Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Krajina sa pred nedeľňajším hlasovaním zmietala v sporoch medzi odštiepeneckými pravoslávnymi Srbmi a katolíckymi Chorvátmi, ktorí požadujú väčšiu autonómiu a volebné reformy.
Autor TASR
Sarajevo 2. októbra (TASR) - Volebné miestnosti sa otvorili v nedeľu ráno v Bosne a Hercegovine, kde obyvatelia rozhodujú vo všeobecných voľbách. Volebná kampaň bola v krajine poznačená hrozbami secesie, vnútornými politickými bojmi a obavami z budúcich nepokojov, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.
Voliči v čase etnického napätia v krajine odovzdávajú svoje hlasy v závratnom počte súbojov vrátane zloženia trojčlenného predsedníctva Bosny, ústredného bosnianskeho parlamentu a parlamentov oboch entít, ako aj o prezidentovi a viceprezidentovi Republiky srbskej (RS). Volebné miestnosti sa otvorili o 7.00 h.
Agentúra AFP pripomína, že aj takmer tri desaťročia po občianskej vojne v tejto balkánskej krajine nesie Bosna bremeno etnického rozkolu. Krajine naďalej vládne nefunkčný administratívny systém vytvorený na základe mierovej dohody z Daytonu v roku 1995. Dohodou sa skončila krvavá občianska vojna, z veľkej časti sa ňou však nepodarilo vytvoriť rámec pre politický rozvoj krajiny.
Bosna tak zostáva rozdelená na srbskú entitu - Republiku srbskú (RS) - a moslimsko-chorvátsku federáciu, ktorým vládne slabá centrálna vláda, píše AFP.
Po skončení vojny etnické politické strany dlho zneužívali rozdelenie krajiny v snahe udržať si moc. "Nedúfam v nič. Volím, pretože to je jediná vec, ktorú ako jednotlivec môžem urobiť," uviedla 57-ročná ekonómka Amra Bašičová, ktorá svoj hlas odovzdala v hlavnom meste Sarajevo.
Krajina sa pred nedeľňajším hlasovaním zmietala v sporoch medzi odštiepeneckými pravoslávnymi Srbmi a katolíckymi Chorvátmi, ktorí požadujú väčšiu autonómiu a volebné reformy.
Aj moslimskí Bosniaci rozhodujú o tom, či budú hlasovať za nesúrodú 11-strannú koalíciu, ktorá sa snaží zbaviť vlády Stranu demokratickej akcie (SDA). Strana je vedená Bakirom Izetbegovičom, synom prvého prezidenta nezávislej Bosny, a z veľkej časti dominuje na politickej scéne krajiny už niekoľko desaťročí.
Mnoho voličov je toho názoru, že je málo mladých kandidátov, ktorí by ponúkali svieže nápady.
O tretie funkčné obdobie na poste prezidenta RS sa uchádza aj separatistický líder bosnianskych Srbov Milorad Dodik. Dodik za posledný rok vyvolával napätie výzvami, aby sa bosnianski Srbi ešte viac oddelili od centrálnych inštitúcií krajiny, za čo si v januári vyslúžil nové sankcie zo strany USA.
Voliči v čase etnického napätia v krajine odovzdávajú svoje hlasy v závratnom počte súbojov vrátane zloženia trojčlenného predsedníctva Bosny, ústredného bosnianskeho parlamentu a parlamentov oboch entít, ako aj o prezidentovi a viceprezidentovi Republiky srbskej (RS). Volebné miestnosti sa otvorili o 7.00 h.
Agentúra AFP pripomína, že aj takmer tri desaťročia po občianskej vojne v tejto balkánskej krajine nesie Bosna bremeno etnického rozkolu. Krajine naďalej vládne nefunkčný administratívny systém vytvorený na základe mierovej dohody z Daytonu v roku 1995. Dohodou sa skončila krvavá občianska vojna, z veľkej časti sa ňou však nepodarilo vytvoriť rámec pre politický rozvoj krajiny.
Bosna tak zostáva rozdelená na srbskú entitu - Republiku srbskú (RS) - a moslimsko-chorvátsku federáciu, ktorým vládne slabá centrálna vláda, píše AFP.
Po skončení vojny etnické politické strany dlho zneužívali rozdelenie krajiny v snahe udržať si moc. "Nedúfam v nič. Volím, pretože to je jediná vec, ktorú ako jednotlivec môžem urobiť," uviedla 57-ročná ekonómka Amra Bašičová, ktorá svoj hlas odovzdala v hlavnom meste Sarajevo.
Krajina sa pred nedeľňajším hlasovaním zmietala v sporoch medzi odštiepeneckými pravoslávnymi Srbmi a katolíckymi Chorvátmi, ktorí požadujú väčšiu autonómiu a volebné reformy.
Aj moslimskí Bosniaci rozhodujú o tom, či budú hlasovať za nesúrodú 11-strannú koalíciu, ktorá sa snaží zbaviť vlády Stranu demokratickej akcie (SDA). Strana je vedená Bakirom Izetbegovičom, synom prvého prezidenta nezávislej Bosny, a z veľkej časti dominuje na politickej scéne krajiny už niekoľko desaťročí.
Mnoho voličov je toho názoru, že je málo mladých kandidátov, ktorí by ponúkali svieže nápady.
O tretie funkčné obdobie na poste prezidenta RS sa uchádza aj separatistický líder bosnianskych Srbov Milorad Dodik. Dodik za posledný rok vyvolával napätie výzvami, aby sa bosnianski Srbi ešte viac oddelili od centrálnych inštitúcií krajiny, za čo si v januári vyslúžil nové sankcie zo strany USA.
