Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V nedeľu prišlo v Himare voliť 37,61 percenta voličov, čo je o tri percentá viac ako vo voľbách minulý rok.
Autor TASR
Tirana 5. augusta (TASR) - Voľby starostu albánskeho mestečka Himara vyhral kandidát vládnucej Socialistickej strany Vangjel Tavo. Vyplýva to z predbežných výsledkov nedeľného predčasného hlasovania.
Ako v pondelok pripomenula agentúra AP, obyvatelia Himary si minuloročných komunálnych voľbách za starostu zvolili Fredisa Belerisa z tamojšej gréckej menšiny, a to aj napriek tomu, že ho dva dni pred voľbami zadržali pre podozrenie z kupovania hlasov. Od svojho zadržania bol vo väzbe a neskôr i vo väzení.
V nedeľu prišlo v Himare voliť 37,61 percenta voličov, čo je o tri percentá viac ako vo voľbách minulý rok. Podľa Ústrednej volebnej komisie (ÚVK) voľby prebehli bez problémov.
Opozícia však upozornila, že svoje volebné právo nemohlo využiť približne 6000 ľudí, a to z dôvodu neplatných dokladov.
Počas predchádzajúcich volieb pritom volebná komisia na žiadosť niektorých politických strán a na základe rozhodnutia vlády umožnila voliť aj ľuďom s neplatnými preukazmi. Tento rok podľa šéfa ÚVK Ilirjana Celibashiho takáto žiadosť nebola podaná.
Zvolený starosta má tiež grécky pôvod, podobne ako aj jeho protikandidát Petro Gjikuria. Väčšinu v miestnom zastupiteľstve majú socialisti, doplnila AP.
Prípad spomínaného Belerisa, ktorý má grécke i albánske občianstvo a v júni bol zvolený za poslanca Európskeho parlamentu (EP) za grécku vládnu konzervatívnu stranu Nová demokracia, opäť naštrbil vzťahy medzi Tiranou a Aténami. Beleris aj Atény totiž tvrdia, že jeho odsúdenie bolo politicky motivované. Grécko dokonca pohrozilo, že pozastaví snahu Albánska o vstup do Európskej únie.
Beleris dostal minulý mesiac päťdňovú priepustku z väzenia, aby sa zúčastnil na otváracom zasadnutí EP v Štrasburgu. Následne sa vrátil do Albánska, aby si odpykal zvyšok trestu, ktorý by mu mal vypršať v októbri.
Albánski predstavitelia však tvrdenia Grécka dôrazne odmietajú a odvolávajú sa na nezávislosť svojho súdnictva.
Bývalá komunistická krajina Albánsko, ktorá je členom Severoatlantickej aliancie (NATO), má historicky napäté vzťahy s Gréckom zväčša v súvislosti s otázkami práv gréckej menšiny a početnej albánskej komunity v Grécku.
Ako v pondelok pripomenula agentúra AP, obyvatelia Himary si minuloročných komunálnych voľbách za starostu zvolili Fredisa Belerisa z tamojšej gréckej menšiny, a to aj napriek tomu, že ho dva dni pred voľbami zadržali pre podozrenie z kupovania hlasov. Od svojho zadržania bol vo väzbe a neskôr i vo väzení.
V nedeľu prišlo v Himare voliť 37,61 percenta voličov, čo je o tri percentá viac ako vo voľbách minulý rok. Podľa Ústrednej volebnej komisie (ÚVK) voľby prebehli bez problémov.
Opozícia však upozornila, že svoje volebné právo nemohlo využiť približne 6000 ľudí, a to z dôvodu neplatných dokladov.
Počas predchádzajúcich volieb pritom volebná komisia na žiadosť niektorých politických strán a na základe rozhodnutia vlády umožnila voliť aj ľuďom s neplatnými preukazmi. Tento rok podľa šéfa ÚVK Ilirjana Celibashiho takáto žiadosť nebola podaná.
Zvolený starosta má tiež grécky pôvod, podobne ako aj jeho protikandidát Petro Gjikuria. Väčšinu v miestnom zastupiteľstve majú socialisti, doplnila AP.
Prípad spomínaného Belerisa, ktorý má grécke i albánske občianstvo a v júni bol zvolený za poslanca Európskeho parlamentu (EP) za grécku vládnu konzervatívnu stranu Nová demokracia, opäť naštrbil vzťahy medzi Tiranou a Aténami. Beleris aj Atény totiž tvrdia, že jeho odsúdenie bolo politicky motivované. Grécko dokonca pohrozilo, že pozastaví snahu Albánska o vstup do Európskej únie.
Beleris dostal minulý mesiac päťdňovú priepustku z väzenia, aby sa zúčastnil na otváracom zasadnutí EP v Štrasburgu. Následne sa vrátil do Albánska, aby si odpykal zvyšok trestu, ktorý by mu mal vypršať v októbri.
Albánski predstavitelia však tvrdenia Grécka dôrazne odmietajú a odvolávajú sa na nezávislosť svojho súdnictva.
Bývalá komunistická krajina Albánsko, ktorá je členom Severoatlantickej aliancie (NATO), má historicky napäté vzťahy s Gréckom zväčša v súvislosti s otázkami práv gréckej menšiny a početnej albánskej komunity v Grécku.
