Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hlavnými témami prvého stretnutia by mali byť práva občanov, finančné vyrovnanie a severoírska hranica.
Autor TASR
,aktualizované Brusel 19. júna (TASR) – Prvé kolo rokovaní o odchode Spojeného kráľovstva z EÚ sa oficiálne začne dnes o 11.00 h. Za rokovacím stolom sa stretnú tímy vedené vyjednávačom EÚ Michelom Barnierom a britským ministrom pre brexit Davidom Davisom. Hlavnými témami prvého stretnutia by mali byť práva občanov, finančné vyrovnanie a severoírska hranica.
Britskí a európski vyjednávači sa dnes prvýkrát stretnú v budove Európskej komisie v Bruseli, čím sa oficiálne začnú rokovania o brexite. Prvé jednodňové stretnutie má slúžiť na dohodu o programe rokovaní na najbližšie mesiace.
Európska únia dlhodobo opakuje, že pri brexite má tri priority a samotné rokovania chce rozdeliť na dve časti. V prvej časti rokovaní mieni jednak nájsť zhodu na právnom statuse obyvateľov Únie žijúcich v Británii a naopak, stanovení výšky finančných záväzkov, ktoré musí Londýn splatiť za členstvo; a jednak zabrániť vzniku tvrdej hranice medzi Severným Írskom a Írskou republikou. Až po dostatočnom pokroku v týchto témach je EÚ ochotná hovoriť o usporiadaní vzťahov s Britániou po jej odchode zo spoločenstva.
Britská premiérka Theresa Mayová sa však nachádza v zložitej situácii a pravdepodobne vytvorí menšinovú vládu. Situáciu jej skomplikovali predčasné voľby, ktoré sama iniciovala, ale prišla v nich o väčšinu v parlamente.
Mayová pred voľbami presadzovala tvrdý brexit a vyžadovala súbežné rokovania o odchode z Únie a o budúcom nastavení ekonomických vzťahov. Oslabenie mandátu vo voľbách by mohlo jej postoj zmierniť. Časopis Politico s odvolaním sa na diplomatické zdroje informoval, že Londýn súhlasil s požiadavkou Únie, aby sa najprv rokovalo o brexite a až potom o nastavení obchodných vzťahov po brexite.
Tlačová konferencia vedúcich vyjednávačov Davida Davisa a Michela Barniera je naplánovaná na 18.30 h.
Dôraz na výhodnú dohodu o nastavení vzťahov medzi Spojeným kráľovstvom a Európskou úniou dnes vyslovil britský minister zahraničných vecí Boris Johnson. Brexit podľa neho z dlhodobého hľadiska bude prospešný pre obe strany. Povedal to v Luxemburgu pred začiatkom zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci, ktoré má bohatý program.
Šéf britskej diplomacie pri otázke na dnešný prvý deň rokovaní o brexite upriamil pozornosť na zmluvu o budúcom usporiadaní obchodných vzťahov medzi Britániou a EÚ. Nazdáva sa, že rokovania povedú k riešeniu, ktoré bude prijateľné pre obe strany.
"Bude veľa diskusií o povahe dohody, ktorú chceme uzavrieť. Najdôležitejšie však teraz je vzhliadnuť k horizontu, pouvažovať o budúcnosti a novom hlbokom a špeciálnom partnerstve, ktoré si chceme vybudovať. Z dlhodobého hľadiska to bude dobré pre Britániu i zvyšok Európy," vyhlásil v Luxemburgu.
Johnson pripomenul, že dnes sa stretne s rezortnými kolegami prvýkrát od nedávnych teroristických útokov v Londýne. Za Britániu vyjadril odhodlanie bojovať proti terorizmu v spolupráci s internetovými platformami, aby obmedzil priestor pre spolčovanie teroristov na internete.
Práve boj proti terorizmu a obranná spolupráca medzi EÚ a NATO bude jednou z tém dnešného stretnutia. Ministri budú diskutovať aj o nelegálnej migrácii do Európy a pozastavia sa pri Mali, kde v nedeľu opäť útočili islamská radikáli, tentoraz na hotelový komplex. V Mali pôsobí nevojenská misia EÚ.
V neposlednom rade budú ministri diskutovať o diplomatickom konflikte v Perzskom zálive, kde sa Katar ocitol v nemilosti okolitých arabských štátov. Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Federica Mogheriniová dnes uviedla, že štáty v regióne sú spojencami EÚ v boji proti terorizmu a ekonomickými partnermi, a je preto aj v európskom záujme, aby sa podarilo diplomatickú krízu zažehnať.
"Som v každodennom kontakte so všetkými relevantnými aktérmi, napríklad s ministrami zahraničných vecí Saudskej Arábie, Spojených arabských emirátov a Kuvajtu. Očakávam dnes od ministrov vyslovenie jednoty a odhodlanie EÚ podporiť našich priateľov a bratov v tejto zložitej situácii, potrebujú našu podporu a my sme pripravení im pomôcť," vyhlásila Mogheriniová.
Na dnešnom zasadnutí sa očakáva prijatie rozhodnutia o ročnom predĺžení sankcií uvalených na Ruskom anektovaný ukrajinský polostrov Krym.
Spojené kráľovstvo a Európsku úniu viac vecí spája, než rozdeľuje, uviedol dnes pred začiatkom prvého dňa rokovaní o brexite britský minister pre otázky odchodu Británie z EÚ David Davis. Vyslovil odhodlanie dospieť k dohode výhodnej tak pre občanov, ako aj pre obe rokovacie strany. Hlavný vyjednávač Únie pre brexit Michel Barnier si od dnešného stretnutia sľubuje dohodu o prioritách a rozvrhu rokovaní s Londýnom.
"Viac vecí nás spája, než rozdeľuje. Hoci nás počas rokovaní bezpochyby čakajú náročné momenty, my spravíme všetko preto, aby sme dosiahli dohodu v najlepšom záujme pre všetkých občanov. Preto začíname tieto rokovania v pozitívnom a konštruktívnom tóne, odhodlaní vybudovať silné a špeciálne partnerstvo medzi Britániou a našimi európskymi priateľmi a spojencami," uviedol pred začiatkom rokovaní Davis.
V krátkom vyhlásení sa tiež zmienil, že Britániu a Úniu spájajú spoločné hodnoty. Podobne ako britský minister zahraničných vecí Boris Johnson zdôraznil aj on dohodu o budúcom usporiadaní vzťahov, o ktorej chce však Únia rokovať až po dosiahnutí dostatočného pokroku v otázke práv občanov, finančného vyrovnania a hraníc medzi Severným Írskom a Írskou republikou.
"Dnes spúšťame rokovania o odchode Británie z EÚ. Náš cieľ je jasný, musíme sa najprv zbaviť neistôt spôsobených brexitom. V prvom rade neistôt pre občanov, ale aj pre užívateľov výhod politík EÚ a pri hraniciach, predovšetkým v Írsku. Dúfam, že sa nám dnes podarí zhodnúť na prioritách a rozvrhu rokovaní, čo by mi umožnilo na neskôr v týždni na summite Európskej rady povedať, že sme rokovania otvorili konštruktívne," uviedol Barnier.
Lídri členských štátov sa stretnú vo štvrtok a v piatok na summite v Bruseli. Zúčastní sa na ňom aj Barnier a bude referovať, na čom sa počas prvých rokovaní s britskou stranou dohodol.
Barnier aj Davis vyjadrili sústrasť rodinám obetí požiaru v Portugalsku a tragických udalostí, ktoré sa stali v Británii minulý týždeň. V stredu tam pri požiari výškovej budovy zahynuli desiatky ľudí a v nedeľu zase dodávka vrazila do davu moslimov pred mešitou.
18.-19. februára 2016 - Európska únia (EÚ) dala dohodou, ktorú odsúhlasili lídri členských štátov na summite v Bruseli, šancu Británii zostať v dvadsaťosemčlennom bloku. Referendum o zotrvaní Spojeného kráľovstva v Európskej únii sa uskutočnilo 23. júna 2016. Rozhodla o tom 20. februára britská vláda na svojom mimoriadnom zasadaní v Londýne.
23. júna 2016 - Britskí voliči v referende rozhodli o vystúpení svojej krajiny z Európskej únie. Po sčítaní všetkých hlasov to oficiálne oznámila volebná komisia Spojeného kráľovstva. Predsedníčka volebnej komisie Jenny Watsonová na radnici v severoanglickom Machestri uviedla, že potvrdzuje celkovo 33.577.342 odovzdaných hlasov. Z nich 16.141.241 bolo za zotrvanie Británie v EÚ a 17.410.742 za vystúpenie z únie. Zvyšných 25.359 hlasov bolo neplatných.
Za tzv. brexit teda hlasovalo 51,9 percenta zúčastnených voličov, pokiaľ za zotrvanie Spojeného kráľovstva v EÚ sa ich vyslovilo 48,1 percenta. Účasť na referende dosiahla 72,2 percenta registrovaných voličov. Vystúpenie z EÚ získalo väčšinu hlasov v Anglicku a vo Walese, zatiaľ čo opačný tábor zvíťazil v Škótsku a v Severnom Írsku. Odporcovia brexitu mali prevahu vo všetkých volebných obvodoch na území Škótska, ako aj vo väčšine častí Londýna, v Liverpoole či Newcastli. V Anglicku hlasovalo za vystúpenie z EÚ 53,4 percenta voličov, opačný názor vyslovilo 46,6 tamojších hlasujúcich. Vo Walese bol pomer hlasov 52,5 k 47,5 percenta v prospech brexitu. Škótski voliči sa jasnou väčšinou 62,0 percenta vyslovili za zotrvanie Británie v únii, proti nemu tam hlasovalo 38,0 percenta zúčastnených. V Severnom Írsku dopadlo hlasovanie pomerom 55,8 k 44,2 percenta v prospech pokračovanie britského členstva v EÚ.
11. júla 2016 - Theresa Mayová bola zvolená za novú predsedníčku britskej Konzervatívnej strany s "okamžitou platnosťou".
13. júla 2016 - Britský premiér David Cameron sa definitívne rozlúčil s rezidenciou na Downing Street č. 10 a sprevádzaný manželkou a troma deťmi navštívil kráľovnú v Buckinghamskom paláci, ktorej oficiálne odovzdal svoju rezignáciu. Kráľovná Alžbeta II. jeho demisiu prijala. Ihneď nato dorazila do kráľovského paláca nová predsedníčka Konzervatívnej strany Theresa Mayová, ktorú kráľovná poverila zostavením novej vlády.
24. januára 2017 - Britský najvyšší súd rozhodol, že vláda premiérky Theresy Mayovej musí získať súhlas parlamentu, kým spustí proces odchodu Spojeného kráľovstva z Európskej únie, teda tzv. brexit.
8. februára 2017 - Poslanci Dolnej snemovne britského parlamentu dali vláde premiérky Theresy Mayovej "zelenú", aby spustila proces odchodu Spojeného kráľovstva z Európskej únie na základe článku 50 Lisabonskej zmluvy. Poslanci po trojdňovej rozprave pomerom hlasov 494 k 122 v treťom čítaní schválili návrh zákona o notifikácii vystúpenia z EÚ. Škótsky parlament 7.2.2017 pomerom hlasov 90 k 34 hlasoval proti schváleniu zákona o spustení brexitu, jeho hlasovanie však malo iba symbolický význam.
1. marca 2017 - Snemovňa lordov britského parlamentu schválila pomerom hlasov 358 k 256 dodatok k zákonu o brexite, ktorý chráni práva troch miliónov občanov Európskej únie žijúcich v Británii.
7. marca 2017 - Lord Michael Heseltine, bývalý námestník britskej premiérky Margaret Thatcherovej, bol vládou Theresy Mayovej zbavený funkcie poradcu vlády pre viacero oblastí po tom, ako sa v Snemovni lordov postavil na čelo rebélie proti vládnym zákonom týkajúcim sa brexitu. Mayová zbavila Heseltina všetkých piatich vládnych funkcií po tom, ako v hornej snemovni predniesol prejav, v ktorom žiadal, aby parlament mal právo vetovať výsledok vyjednávania vlády s Bruselom ohľadom brexitu, čím - spolu s ďalšími 13 konzervatívcami podporil opozičných labouristov.
7. marca 2017 - Horná komora britského parlamentu schválila ďalší dodatok k návrhu zákona britskej premiérky Theresy Mayovej, v ktorom sa požaduje, aby konečnú dohodu medzi Londýnom a Bruselom o tzv. brexite ešte schválili obe komory parlamentu. Snemovňa lordov prijala dodatok navrhovaný opozičnými labouristami po trojhodinovej rozprave v pomere 366 ku 268 hlasom.
13. marca 2017 - Britský parlament schválil v pôvodnej podobe návrh zákona o brexite. Stalo sa tak po tom, ako horná komora parlamentu - Snemovňa lordov - netrvala na dvoch dodatkoch, ktoré do zákona presadila a Dolná snemovňa ich krátko predtým zamietla. Dolná snemovňa 13.3. najprv zamietla dva dodatky k návrhu zákona o brexite, ktoré začiatkom marca odhlasovala horná komora parlamentu - Snemovňa lordov. Tá následne o zákone opäť hlasovala, tentoraz však svoj odpor vzdala a schválila ho bez dodatkov. Prvý odmietla pomerom hlasov 274:135, druhý 274:118. Zákon o brexite bol tak definitívne schválený. Horná komora pozmenila vládny návrh zákona dvoma dodatkami: jeden chráni práva občanov EÚ žijúcich v Británii a druhý zaručuje britskému parlamentu hlasovanie o akejkoľvek dosiahnutej dohode o brexite ešte skôr, ako ju ratifikuje Európsky parlament. Proti prvému z nich hlasovalo v pondelok 335 poslancov Dolnej snemovne, za ich bolo 287. Proti druhému dodatku bolo 331 zákonodarcov, 286 ho podporilo.
16. marca 2017 - Kráľovná Alžbeta II. schválila návrh zákona umožňujúci Británii začať proces odchodu z Európskej únie. Z návrhu sa tak stal zákon.
28. marca 2017 - Britská premiérka Theresa Mayová podpísala list, ktorým Spojené kráľovstvo oficiálne požiadalo o odchod z Európskej únie.
29. marca 2017 - Spojené kráľovstvo oficiálne listom oznámilo aktivovanie článku 50 Lisabonskej zmluvy, ktorým sa spustil proces odchodu tejto ostrovnej krajiny z Európskej únie. List, podpísaný britskou premiérkou Theresou Mayovou, osobne prevzal v Bruseli od britského veľvyslanca Tima Barrowa predseda Európskej rady Donald Tusk.
3. mája 2017 - Hlavný vyjednávač EÚ pre brexit Michel Barnier v Bruseli zverejnil technické detaily usmernení, podľa ktorých sa jeho tím bude riadiť počas rokovaní s Londýnom o spôsobe odchodu Spojeného kráľovstva z Európskej únie.
8. júna 2017 - Britskí voliči hlasovali v predčasných parlamentných voľbách. Konzervatívna strana britskej premiérky Theresy Mayovej prišla vo voľbách o absolútnu väčšinu v parlamente. Straty kresiel v prospech labouristov a liberálnych demokratov zaznamenala v Anglicku i Walese napriek tomu, že jej podiel hlasov oproti predošlým voľbám narástol. Bude mať o 12 parlamentných kresiel menej ako doposiaľ. Na väčšinu v Dolnej snemovni by potrebovala 326 poslancov. Hlavná opozičná Labouristická strana získala v novozvolenom parlamente 261 mandátov, teda o 29 viac ako vo voľbách v roku 2015. Tretia skončila Škótska národná strana (SNP), ktorá však bude mať len 35 poslancov namiesto doterajších 56. Strana Liberálni demokrati obsadí 12 kresiel, o štyri viac než doteraz.
9. júna 2017 - Britská premiérka Theresa Mayová oznámila, že zostane vo funkcii po tom, ako dostala od kráľovnej Alžbety II. súhlas s vytvorením menšinovej vlády. Dodala, že bude spolupracovať so severoírskou Demokratickou unionistickou stranou (DUP).
11. júna 2017 - Britská premiérka Theresa Mayová zrekonštruovala svoju vládu, v ktorej si ponechala všetkých doterajších kľúčových ministrov.
Britskí a európski vyjednávači sa dnes prvýkrát stretnú v budove Európskej komisie v Bruseli, čím sa oficiálne začnú rokovania o brexite. Prvé jednodňové stretnutie má slúžiť na dohodu o programe rokovaní na najbližšie mesiace.
Európska únia dlhodobo opakuje, že pri brexite má tri priority a samotné rokovania chce rozdeliť na dve časti. V prvej časti rokovaní mieni jednak nájsť zhodu na právnom statuse obyvateľov Únie žijúcich v Británii a naopak, stanovení výšky finančných záväzkov, ktoré musí Londýn splatiť za členstvo; a jednak zabrániť vzniku tvrdej hranice medzi Severným Írskom a Írskou republikou. Až po dostatočnom pokroku v týchto témach je EÚ ochotná hovoriť o usporiadaní vzťahov s Britániou po jej odchode zo spoločenstva.
Britská premiérka Theresa Mayová sa však nachádza v zložitej situácii a pravdepodobne vytvorí menšinovú vládu. Situáciu jej skomplikovali predčasné voľby, ktoré sama iniciovala, ale prišla v nich o väčšinu v parlamente.
Mayová pred voľbami presadzovala tvrdý brexit a vyžadovala súbežné rokovania o odchode z Únie a o budúcom nastavení ekonomických vzťahov. Oslabenie mandátu vo voľbách by mohlo jej postoj zmierniť. Časopis Politico s odvolaním sa na diplomatické zdroje informoval, že Londýn súhlasil s požiadavkou Únie, aby sa najprv rokovalo o brexite a až potom o nastavení obchodných vzťahov po brexite.
Tlačová konferencia vedúcich vyjednávačov Davida Davisa a Michela Barniera je naplánovaná na 18.30 h.
Johnson: Dohoda o budúcich vzťahoch medzi EÚ a Britániou je kľúčová
Dôraz na výhodnú dohodu o nastavení vzťahov medzi Spojeným kráľovstvom a Európskou úniou dnes vyslovil britský minister zahraničných vecí Boris Johnson. Brexit podľa neho z dlhodobého hľadiska bude prospešný pre obe strany. Povedal to v Luxemburgu pred začiatkom zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci, ktoré má bohatý program.
Šéf britskej diplomacie pri otázke na dnešný prvý deň rokovaní o brexite upriamil pozornosť na zmluvu o budúcom usporiadaní obchodných vzťahov medzi Britániou a EÚ. Nazdáva sa, že rokovania povedú k riešeniu, ktoré bude prijateľné pre obe strany.
"Bude veľa diskusií o povahe dohody, ktorú chceme uzavrieť. Najdôležitejšie však teraz je vzhliadnuť k horizontu, pouvažovať o budúcnosti a novom hlbokom a špeciálnom partnerstve, ktoré si chceme vybudovať. Z dlhodobého hľadiska to bude dobré pre Britániu i zvyšok Európy," vyhlásil v Luxemburgu.
Johnson pripomenul, že dnes sa stretne s rezortnými kolegami prvýkrát od nedávnych teroristických útokov v Londýne. Za Britániu vyjadril odhodlanie bojovať proti terorizmu v spolupráci s internetovými platformami, aby obmedzil priestor pre spolčovanie teroristov na internete.
Práve boj proti terorizmu a obranná spolupráca medzi EÚ a NATO bude jednou z tém dnešného stretnutia. Ministri budú diskutovať aj o nelegálnej migrácii do Európy a pozastavia sa pri Mali, kde v nedeľu opäť útočili islamská radikáli, tentoraz na hotelový komplex. V Mali pôsobí nevojenská misia EÚ.
V neposlednom rade budú ministri diskutovať o diplomatickom konflikte v Perzskom zálive, kde sa Katar ocitol v nemilosti okolitých arabských štátov. Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Federica Mogheriniová dnes uviedla, že štáty v regióne sú spojencami EÚ v boji proti terorizmu a ekonomickými partnermi, a je preto aj v európskom záujme, aby sa podarilo diplomatickú krízu zažehnať.
"Som v každodennom kontakte so všetkými relevantnými aktérmi, napríklad s ministrami zahraničných vecí Saudskej Arábie, Spojených arabských emirátov a Kuvajtu. Očakávam dnes od ministrov vyslovenie jednoty a odhodlanie EÚ podporiť našich priateľov a bratov v tejto zložitej situácii, potrebujú našu podporu a my sme pripravení im pomôcť," vyhlásila Mogheriniová.
Na dnešnom zasadnutí sa očakáva prijatie rozhodnutia o ročnom predĺžení sankcií uvalených na Ruskom anektovaný ukrajinský polostrov Krym.
Davis: EÚ a Britániu viac vecí spája, než rozdeľuje
Spojené kráľovstvo a Európsku úniu viac vecí spája, než rozdeľuje, uviedol dnes pred začiatkom prvého dňa rokovaní o brexite britský minister pre otázky odchodu Británie z EÚ David Davis. Vyslovil odhodlanie dospieť k dohode výhodnej tak pre občanov, ako aj pre obe rokovacie strany. Hlavný vyjednávač Únie pre brexit Michel Barnier si od dnešného stretnutia sľubuje dohodu o prioritách a rozvrhu rokovaní s Londýnom.
"Viac vecí nás spája, než rozdeľuje. Hoci nás počas rokovaní bezpochyby čakajú náročné momenty, my spravíme všetko preto, aby sme dosiahli dohodu v najlepšom záujme pre všetkých občanov. Preto začíname tieto rokovania v pozitívnom a konštruktívnom tóne, odhodlaní vybudovať silné a špeciálne partnerstvo medzi Britániou a našimi európskymi priateľmi a spojencami," uviedol pred začiatkom rokovaní Davis.
V krátkom vyhlásení sa tiež zmienil, že Britániu a Úniu spájajú spoločné hodnoty. Podobne ako britský minister zahraničných vecí Boris Johnson zdôraznil aj on dohodu o budúcom usporiadaní vzťahov, o ktorej chce však Únia rokovať až po dosiahnutí dostatočného pokroku v otázke práv občanov, finančného vyrovnania a hraníc medzi Severným Írskom a Írskou republikou.
"Dnes spúšťame rokovania o odchode Británie z EÚ. Náš cieľ je jasný, musíme sa najprv zbaviť neistôt spôsobených brexitom. V prvom rade neistôt pre občanov, ale aj pre užívateľov výhod politík EÚ a pri hraniciach, predovšetkým v Írsku. Dúfam, že sa nám dnes podarí zhodnúť na prioritách a rozvrhu rokovaní, čo by mi umožnilo na neskôr v týždni na summite Európskej rady povedať, že sme rokovania otvorili konštruktívne," uviedol Barnier.
Lídri členských štátov sa stretnú vo štvrtok a v piatok na summite v Bruseli. Zúčastní sa na ňom aj Barnier a bude referovať, na čom sa počas prvých rokovaní s britskou stranou dohodol.
Barnier aj Davis vyjadrili sústrasť rodinám obetí požiaru v Portugalsku a tragických udalostí, ktoré sa stali v Británii minulý týždeň. V stredu tam pri požiari výškovej budovy zahynuli desiatky ľudí a v nedeľu zase dodávka vrazila do davu moslimov pred mešitou.
Tieto udalosti sa spájajp s odchodom Británie z EÚ:
18.-19. februára 2016 - Európska únia (EÚ) dala dohodou, ktorú odsúhlasili lídri členských štátov na summite v Bruseli, šancu Británii zostať v dvadsaťosemčlennom bloku. Referendum o zotrvaní Spojeného kráľovstva v Európskej únii sa uskutočnilo 23. júna 2016. Rozhodla o tom 20. februára britská vláda na svojom mimoriadnom zasadaní v Londýne.
23. júna 2016 - Britskí voliči v referende rozhodli o vystúpení svojej krajiny z Európskej únie. Po sčítaní všetkých hlasov to oficiálne oznámila volebná komisia Spojeného kráľovstva. Predsedníčka volebnej komisie Jenny Watsonová na radnici v severoanglickom Machestri uviedla, že potvrdzuje celkovo 33.577.342 odovzdaných hlasov. Z nich 16.141.241 bolo za zotrvanie Británie v EÚ a 17.410.742 za vystúpenie z únie. Zvyšných 25.359 hlasov bolo neplatných.
Za tzv. brexit teda hlasovalo 51,9 percenta zúčastnených voličov, pokiaľ za zotrvanie Spojeného kráľovstva v EÚ sa ich vyslovilo 48,1 percenta. Účasť na referende dosiahla 72,2 percenta registrovaných voličov. Vystúpenie z EÚ získalo väčšinu hlasov v Anglicku a vo Walese, zatiaľ čo opačný tábor zvíťazil v Škótsku a v Severnom Írsku. Odporcovia brexitu mali prevahu vo všetkých volebných obvodoch na území Škótska, ako aj vo väčšine častí Londýna, v Liverpoole či Newcastli. V Anglicku hlasovalo za vystúpenie z EÚ 53,4 percenta voličov, opačný názor vyslovilo 46,6 tamojších hlasujúcich. Vo Walese bol pomer hlasov 52,5 k 47,5 percenta v prospech brexitu. Škótski voliči sa jasnou väčšinou 62,0 percenta vyslovili za zotrvanie Británie v únii, proti nemu tam hlasovalo 38,0 percenta zúčastnených. V Severnom Írsku dopadlo hlasovanie pomerom 55,8 k 44,2 percenta v prospech pokračovanie britského členstva v EÚ.
11. júla 2016 - Theresa Mayová bola zvolená za novú predsedníčku britskej Konzervatívnej strany s "okamžitou platnosťou".
13. júla 2016 - Britský premiér David Cameron sa definitívne rozlúčil s rezidenciou na Downing Street č. 10 a sprevádzaný manželkou a troma deťmi navštívil kráľovnú v Buckinghamskom paláci, ktorej oficiálne odovzdal svoju rezignáciu. Kráľovná Alžbeta II. jeho demisiu prijala. Ihneď nato dorazila do kráľovského paláca nová predsedníčka Konzervatívnej strany Theresa Mayová, ktorú kráľovná poverila zostavením novej vlády.
24. januára 2017 - Britský najvyšší súd rozhodol, že vláda premiérky Theresy Mayovej musí získať súhlas parlamentu, kým spustí proces odchodu Spojeného kráľovstva z Európskej únie, teda tzv. brexit.
8. februára 2017 - Poslanci Dolnej snemovne britského parlamentu dali vláde premiérky Theresy Mayovej "zelenú", aby spustila proces odchodu Spojeného kráľovstva z Európskej únie na základe článku 50 Lisabonskej zmluvy. Poslanci po trojdňovej rozprave pomerom hlasov 494 k 122 v treťom čítaní schválili návrh zákona o notifikácii vystúpenia z EÚ. Škótsky parlament 7.2.2017 pomerom hlasov 90 k 34 hlasoval proti schváleniu zákona o spustení brexitu, jeho hlasovanie však malo iba symbolický význam.
1. marca 2017 - Snemovňa lordov britského parlamentu schválila pomerom hlasov 358 k 256 dodatok k zákonu o brexite, ktorý chráni práva troch miliónov občanov Európskej únie žijúcich v Británii.
7. marca 2017 - Lord Michael Heseltine, bývalý námestník britskej premiérky Margaret Thatcherovej, bol vládou Theresy Mayovej zbavený funkcie poradcu vlády pre viacero oblastí po tom, ako sa v Snemovni lordov postavil na čelo rebélie proti vládnym zákonom týkajúcim sa brexitu. Mayová zbavila Heseltina všetkých piatich vládnych funkcií po tom, ako v hornej snemovni predniesol prejav, v ktorom žiadal, aby parlament mal právo vetovať výsledok vyjednávania vlády s Bruselom ohľadom brexitu, čím - spolu s ďalšími 13 konzervatívcami podporil opozičných labouristov.
7. marca 2017 - Horná komora britského parlamentu schválila ďalší dodatok k návrhu zákona britskej premiérky Theresy Mayovej, v ktorom sa požaduje, aby konečnú dohodu medzi Londýnom a Bruselom o tzv. brexite ešte schválili obe komory parlamentu. Snemovňa lordov prijala dodatok navrhovaný opozičnými labouristami po trojhodinovej rozprave v pomere 366 ku 268 hlasom.
13. marca 2017 - Britský parlament schválil v pôvodnej podobe návrh zákona o brexite. Stalo sa tak po tom, ako horná komora parlamentu - Snemovňa lordov - netrvala na dvoch dodatkoch, ktoré do zákona presadila a Dolná snemovňa ich krátko predtým zamietla. Dolná snemovňa 13.3. najprv zamietla dva dodatky k návrhu zákona o brexite, ktoré začiatkom marca odhlasovala horná komora parlamentu - Snemovňa lordov. Tá následne o zákone opäť hlasovala, tentoraz však svoj odpor vzdala a schválila ho bez dodatkov. Prvý odmietla pomerom hlasov 274:135, druhý 274:118. Zákon o brexite bol tak definitívne schválený. Horná komora pozmenila vládny návrh zákona dvoma dodatkami: jeden chráni práva občanov EÚ žijúcich v Británii a druhý zaručuje britskému parlamentu hlasovanie o akejkoľvek dosiahnutej dohode o brexite ešte skôr, ako ju ratifikuje Európsky parlament. Proti prvému z nich hlasovalo v pondelok 335 poslancov Dolnej snemovne, za ich bolo 287. Proti druhému dodatku bolo 331 zákonodarcov, 286 ho podporilo.
16. marca 2017 - Kráľovná Alžbeta II. schválila návrh zákona umožňujúci Británii začať proces odchodu z Európskej únie. Z návrhu sa tak stal zákon.
28. marca 2017 - Britská premiérka Theresa Mayová podpísala list, ktorým Spojené kráľovstvo oficiálne požiadalo o odchod z Európskej únie.
29. marca 2017 - Spojené kráľovstvo oficiálne listom oznámilo aktivovanie článku 50 Lisabonskej zmluvy, ktorým sa spustil proces odchodu tejto ostrovnej krajiny z Európskej únie. List, podpísaný britskou premiérkou Theresou Mayovou, osobne prevzal v Bruseli od britského veľvyslanca Tima Barrowa predseda Európskej rady Donald Tusk.
3. mája 2017 - Hlavný vyjednávač EÚ pre brexit Michel Barnier v Bruseli zverejnil technické detaily usmernení, podľa ktorých sa jeho tím bude riadiť počas rokovaní s Londýnom o spôsobe odchodu Spojeného kráľovstva z Európskej únie.
8. júna 2017 - Britskí voliči hlasovali v predčasných parlamentných voľbách. Konzervatívna strana britskej premiérky Theresy Mayovej prišla vo voľbách o absolútnu väčšinu v parlamente. Straty kresiel v prospech labouristov a liberálnych demokratov zaznamenala v Anglicku i Walese napriek tomu, že jej podiel hlasov oproti predošlým voľbám narástol. Bude mať o 12 parlamentných kresiel menej ako doposiaľ. Na väčšinu v Dolnej snemovni by potrebovala 326 poslancov. Hlavná opozičná Labouristická strana získala v novozvolenom parlamente 261 mandátov, teda o 29 viac ako vo voľbách v roku 2015. Tretia skončila Škótska národná strana (SNP), ktorá však bude mať len 35 poslancov namiesto doterajších 56. Strana Liberálni demokrati obsadí 12 kresiel, o štyri viac než doteraz.
9. júna 2017 - Britská premiérka Theresa Mayová oznámila, že zostane vo funkcii po tom, ako dostala od kráľovnej Alžbety II. súhlas s vytvorením menšinovej vlády. Dodala, že bude spolupracovať so severoírskou Demokratickou unionistickou stranou (DUP).
11. júna 2017 - Britská premiérka Theresa Mayová zrekonštruovala svoju vládu, v ktorej si ponechala všetkých doterajších kľúčových ministrov.
