to zodpovední, musí byť vyvodená zodpovednosť," uviedla von der Leyenová vo videu, ktoré ju zachytáva spolu s estónskou premiérkou Kajou Kallasovou v Narve na hraničnom priechode medzi Estónskom a Ruskom. "Vyjadrujme úprimnú sústrasť našim ukrajinským priateľom. Viem, že Ukrajinci sa nenechajú zastrašiť. Ukrajinci vedia, že budeme na ich strane stáť tak dlho, ako bude potrebné," dodala predsedníčka EK.

"Musíme určite doručiť Ukrajine (systémy) vzdušnej obrany od Spojencov, aby mohla brániť svoje mestá a civilistov, pretože Rusko (vojnu) eskaluje... Stojíme na strane Ukrajiny," uviedla Kallasová vo videu.

Ukrajina bola v pondelok ráno vystavená mohutnému raketovému útoku, počas ktorého ruské sily vypálili na jej územie najmenej 83 rakiet. Podľa ukrajinskej polície si masívne raketové údery ruskej armády vyžiadali najmenej desať obetí na životoch a asi 60 zranených.

Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že útoky sú odplatou za "teroristické" činy Kyjeva vrátane výbuchu, ktorý v sobotu poškodil Kerčský most spájajúci ruskú pevninu s anektovaným ukrajinským polostrovom Krym.

Zelenskyj telefonoval s Trussovou: Ukrajina sa spolieha na vedúcu úlohu Británie

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj telefonoval v pondelok po sérii rozsiahlych ruských raketových útokov na ukrajinské mestá s britskou premiérkou Liz Trussovou. TASR o tom informuje na základe správy denníka The Guardian.

Zelenskyj sa podľa vlastných vyjadrení na Twitteri spolieha na vedúcu úlohu Londýna v "konsolidácii medzinárodnej politickej a obrannej pomoci" pre Ukrajinu, a to predovšetkým v ochrane jej vzdušného priestoru a ďalšej izolácii Ruska.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba telefonoval taktiež v pondelok so svojím britským náprotivkom Jamesom Cleverlym, ktorý ho uistil o posilnení britskej pomoci.

"Zdôraznil som, že potrebujeme vzdušné obranné systémy. Rusko musí byť uznané za teroristický štát. Tak ako Británia odolala nacistickému blitzkgriegu, Ukrajina tiež odolá ruskému raketovému blitzkriegu," uviedol Kuleba, pričom odkazoval na bombardovanie britských miest nemeckou Luftwaffe počas druhej svetovej vojny.

Ukrajina bola v pondelok ráno vystavená mohutnému raketovému útoku, počas ktorého ruské sily vypálili na jej územie najmenej 83 rakiet. Podľa ukrajinskej polície si masívne raketové údery ruskej armády vyžiadali najmenej desať mŕtvych a asi 60 zranených.

Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že útoky sú odplatou za "teroristické" činy Kyjeva vrátane výbuchu, ktorý v sobotu poškodil Kerčský most spájajúci ruskú pevninu s anektovaným ukrajinským polostrovom Krym.

Mijatovičová: Ruský režim pohŕda ľudským utrpením na Ukrajine

Ruský režim v agresii voči Ukrajine úplne pohŕda ľudským utrpením. Podľa spravodajcu TASR to v pondelok vyhlásila komisárka Rady Európy (RE) pre ľudské práva Dunja Mijatovičová.

Mijatovičová odkazovala na raketové útoky, ktoré počas nedele a v pondelok ráno zasiahli Kyjev, Záporožie, Dnipro a desiatky ďalších miest na Ukrajine. Zdôraznila, že v dôsledku týchto útokov mnohí nevinní civilisti prišli o život a mnoho ľudí bolo zranených, vrátane žien, detí a starých ľudí.

Upozornila, že k niektorým útokom, ktoré sa zamerali na obytné štvrte a centrá miest, došlo v skorých ranných hodinách alebo počas dopravnej špičky. Rovnako odsúdila aj skutočnosť, že na viacerých miestach sa ruské bombardovanie zameralo na elektrickú infraštruktúru v snahe prerušiť dodávky elektriny obyvateľom.

"Už mnoho mesiacov sú útoky proti husto osídleným mestským oblastiam, aké sa uskutočnili aj teraz, ponurou realitou ruskej vojny na Ukrajine. Tieto útoky bežne zasahujú civilnú infraštruktúru vrátane obytných štvrtí, bytových domov, nemocníc, škôl, parkov a detských ihrísk. Zabili alebo zranili tisíce ľudí. Ich rozšírený charakter spolu so zjavným nedostatkom preventívnych opatrení silne naznačuje, že môžu byť kvalifikované ako vojnové zločiny alebo zločiny proti ľudskosti," skonštatovala Mijatovičová.

Komisárska spresnila, že na túto skutočnosť upozornila aj vo svojom memorande o dôsledkoch vojny na Ukrajine na oblasť ľudských práv, ktorý zverejnila v júli.

Mijatovičová vyzvala ruskú vládu, aby zastavila toto "obrovské ľudské utrpenie" a prestala "bezostyšne" hroziť Ukrajine ďalšími údermi. Podľa jej slov by všetci tí, ktorí sú zodpovední za vážne porušovanie ľudských práv na Ukrajine, mali byť za tieto skutočnosti braní na zodpovednosť.

Biden ostro odsúdil ruské raketové útoky na ukrajinské mestá

Americký prezident Joe Biden v pondelok ostro odsúdil ruské raketové útoky na ukrajinské mestá, ktoré podľa neho "opäť ukazujú brutalitu vojny", ktorú vedie ruský prezident Vladimir Putin proti ukrajinskému ľudu. TASR o tom informuje podľa Bidenovho vyhlásenia zverejneného na oficiálnej webovej stránke Bieleho domu.

"Pri týchto útokoch boli zabití a zranení civilisti bez akéhokoľvek vojenského účelu," uviedol Biden vo vyhlásení. Zároveň vyjadril úprimnú sústrasť pozostalým po "nezmyselne zabitých" a zaželal skoré uzdravenie raneným.

Americký prezident prisľúbil, že bude spolu s americkými spojencami a partnermi naďalej vyvíjať na Rusko tlak, aby zaplatilo za svoju agresiu. "Budeme hnať Putina a Rusko na zodpovednosť za ich zverstvá a vojnové zločiny a poskytneme ukrajinským silám nevyhnutnú pomoc pre obranu ich krajiny a slobody," uviedol Biden.

"Opäť vyzývame Rusko, aby okamžite skončilo s touto nevyprovokovanou agresiou a stiahlo svojich vojakov z Ukrajiny," dodal na záver šéf Bieleho domu.

Pondelkové raketové útoky odsúdil aj americký minister zahraničných vecí Antony Blinken, ktorý ich označil za "odporné".

Blinken na sociálnej sieti Twitter uviedol, že hovoril so svojím rezortným kolegom z Ukrajiny Dmytrom Kulebom. "Budeme aj naďalej vytrvalo poskytovať ekonomickú, humanitárnu a bezpečnostnú pomoc Ukrajine, aby sa mohla brániť a postarať o svojich ľudí," napísal šéf americkej diplomacie.

Ukrajina bola v pondelok ráno vystavená mohutnému raketovému útoku, počas ktorého ruské sily vypálili na jej územie najmenej 83 rakiet. Podľa ukrajinskej polície si tieto údery ruskej armády vyžiadali najmenej desať mŕtvych a asi 60 zranených.

Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že útoky sú odplatou za "teroristické" činy Kyjeva vrátane výbuchu, ktorý v sobotu poškodil Kerčský most spájajúci ruskú pevninu s anektovaným ukrajinským polostrovom Krym.