Brusel 15. decembra (TASR) - V stredu popoludní sa v Bruseli začal v Bruseli summit EÚ - Východné partnerstvo. Diskusie lídrov 27-člennej Únie s najvyššími predstaviteľmi Arménska, Azerbajdžanu, Gruzínska, Moldavska a Ukrajiny, prebiehajú v dobe, keď Rusko mobilizuje svoje sily na hraniciach s Ukrajinou a Bielorusko hybridnými útokmi ohrozuje stabilitu EÚ.
Zo šestice krajín postsovietskeho regiónu, ktoré patria do formátu Východného partnerstva tentoraz "vypadlo" Bielorusko, ktoré po vlaňajších sporných prezidentských voľbách a represiách voči demonštrujúcim občanom čelí sankciám eurobloku.
Do Bruselu však pri tejto príležitosti pricestovala aj exilová líderka bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská, ktorá sa mimo oficiálnych summitových rokovaní stretla s viacerými lídrami členských krajín a predstaviteľmi inštitúcií EÚ.
Bilaterálne rokovanie s Cichanovskou po príchode do Bruselu absolvoval aj predseda vlády SR Eduard Heger.
Premiér SR Eduard Heger prichádza na summit EÚ a krajín Východného partnerstva v Bruseli 15. decembra 2021.Foto: TASR/AP
Predseda Európskej rady Charles Michel už v utorok večer stretol s lídrami Arménska a Azerbajdžanu v snahe upokojiť napätie medzi oboma krajinami v súvislosti so sporným regiónom Náhorný Karabach.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa ešte pred summitom stretol s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a nemeckým kancelárom Olafom Scholzom, ktorých krajiny sa dlhodobo angažujú pri riešení konfliktu na východe Ukrajiny.
Na snímke zľava francúzsky prezident Emmanuel Macron a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenský počas stretnuta v rámci samitu EÚ a krajín Východného partnerstva v Bruseli 15. decembra 2021.Foto: TASR/AP
Hlavnou myšlienkou Východného partnerstva je pomáhať bývalým postsovietskym krajinám v tesnom susedstve Únie osvojovať si normy a hodnoty eurobloku, pomáhať pri budovaní stability a demokracie v týchto krajinách a nadväzovaní užších obchodných vzťahov.
Režim ruského prezidenta Vladimira Putina sa nechce vzdať vplyvu na bývalé sovietske republiky a svojim konaním sťažuje ich prípadný vstup do EÚ alebo NATO. Členské krajiny EÚ však zásadne odmietajú koncept ruskej sféry vplyvu a trvajú na tom, že členovia Východného partnerstva si ako suverénne krajiny môžu slobodne zvoliť svoje vlastné strategické smerovanie a rozhodnúť sa aj pre prípadný vstup do nadnárodných organizácií.
