80. výročie oslobodenia
Všetky správy
Ide o takzvanú pašiovú relikviu, ktorá je priamo spojená s utrpením Ježiša Krista.
Autor TASR
Praha 22. decembra (TASR) - V českom kláštore Milevsko archeológovia objavili údajne časť klinca z Pravého kríža, vzácnu relikviu Ježiša Krista. Správu priniesol v pondelok Český rozhlas.
Pri archeologickom prieskume milevského kláštora bádatelia objavili uložené ľudské pozostatky a zlomky ozdôb z drahých kovov, predovšetkým zo zlata a striebra.
V dutine jednej zo stien našli aj zdobený drevený relikviár - obal, v ktorom sú uložené relikvie. Z trosiek zdobenej schránky sa podarilo vyzdvihnúť údajne časť klinca z Pravého kríža, jednu z najposvätnejších kresťanských relikvií.
Prebiehajúci archeologický výskum kláštorného areálu v Milevsku priniesol prekvapivé výsledky. Tým najcennejším je zrejme nález časti klinca z Pravého kríža, na ktorom bol ukrižovaný Kristus. Ide o takzvanú pašiovú relikviu, ktorá je priamo spojená s utrpením Ježiša Krista.
"Kombináciou klasického archeologického odkryvu, vďaka nedeštruktívnym metódam archeológie a moderným 3-D technológiám sme získali nové informácie o cennom historickom dedičstve a odhaľujeme jeho tajomstvo," uviedol geoinformatik Jiří Šindelář.
Archeológovia objavili sústavu dutín v severnej stene lode Kostola svätého Egídia, ktorá mala slúžiť ako prístupová chodba s trezorovou miestnosťou. V nej sa nachádzala neprístupná dutina s priemerom iba 26 x 16 centimetrov.
"Tam boli detegované, zdokumentované a následne vyzdvihnuté trosky drevenej truhly, zdobené zlatom a striebrom, okrem toho zlaté a strieborné krížiky, rybičky a ďalšie geometrické ozdoby. Na masívnom zlatom plechu, ktorý pôvodne zdobil veko truhly, je tepaním vytvorený kríž a dve písmená IR," povedal archeológ Pavel Břicháček.
Písmená IR znamenajú latinskú skratku pre Iesus Rex - kráľ Ježiš. Vo vnútri týchto drevených trosiek sa nachádzal približne šesť centimetrov dlhý kus železného klinca so zlatým krížikom; ten je vyrobený z 21-karátového zlata.
V troskách možno podľa dendrologického posudku rozpoznať dva druhy dreva - smrekovcové a dubové. Smrekovcové je mladšie a pochádza z obdobia medzi rokmi 1290 až 1394. Dubové odborníci zaradili do rokov 260 až 416 nášho letopočtu.
Pri archeologickom prieskume milevského kláštora bádatelia objavili uložené ľudské pozostatky a zlomky ozdôb z drahých kovov, predovšetkým zo zlata a striebra.
V dutine jednej zo stien našli aj zdobený drevený relikviár - obal, v ktorom sú uložené relikvie. Z trosiek zdobenej schránky sa podarilo vyzdvihnúť údajne časť klinca z Pravého kríža, jednu z najposvätnejších kresťanských relikvií.
Prebiehajúci archeologický výskum kláštorného areálu v Milevsku priniesol prekvapivé výsledky. Tým najcennejším je zrejme nález časti klinca z Pravého kríža, na ktorom bol ukrižovaný Kristus. Ide o takzvanú pašiovú relikviu, ktorá je priamo spojená s utrpením Ježiša Krista.
"Kombináciou klasického archeologického odkryvu, vďaka nedeštruktívnym metódam archeológie a moderným 3-D technológiám sme získali nové informácie o cennom historickom dedičstve a odhaľujeme jeho tajomstvo," uviedol geoinformatik Jiří Šindelář.
Archeológovia objavili sústavu dutín v severnej stene lode Kostola svätého Egídia, ktorá mala slúžiť ako prístupová chodba s trezorovou miestnosťou. V nej sa nachádzala neprístupná dutina s priemerom iba 26 x 16 centimetrov.
"Tam boli detegované, zdokumentované a následne vyzdvihnuté trosky drevenej truhly, zdobené zlatom a striebrom, okrem toho zlaté a strieborné krížiky, rybičky a ďalšie geometrické ozdoby. Na masívnom zlatom plechu, ktorý pôvodne zdobil veko truhly, je tepaním vytvorený kríž a dve písmená IR," povedal archeológ Pavel Břicháček.
Písmená IR znamenajú latinskú skratku pre Iesus Rex - kráľ Ježiš. Vo vnútri týchto drevených trosiek sa nachádzal približne šesť centimetrov dlhý kus železného klinca so zlatým krížikom; ten je vyrobený z 21-karátového zlata.
V troskách možno podľa dendrologického posudku rozpoznať dva druhy dreva - smrekovcové a dubové. Smrekovcové je mladšie a pochádza z obdobia medzi rokmi 1290 až 1394. Dubové odborníci zaradili do rokov 260 až 416 nášho letopočtu.
