Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Bosna a Hercegovina sú s Rumunskom poslednými štátmi susediacimi so Srbskom, ktoré jednostranne vyhlásenú nezávislosť Kosova neuznali.
Autor TASR
Belehrad 6. decembra (TASR) - O situácii okolo Kosova, usporiadaní desaťročia pretrvávajúcich hraničných sporov, ako aj o výstavbe diaľnice medzi Belehradom a Sarajevom sa hovorilo v stredu v srbskom hlavnom meste na stretnutí srbského prezidenta Aleksandara Vučiča s troma členmi prezídia Bosny a Hercegoviny (BaH). Informovali o tom agentúry MTI a APA.
Ako na následnej tlačovej konferencii povedal úradujúci šéf bosnianskeho prezídia Dragan Čovič, spoločne s kolegami Mladenom Ivaničom a Bakirom Izetbegovičom pricestovali do Belehradu, aby s Vučičom rokovali o sporných bilaterálnych otázkach. Bosna a Hercegovina rešpektuje územnú celistvosť Srbska a na štatút Kosova má rovnaký názor ako Srbsko, zdôraznil Čovič.
Bosna a Hercegovina sú spoločne s Rumunskom poslednými štátmi susediacimi so Srbskom, ktoré jednostranne vyhlásenú nezávislosť Kosova neuznali podobne ako viacero členských krajín Európskej únie vrátane Slovenska.
Vučič, ktorý kládol na tlačovej konferencii dôraz na význam hospodárskej spolupráce oboch krajín, zdôraznil, že BaH patrí medzi najvýznamnejších zahraničnoobchodných partnerov Srbska. Objem vzájomnej hospodárskej a obchodnej spolupráce by sa mohol ešte zvýšiť po výstavbe diaľnice medzi metropolami oboch krajín, Belehradom a Sarajevom, ku ktorej zúčastnené strany pristupujú ako k prioritnému projektu.
Aj Vučič však uviedol, že členovia bosnianskeho prezídia ho ubezpečili, že ich krajina naďalej vylučuje uznanie Kosova ako nezávislej krajiny.
Bakir Izetbegovič však neskôr zdôraznil, že zahraničná politika BaH sa robí v Sarajeve a nesú za ňu zodpovednosť všetci traja členovia prezídia. "Zohľadníme, prirodzene, postoje susedných štátov," dodal, poukazujúc na snahu krajín západného Balkánu o európsku integráciu.
Obe strany sa dlhodobo sporia o vytýčení štátnej hranice dlhej 335 kilometrov, v okolí ktorej sa nachádzajú aj dve vodné diela. Belehrad by chcel dosiahnuť, aby po vytýčení hranice obe vodné diela zostali len na srbskom území, s čím však BaH nesúhlasí. Podobný problém je aj s úsekom železničnej trate Belehrad-Podgorica, ktorá prechádza cez územie Bosny a Hercegoviny.
Ako na následnej tlačovej konferencii povedal úradujúci šéf bosnianskeho prezídia Dragan Čovič, spoločne s kolegami Mladenom Ivaničom a Bakirom Izetbegovičom pricestovali do Belehradu, aby s Vučičom rokovali o sporných bilaterálnych otázkach. Bosna a Hercegovina rešpektuje územnú celistvosť Srbska a na štatút Kosova má rovnaký názor ako Srbsko, zdôraznil Čovič.
Bosna a Hercegovina sú spoločne s Rumunskom poslednými štátmi susediacimi so Srbskom, ktoré jednostranne vyhlásenú nezávislosť Kosova neuznali podobne ako viacero členských krajín Európskej únie vrátane Slovenska.
Vučič, ktorý kládol na tlačovej konferencii dôraz na význam hospodárskej spolupráce oboch krajín, zdôraznil, že BaH patrí medzi najvýznamnejších zahraničnoobchodných partnerov Srbska. Objem vzájomnej hospodárskej a obchodnej spolupráce by sa mohol ešte zvýšiť po výstavbe diaľnice medzi metropolami oboch krajín, Belehradom a Sarajevom, ku ktorej zúčastnené strany pristupujú ako k prioritnému projektu.
Aj Vučič však uviedol, že členovia bosnianskeho prezídia ho ubezpečili, že ich krajina naďalej vylučuje uznanie Kosova ako nezávislej krajiny.
Bakir Izetbegovič však neskôr zdôraznil, že zahraničná politika BaH sa robí v Sarajeve a nesú za ňu zodpovednosť všetci traja členovia prezídia. "Zohľadníme, prirodzene, postoje susedných štátov," dodal, poukazujúc na snahu krajín západného Balkánu o európsku integráciu.
Obe strany sa dlhodobo sporia o vytýčení štátnej hranice dlhej 335 kilometrov, v okolí ktorej sa nachádzajú aj dve vodné diela. Belehrad by chcel dosiahnuť, aby po vytýčení hranice obe vodné diela zostali len na srbskom území, s čím však BaH nesúhlasí. Podobný problém je aj s úsekom železničnej trate Belehrad-Podgorica, ktorá prechádza cez územie Bosny a Hercegoviny.
