Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V Santiagu majitelia obchodov a ďalších prevádzok na ulici La Alameda zavreli skôr a stiahli na okná či vitríny aj kovové žalúzie, aby chránili svoje priestory pred možnými útokmi vandalov.
Autor TASR
Santiago 19. októbra (TASR) - Tisíce demonštrantov vyšli v pondelok do ulíc viacerých miest v Čile pri príležitosti druhého výročia demonštrácií proti nerovnosti v spoločnosti, ktoré by mali viesť k prijatiu zmien v ústave krajiny, informovala agentúra AFP.
Počas nepokojov, ktoré nasledovali po demonštráciách v októbri 2019, zahynulo viac ako 30 ľudí, pričom vláda pravicového prezidenta Sebastiana Piňeru sa vtedy dostala pod paľbu kritiky za brutálny zásah bezpečnostných síl.
Pri príležitosti druhého výročia protestov sa v metropole krajiny Santiago i ďalších mestách zhromaždili tisíce demonštrantov, ktorí vyzvali na väčšiu sociálnu spravodlivosť v krajine, žiadali aj univerzálnu zdravotnú starostlivosť, bezplatné a lepšie školstvo a vyššie dôchodky.
V Santiagu majitelia obchodov a ďalších prevádzok na ulici La Alameda v pondelok zavreli skôr a stiahli na okná či vitríny aj kovové žalúzie, aby chránili svoje priestory pred možnými útokmi vandalov.
Rovnako ako v roku 2019, väčšina protestujúcich boli mladí ľudia, ktorí skandovali protivládne heslá, keď kráčali okolo prezidentského paláca smerom k Plaza Italia, epicentru protestného hnutia spred dvoch rokov.
Úrady dali z tohto námestia odstrániť semafory a odpadkové koše, aby zabránili ich poškodeniu alebo zničeniu vandalmi. Napriek týmto preventívnym opatreniam došlo k ničeniu mestského i súkromného majetku. Polícia na rozohnanie výtržníkov použila slzotvorný plyn a vodné delo.
Protesty v roku 2019 pôvodne vyvolal nárast cestovného v metre. Nepokoje, ktoré nasledovali, si vyžiadali 34 mŕtvych a 460 ľudí skončilo s poranením očí, vrátane niektorých, ktorí prišli o zrak, keď voči nim polícia zasiahla slzotvorným plynom.
Jedným z hlavných cieľov protestov v roku 2019 bola zmena ústavy implementovanej ešte počas diktatúry Augusta Pinocheta (1973-90). AFP informovala, že v pondelok - po sto dňoch príprav - prikročilo k práci ústavodarné zhromaždenie, ktoré má do roka vypracovať znenie novej ústavy. Na čele tohto 155-členného voleného zboru je lingvistka z národa Mapučov Elisa Loncónová. V zhromaždení majú dominantné zastúpenie ľudia nezávislí od vplyvných politických strán, dodala AFP.
Počas nepokojov, ktoré nasledovali po demonštráciách v októbri 2019, zahynulo viac ako 30 ľudí, pričom vláda pravicového prezidenta Sebastiana Piňeru sa vtedy dostala pod paľbu kritiky za brutálny zásah bezpečnostných síl.
Pri príležitosti druhého výročia protestov sa v metropole krajiny Santiago i ďalších mestách zhromaždili tisíce demonštrantov, ktorí vyzvali na väčšiu sociálnu spravodlivosť v krajine, žiadali aj univerzálnu zdravotnú starostlivosť, bezplatné a lepšie školstvo a vyššie dôchodky.
V Santiagu majitelia obchodov a ďalších prevádzok na ulici La Alameda v pondelok zavreli skôr a stiahli na okná či vitríny aj kovové žalúzie, aby chránili svoje priestory pred možnými útokmi vandalov.
Rovnako ako v roku 2019, väčšina protestujúcich boli mladí ľudia, ktorí skandovali protivládne heslá, keď kráčali okolo prezidentského paláca smerom k Plaza Italia, epicentru protestného hnutia spred dvoch rokov.
Úrady dali z tohto námestia odstrániť semafory a odpadkové koše, aby zabránili ich poškodeniu alebo zničeniu vandalmi. Napriek týmto preventívnym opatreniam došlo k ničeniu mestského i súkromného majetku. Polícia na rozohnanie výtržníkov použila slzotvorný plyn a vodné delo.
Protesty v roku 2019 pôvodne vyvolal nárast cestovného v metre. Nepokoje, ktoré nasledovali, si vyžiadali 34 mŕtvych a 460 ľudí skončilo s poranením očí, vrátane niektorých, ktorí prišli o zrak, keď voči nim polícia zasiahla slzotvorným plynom.
Jedným z hlavných cieľov protestov v roku 2019 bola zmena ústavy implementovanej ešte počas diktatúry Augusta Pinocheta (1973-90). AFP informovala, že v pondelok - po sto dňoch príprav - prikročilo k práci ústavodarné zhromaždenie, ktoré má do roka vypracovať znenie novej ústavy. Na čele tohto 155-členného voleného zboru je lingvistka z národa Mapučov Elisa Loncónová. V zhromaždení majú dominantné zastúpenie ľudia nezávislí od vplyvných politických strán, dodala AFP.
