Cotonou 9. januára (TASR) - V africkej krajine Benin sa v nedeľu konali parlamentné voľby. Prvýkrát za štyri roky vlády prezidenta Patricea Talona v nich dostali povolenie kandidovať aj opoziční kandidáti, informovala agentúra AFP.

Nedeľňajšie hlasovanie bolo podľa analytikov dôležitým testom pre túto západoafrickú krajinu, kde Talonovi priaznivci tvrdia, že nastolil politický a hospodársky rozvoj, zatiaľ čo podľa kritikov sa počas jeho mandátu oslabila demokracia.

V uliciach hlavného mesta Cotonou vládol v nedeľu pokoj a všetky trhy a obchody boli zatvorené, uviedli reportéri agentúry AFP. Volebné miestnosti sa otvorili o 07.00 h miestneho času a zatvorili o 16.00 h.

Posledné parlamentné voľby - v roku 2019 - boli poznačené násilnosťami s obeťami na životoch, rekordnou neúčasťou voličov i úplným odstavením internetu. AFP pripomenula, že šlo o dianie nezvyčajné pre Benin, ktorý bol kedysi považovaný za baštu demokracie v regióne.

Opozícia sa na voľbách v roku 2019 nemohla zúčastniť. V dôsledku sprísnenia pravidiel volieb boli oprávnené uchádzať sa o priazeň voličov len dve hnutia spriaznené s prezidentom. Výsledkom bol parlament, v ktorom mali drvivú prevahu Talonovi stúpenci.

Tentoraz sa na voľbách mohlo zúčastniť sedem politických strán - vrátane troch hlásiacich sa k opozícii.

Talon sa stal prezidentom v roku 2016 a do tejto funkcie bol opätovne zvolený aj v roku 2021.

Väčšina jeho hlavných oponentov je buď vo väzení alebo v exile. AFP pripomenula, že Reckya Madougou bol odsúdený na 20 rokov väzenia za "terorizmus", zatiaľ čo vysokoškolský učiteľ Joel Aivo bol v decembri roku 2021 odsúdený na 10 rokov väzenia za "sprisahanie proti štátnej moci".

Oboch och súdil špeciálny súd zaoberajúci sa terorizmom a hospodárskymi trestnými činmi (CRIET). Kritici tvrdia, že tento súd, ktorý vytvorila Talonova vláda v roku 2016, sa využíva na potláčanie jeho oponentov.