Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Z väzenia boli prepustení na základe milosti udelenej Lukašenkom ešte 16. augusta.
Autor TASR
Minsk 22. augusta (TASR) - Nelegitímne zvolený bieloruský prezident Alexandr Lukašenko dal prepustiť ďalších najmenej 13 väzňov odsúdených v tzv. politických kauzách, informovala v stredu agentúra Reuters.
Z väzenia boli prepustení na základe milosti udelenej Lukašenkom ešte 16. augusta. Iných 18 ľudí bolo omilostených a z väzenia prepustených začiatkom júla.
Bieloruské štátne médiá vyhodnotili udelenie týchto milostí ako Lukašenkov "veľkorysý humanitárny čin". V rozhovoroch v štátnej televízii niektorí z bývalých väzňov vyjadrovali vďačnosť, ale údajne aj ľútosť nad konaním, ktoré ich priviedlo do väzenia.
Bieloruský politológ Franak Viačorka, ktorý je poradcom líderky exilovej opozície Sviatlany Cichanovskej, privítal Lukašenkom udelené milosti, ale dodal, že nepredstavujú žiadny reálny posun v jeho politike.
"Je to malý úspech diplomacie v kombinácii s medzinárodným tlakom," ozrejmil Viačorka v rozhovore agentúre Reuters. "Sme radi, lebo boli prepustení ľudia v zlom zdravotnom stave. Ich životy budú takto zachránené. Nemôžeme však povedať, že došlo k zmene politiky," dodal.
Medzi omilostenými väzňami je aj bývalá novinárka štátnej televízie, ktorá má nádor na mozgu, ako aj 74-ročný odborársky predák, tvrdí ľudskoprávna organizácia Viasna.
Viasna upozornila, že počet trestných stíhaní v Bielorusku v skutočnosti stúpa, nie klesá, pričom v júli bolo za činy súvisiace s politikou odsúdených ďalších najmenej 170 ľudí.
V Bielorusku je podľa bilancie Viasny asi 1400 politických väzňov - najznámejší sú nositeľ Nobelovej ceny za mier Ales Biaľacki, líderka protestov z roku 2020 Maryja Kalesnikavová a manžel opozičnej líderky Siarhej Cichanovski.
Podľa opozičného aktivistu Dzmitryja Balkunca je prepustenie politických väzňov výsledkom medzinárodného tlaku na Lukašenka, najmä zo strany Poľska. Poľsko je totiž hlavným bodom, cez ktorý prechádza tovar z Bieloruska do Európskej únie - po ceste i železnici -, vrátane zásielok pôvodom z Číny a Ruska.
Aktivista v rozhovore pre Reuters vyjadril nádej, že takýto tlak by mohol viesť k ďalším omilosteniam – potenciálne 30. augusta, keď Lukašenko oslávi 70. narodeniny, alebo 17. septembra, keď si Bielorusko pripomenie sviatok národnej jednoty.
Z väzenia boli prepustení na základe milosti udelenej Lukašenkom ešte 16. augusta. Iných 18 ľudí bolo omilostených a z väzenia prepustených začiatkom júla.
Bieloruské štátne médiá vyhodnotili udelenie týchto milostí ako Lukašenkov "veľkorysý humanitárny čin". V rozhovoroch v štátnej televízii niektorí z bývalých väzňov vyjadrovali vďačnosť, ale údajne aj ľútosť nad konaním, ktoré ich priviedlo do väzenia.
Bieloruský politológ Franak Viačorka, ktorý je poradcom líderky exilovej opozície Sviatlany Cichanovskej, privítal Lukašenkom udelené milosti, ale dodal, že nepredstavujú žiadny reálny posun v jeho politike.
"Je to malý úspech diplomacie v kombinácii s medzinárodným tlakom," ozrejmil Viačorka v rozhovore agentúre Reuters. "Sme radi, lebo boli prepustení ľudia v zlom zdravotnom stave. Ich životy budú takto zachránené. Nemôžeme však povedať, že došlo k zmene politiky," dodal.
Medzi omilostenými väzňami je aj bývalá novinárka štátnej televízie, ktorá má nádor na mozgu, ako aj 74-ročný odborársky predák, tvrdí ľudskoprávna organizácia Viasna.
Viasna upozornila, že počet trestných stíhaní v Bielorusku v skutočnosti stúpa, nie klesá, pričom v júli bolo za činy súvisiace s politikou odsúdených ďalších najmenej 170 ľudí.
V Bielorusku je podľa bilancie Viasny asi 1400 politických väzňov - najznámejší sú nositeľ Nobelovej ceny za mier Ales Biaľacki, líderka protestov z roku 2020 Maryja Kalesnikavová a manžel opozičnej líderky Siarhej Cichanovski.
Podľa opozičného aktivistu Dzmitryja Balkunca je prepustenie politických väzňov výsledkom medzinárodného tlaku na Lukašenka, najmä zo strany Poľska. Poľsko je totiž hlavným bodom, cez ktorý prechádza tovar z Bieloruska do Európskej únie - po ceste i železnici -, vrátane zásielok pôvodom z Číny a Ruska.
Aktivista v rozhovore pre Reuters vyjadril nádej, že takýto tlak by mohol viesť k ďalším omilosteniam – potenciálne 30. augusta, keď Lukašenko oslávi 70. narodeniny, alebo 17. septembra, keď si Bielorusko pripomenie sviatok národnej jednoty.
