Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
K útoku na sochu bývalého kráľa došlo po poškodení jeho sôch v Antverpách a v priestoroch Afrického múzea v Tervurene.
Autor TASR
Brusel 12. júna (TASR) - V noci zo štvrtka na piatok strhli v bruselskej štvrti Auderghem sochu v poradí druhého belgického kráľa Leopolda II. Podľa televíznej stanice RTBF okolo tucta aktivistov zničilo to, čo považujú za symbol kolonizácie Konga a zverstiev proti miestnemu obyvateľstvu, ktorých sa Belgičania dopúšťali na prelome 19. a 20. storočia.
Starosta Auderghemu Didier Gosuin vyhlásil, že túto činnosť odsudzuje, a vyjadril ľútosť nad zhodením sochy. "Takto by sme nemali konať v demokracii. Takýmto spôsobom nevrátime dejiny na správnu cestu. Ide o činy, ktoré šokujú a ktoré vytvárajú napätie a konflikty," povedal v rozhovore pre RTBF. Podľa jeho slov treba diskutovať o histórii a koloniálnej minulosti krajiny a o tom, akým spôsobom je historický príbeh belgickej kolonializácie vštepovaný ďalším generáciám, netreba však tento priestor nechať iba "hlasom aktivistov". Odkázal, že pri sochách exmonarchu je potrebná "kontextualizácia", čiže upozornenie na bývalé udalosti aj z pohľadu konžskej strany.
Samospráva Auderghemu pred niekoľkými dňami odstránila vetu na podstavci sochy, ktorá bola v duchu historického revizionizmu a vzdávala poctu tým, ktorí "priviedli civilizáciu do Konga".
K útoku na sochu bývalého kráľa došlo po poškodení jeho sôch v Antverpách a v priestoroch Afrického múzea v Tervurene. Podobný osud mali panovníkove sochy aj v iných belgických mestách, a to aj v minulosti. K najnovším "zásahom" došlo po násilnej smrti Afroameričana Georgea Floyda v USA, ktorý zomrel po zásahu policajtov bielej pleti, a po náraste protirasistických protestov vo viacerých európskych mestách.
RTBF pripomenula, že v Belgicku debata o "dekolonizácii verejného priestoru" v posledných týždňoch naberá na obrátkach, čo má súvislosť so znehodnocovaním sôch Leopolda II. Konžskú kolonizáciu pripomínajú v Belgicku stovky odkazov na verejnom priestranstve. Okrem sôch bývalého kráľa sú to aj rôzne pamätníky, pamätné tabule a názvy ulíc spojené s vojenskými vodcami, ktorí pomáhali pri kolonizácii časti Afriky či priamo s bojmi z tohto obdobia.
Belgický historik Matthew Stanard, ktorý je autorom niekoľkých kníh o pamiatkach na belgickú kolonializáciu, sa pokúsil identifikovať čo najviac takýchto prvkov a dospel k zisteniu, že na území krajiny je najmenej 450 verejných odkazov na belgickú kolonizáciu Konga. Len meno Leopolda II. sa v dvadsiatich prípadoch objavuje v názvoch ulíc, bulvárov alebo parkov.
Leopold II., najdlhšie vládnuci belgický kráľ (1865 - 1909), je stelesnením inštitucionálneho rasizmu. Stal sa zakladateľom a jediným vlastníkom Slobodného štátu Kongo. Počas jeho vlády Belgické kráľovstvo zbohatlo na ťažbe ebenu, diamantov a najmä kaučuku v Kongu a na vykorisťovaní domáceho obyvateľstva, pričom brutalita Belgičanov z tohto obdobia vošla do histórie. Historici sa zhodujú, že počas jeho vlády zahynulo okolo desať miliónov obyvateľov Konga, do čoho však treba zarátať aj medzikmeňové boje a epidémie.
Starosta Auderghemu Didier Gosuin vyhlásil, že túto činnosť odsudzuje, a vyjadril ľútosť nad zhodením sochy. "Takto by sme nemali konať v demokracii. Takýmto spôsobom nevrátime dejiny na správnu cestu. Ide o činy, ktoré šokujú a ktoré vytvárajú napätie a konflikty," povedal v rozhovore pre RTBF. Podľa jeho slov treba diskutovať o histórii a koloniálnej minulosti krajiny a o tom, akým spôsobom je historický príbeh belgickej kolonializácie vštepovaný ďalším generáciám, netreba však tento priestor nechať iba "hlasom aktivistov". Odkázal, že pri sochách exmonarchu je potrebná "kontextualizácia", čiže upozornenie na bývalé udalosti aj z pohľadu konžskej strany.
Samospráva Auderghemu pred niekoľkými dňami odstránila vetu na podstavci sochy, ktorá bola v duchu historického revizionizmu a vzdávala poctu tým, ktorí "priviedli civilizáciu do Konga".
K útoku na sochu bývalého kráľa došlo po poškodení jeho sôch v Antverpách a v priestoroch Afrického múzea v Tervurene. Podobný osud mali panovníkove sochy aj v iných belgických mestách, a to aj v minulosti. K najnovším "zásahom" došlo po násilnej smrti Afroameričana Georgea Floyda v USA, ktorý zomrel po zásahu policajtov bielej pleti, a po náraste protirasistických protestov vo viacerých európskych mestách.
RTBF pripomenula, že v Belgicku debata o "dekolonizácii verejného priestoru" v posledných týždňoch naberá na obrátkach, čo má súvislosť so znehodnocovaním sôch Leopolda II. Konžskú kolonizáciu pripomínajú v Belgicku stovky odkazov na verejnom priestranstve. Okrem sôch bývalého kráľa sú to aj rôzne pamätníky, pamätné tabule a názvy ulíc spojené s vojenskými vodcami, ktorí pomáhali pri kolonizácii časti Afriky či priamo s bojmi z tohto obdobia.
Belgický historik Matthew Stanard, ktorý je autorom niekoľkých kníh o pamiatkach na belgickú kolonializáciu, sa pokúsil identifikovať čo najviac takýchto prvkov a dospel k zisteniu, že na území krajiny je najmenej 450 verejných odkazov na belgickú kolonizáciu Konga. Len meno Leopolda II. sa v dvadsiatich prípadoch objavuje v názvoch ulíc, bulvárov alebo parkov.
Leopold II., najdlhšie vládnuci belgický kráľ (1865 - 1909), je stelesnením inštitucionálneho rasizmu. Stal sa zakladateľom a jediným vlastníkom Slobodného štátu Kongo. Počas jeho vlády Belgické kráľovstvo zbohatlo na ťažbe ebenu, diamantov a najmä kaučuku v Kongu a na vykorisťovaní domáceho obyvateľstva, pričom brutalita Belgičanov z tohto obdobia vošla do histórie. Historici sa zhodujú, že počas jeho vlády zahynulo okolo desať miliónov obyvateľov Konga, do čoho však treba zarátať aj medzikmeňové boje a epidémie.
