Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Bieloruské úrady začali prenasledovať oponentov autoritárskeho prezidenta Alexandra Lukašenka po rozsiahlych protestoch, ktoré vyvolali sporné prezidentské voľby z augusta 2020.
Autor TASR
Minsk 17. mája (TASR) - Bieloruské úrady vo štvrtok oznámili razie a konfiškáciu majetku 104 opozičných aktivistov, ktorí utiekli z krajiny. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP.
Bieloruský vyšetrovací výbor uviedol, že najnovšie razie a konfiškácie sa zamerali na aktivistov, ktorí v zahraničí kritizovali bieloruské orgány a zúčastnili sa na zhromaždeniach, konaných pri príležitosti výročia vyhlásenia prvej Bieloruskej ľudovej republiky v Poľsku, Litve, Belgicku, Gruzínsku, Česku, USA a ďalších krajinách. Tá existovala od 25. marca 1918 len necelý rok, do februára 1919, keď krajinu ovládli Sovieti. Opozícia si výročie jej vzniku pripomína každý rok.
Bieloruské úrady informovali, že týchto ľudí začali stíhať na základe obvinení z "vytvorenia extrémistickej skupiny" či "diskreditácie Bieloruska". Za zmienené trestné činy hrozí v Bielorusku až sedemročné väzenie.
Hovorca vyšetrovacieho výboru Siarhej Kabakovič označil týchto aktivistov za "bábky na úteku", ktoré podľa neho vyzývajú na vyvíjanie ekonomického a politického tlaku na svoju vlasť.
Exilová líderka bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská, ktorá ušla z krajiny po sporných prezidentských voľbách v roku 2020, označila najnovšie razie a konfiškáciu majetku za pomstu režimu Bielorusom, ktorí pokračujú v boji proti diktatúre. "Lukašenkov režim sa snaží zasievať strach medzi Bielorusmi nielen v Bielorusku, ale aj v zahraničí... Bielorusi žijú v tvrdých podmienkach, ktoré sa zdajú byť podobné stalinskej ére - sprísňovanie represií, svojvoľné zatýkanie a neustála nestabilita," povedala.
Bieloruské úrady začali prenasledovať oponentov autoritárskeho prezidenta Alexandra Lukašenka po rozsiahlych protestoch, ktoré vyvolali sporné prezidentské voľby z augusta 2020. Lukašenko v nich oficiálne zvíťazil a zaistil sa tak šieste funkčné obdobie. Opozícia aj Západ však voľby označili za zmanipulované.
Režim následné protesty tvrdo potlačil. Ľudskoprávni aktivisti tvrdia, že počas vtedajších zásahov bolo zadržaných zhruba 35.000 ľudí, pričom za mrežami je podľa nich dodnes takmer 1400 politických väzňov vrátane laureáta Nobelovej ceny za mier za rok 2022 Alesa Biaľackého, zakladateľa ľudskoprávnej organizácie Viasna.
Protesty v roku 2020 boli najrozsiahlejším prejavom odporu v Bielorusku od roku 1994, keď sa Lukašenko dostal k moci. Z 9,5-miliónového Bieloruska odvtedy utieklo už približne pol milióna ľudí. Tamojšie úrady sa v tomto roku zamerali na zásahy proti takýmto prebehlíkom, ktorí v zahraničí vyzývajú na prísnejšie sankcie voči Bielorusku.
Bieloruský vyšetrovací výbor uviedol, že najnovšie razie a konfiškácie sa zamerali na aktivistov, ktorí v zahraničí kritizovali bieloruské orgány a zúčastnili sa na zhromaždeniach, konaných pri príležitosti výročia vyhlásenia prvej Bieloruskej ľudovej republiky v Poľsku, Litve, Belgicku, Gruzínsku, Česku, USA a ďalších krajinách. Tá existovala od 25. marca 1918 len necelý rok, do februára 1919, keď krajinu ovládli Sovieti. Opozícia si výročie jej vzniku pripomína každý rok.
Bieloruské úrady informovali, že týchto ľudí začali stíhať na základe obvinení z "vytvorenia extrémistickej skupiny" či "diskreditácie Bieloruska". Za zmienené trestné činy hrozí v Bielorusku až sedemročné väzenie.
Hovorca vyšetrovacieho výboru Siarhej Kabakovič označil týchto aktivistov za "bábky na úteku", ktoré podľa neho vyzývajú na vyvíjanie ekonomického a politického tlaku na svoju vlasť.
Exilová líderka bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská, ktorá ušla z krajiny po sporných prezidentských voľbách v roku 2020, označila najnovšie razie a konfiškáciu majetku za pomstu režimu Bielorusom, ktorí pokračujú v boji proti diktatúre. "Lukašenkov režim sa snaží zasievať strach medzi Bielorusmi nielen v Bielorusku, ale aj v zahraničí... Bielorusi žijú v tvrdých podmienkach, ktoré sa zdajú byť podobné stalinskej ére - sprísňovanie represií, svojvoľné zatýkanie a neustála nestabilita," povedala.
Bieloruské úrady začali prenasledovať oponentov autoritárskeho prezidenta Alexandra Lukašenka po rozsiahlych protestoch, ktoré vyvolali sporné prezidentské voľby z augusta 2020. Lukašenko v nich oficiálne zvíťazil a zaistil sa tak šieste funkčné obdobie. Opozícia aj Západ však voľby označili za zmanipulované.
Režim následné protesty tvrdo potlačil. Ľudskoprávni aktivisti tvrdia, že počas vtedajších zásahov bolo zadržaných zhruba 35.000 ľudí, pričom za mrežami je podľa nich dodnes takmer 1400 politických väzňov vrátane laureáta Nobelovej ceny za mier za rok 2022 Alesa Biaľackého, zakladateľa ľudskoprávnej organizácie Viasna.
Protesty v roku 2020 boli najrozsiahlejším prejavom odporu v Bielorusku od roku 1994, keď sa Lukašenko dostal k moci. Z 9,5-miliónového Bieloruska odvtedy utieklo už približne pol milióna ľudí. Tamojšie úrady sa v tomto roku zamerali na zásahy proti takýmto prebehlíkom, ktorí v zahraničí vyzývajú na prísnejšie sankcie voči Bielorusku.
