Opozičný politik Atanas Atanasov, ktorý v minulosti šéfoval kontrarozviedke, vo štvrtok povedal, že v prvej polovici roku 2021 bolo odpočúvaných 32 predstaviteľov opozície.
Autor TASR
Sofia 21. mája (TASR) - Bulharská prokuratúra začala prešetrovať tvrdenia, že za vlády expremiéra Bojka Borisova, konkrétne pred nedávnymi parlamentnými voľbami, boli odpočúvaní viacerí opoziční politici.
Ako v piatok pripomenula agentúra AFP, Borisovova konzervatívna strana, ktorá vládne v Bulharsku - najchudobnejšej členskej krajine EÚ - už takmer desať rokov, zvíťazila vo voľbách 4. apríla so ziskom necelých 27 percent hlasov.
Vzhľadom na to, že táto strana bola vlani v lete terčom veľkých protikorupčných protestov, si však nedokázala nájsť koaličných partnerov na vládnutie. Následne boli preto v Bulharsku vypísané nové voľby, ktoré sa uskutočnia 11. júla.
Opozičný politik Atanas Atanasov, ktorý v minulosti šéfoval kontrarozviedke, vo štvrtok povedal, že v prvej polovici roku 2021 bolo odpočúvaných 32 predstaviteľov opozície. Zväčša šlo o osoby, ktoré sa angažovali v demonštráciách proti korupcii a Borisovovej vláde.
Prokuratúra v Sofii vo svojom piatkovom vyhlásení uviedla, že sa snaží zistiť, či došlo k "nezrovnalostiam pri používaní špeciálnych sledovacích zariadení".
Dočasný minister vnútra Bojko Raškov zasa informoval, že bol upozornený, že "štátna agentúra pre národnú bezpečnosť v súčasnosti ničí dokumenty", ktoré sa údajne týkajú odpočúvania.
Medzi ľuďmi, o ktorých sa predpokladá, že boli odpočúvaní, je aj Stefan Janev, ktorý vedie súčasnú dočasnú vládu a v čase údajného odpočúvania bol poradcom prezidenta Rumena Radeva, ktorý je Borisovovým kritikom, uviedol pre médiá Raškov.
Christo Ivanov, ktorý bol organizátorom vlaňajších protivládnych protestov, pre agentúru AFP uviedol, že nelegálne odpočúvanie je "pokusom o útok na demokraciu".
"Úrady môžu zdôvodniť sledovanie jedného alebo dvoch politikov, ale keď ide o desiatky, je to zásah bezpečnostných služieb do volebného boja," uviedol.
Raškov okrem toho tento týždeň poukázal na to, že najvyšší predstavitelia viacerých spravodajských a bezpečnostných služieb, ktorých na tieto posty vymenoval Borisov počas svojich takmer desiatich rokov vo vládnych funkciách, si do septembra vzali neplatené voľno.
V roku 2014 odhalil Raškov ako šéf Úradu pre kontrolu špeciálnych spravodajských zariadení stovky prípadov nezákonného sledovania ľudí vrátane podnikateľov, politikov a sudcov. V tom čase bol minister vnútra Borisovovej vlády vyšetrovaný a pokáraný za to, že nemal tajné služby pod kontrolou.
Podľa bulharských právnych predpisov môže byť odpočúvanie povolené iba na účely vyšetrovania trestného činu a súhlas naň musí dať súd.
Ako v piatok pripomenula agentúra AFP, Borisovova konzervatívna strana, ktorá vládne v Bulharsku - najchudobnejšej členskej krajine EÚ - už takmer desať rokov, zvíťazila vo voľbách 4. apríla so ziskom necelých 27 percent hlasov.
Vzhľadom na to, že táto strana bola vlani v lete terčom veľkých protikorupčných protestov, si však nedokázala nájsť koaličných partnerov na vládnutie. Následne boli preto v Bulharsku vypísané nové voľby, ktoré sa uskutočnia 11. júla.
Opozičný politik Atanas Atanasov, ktorý v minulosti šéfoval kontrarozviedke, vo štvrtok povedal, že v prvej polovici roku 2021 bolo odpočúvaných 32 predstaviteľov opozície. Zväčša šlo o osoby, ktoré sa angažovali v demonštráciách proti korupcii a Borisovovej vláde.
Prokuratúra v Sofii vo svojom piatkovom vyhlásení uviedla, že sa snaží zistiť, či došlo k "nezrovnalostiam pri používaní špeciálnych sledovacích zariadení".
Dočasný minister vnútra Bojko Raškov zasa informoval, že bol upozornený, že "štátna agentúra pre národnú bezpečnosť v súčasnosti ničí dokumenty", ktoré sa údajne týkajú odpočúvania.
Medzi ľuďmi, o ktorých sa predpokladá, že boli odpočúvaní, je aj Stefan Janev, ktorý vedie súčasnú dočasnú vládu a v čase údajného odpočúvania bol poradcom prezidenta Rumena Radeva, ktorý je Borisovovým kritikom, uviedol pre médiá Raškov.
Christo Ivanov, ktorý bol organizátorom vlaňajších protivládnych protestov, pre agentúru AFP uviedol, že nelegálne odpočúvanie je "pokusom o útok na demokraciu".
"Úrady môžu zdôvodniť sledovanie jedného alebo dvoch politikov, ale keď ide o desiatky, je to zásah bezpečnostných služieb do volebného boja," uviedol.
Raškov okrem toho tento týždeň poukázal na to, že najvyšší predstavitelia viacerých spravodajských a bezpečnostných služieb, ktorých na tieto posty vymenoval Borisov počas svojich takmer desiatich rokov vo vládnych funkciách, si do septembra vzali neplatené voľno.
V roku 2014 odhalil Raškov ako šéf Úradu pre kontrolu špeciálnych spravodajských zariadení stovky prípadov nezákonného sledovania ľudí vrátane podnikateľov, politikov a sudcov. V tom čase bol minister vnútra Borisovovej vlády vyšetrovaný a pokáraný za to, že nemal tajné služby pod kontrolou.
Podľa bulharských právnych predpisov môže byť odpočúvanie povolené iba na účely vyšetrovania trestného činu a súhlas naň musí dať súd.